1Potom sa rušal ľud z Chaceróta, a rozložili sa táborom na púšti Fárane.
1Li Dios quiâtinac riqßuin laj Moisés ut quixye re:
2A Hospodin riekol Mojžišovi a riekol:
2—Tâtaklaheb li cuînk chixqßuebal retal li naßajej Canaán, li tinqßue reheb laj Israel. Tâtaklaheb li cuînk li cuanqueb xcuanquil, li nequeßcßamoc be chiruheb li junjûnk xtêpaleb laj Israel, chan li Dios.
3Vyšli si mužov, aby prezkúmali Kanaánsku zem, ktorú ja dám synom Izraelovým. Vyšlete po jednom mužovi zo všetkých pokolení, jedného muža na pokolenie jeho otcov. Každý knieža medzi nimi.
3Joßcan nak laj Moisés quixtaklaheb li cuînk nak cuanqueb chak saß li chaki chßochß Parán joß quiyeheß re xban li Dios. Chixjunileb li cuînk li queßtaklâc, aßaneb li nequeßcßamoc be chiruheb li junjûnk xtêpaleb laj Israel.
4A tak ich vyslal Mojžiš z púšte Fárana na rozkaz Hospodinov. Všetko to boli vybraní mužovia, hlavy synov Izraelových.
4Aßan aßin lix cßabaßeb li queßtaklâc: Saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Rubén quitaklâc laj Samúa li ralal laj Zacur.
5Toto boly ich mená: za pokolenie Rúbenovo Šammua, syn Zakkúrov,
5Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Simeón quitaklâc laj Safat li ralal laj Hori.
6za pokolenie Simeonovo Šáfat, syn Chóriho,
6Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Judá quitaklâc laj Caleb li ralal laj Jefone.
7za pokolenie Júdovo Kálef, syn Jefunneho,
7Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Isacar, quitaklâc laj Igal li ralal laj José.
8za pokolenie Izachárovo Jigal, syn Jozefov,
8Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Efraín quitaklâc laj Oseas li ralal laj Nun.
9za pokolenie Efraimovo Hozeáš, syn Núnov,
9Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Benjamín quitaklâc laj Palti li ralal laj Rafú.
10za pokolenie Benjaminovo Palti, syn Rafú-va,
10Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Zabulón quitaklâc laj Gadiel li ralal laj Sodi.
11za pokolenie Zabulonovo Gaddiel, syn Sódiho,
11Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Manasés quitaklâc laj Gadi li ralal laj Susi. Ut laj José, aßan lix xeßtônil yucuaßeb.
12za pokolenie Jozefovo, a to za pokolenie Manassesovo Gaddi, syn Súsiho,
12Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Dan quitaklâc laj Amiel li ralal laj Gemali.
13za pokolenie Dánovo Ammiel, syn Gemalliho,
13Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Aser quitaklâc laj Setur li ralal laj Micael.
14za pokolenie Aserovo Setúr, syn Michaelov,
14Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Neftalí quitaklâc laj Nahbi li ralal laj Vapsi.
15za pokolenie Naftaliho Nachbi, syn Váfesiho,
15Ut saß lix têpaleb li ralal xcßajol laj Gad quitaklâc laj Geuel li ralal laj Maqui.
16za pokolenie Gádovo Geuel, syn Máchiho.
16Aßin lix cßabaßeb li cuînk li queßtaklâc xban laj Moisés chixqßuebal retal li naßajej Canaán: laj Oseas li ralal laj Nun quiqßueheß aj Josué chokß xcßabaß xban laj Moisés.
17To sú mená mužov, ktorých vyslal Mojžiš, aby prezkúmali zem. A Mojžiš nazval Hozeáša, syna Núnovho, Jozuom.
17Nak quixtaklaheb li cuînk laj Moisés chixqßuebal retal chanru li naßajej Canaán, quixye reheb: —Ayukex saß li naßajej Neguev ut texnumekß saß li naßajej li tzûl ru.
18A tak ich poslal Mojžiš, aby prezkúmali Kanaánsku zem, a riekol im: Iďte hore tadeto južným krajom a tak vyjdete na vrchy
18Têqßue chak retal chi us li tenamit li cuan aran. Ut têqßue retal eb li cristian li cuanqueb aran ma cauheb rib malaj ut incßaß. ¿Ma nabaleb malaj ut incßaß qßuiheb?
19a uvidíte zem, aká je, i ľud, ktorý býva na nej, či je silný a či chabý, či ho je málo a či mnoho,
19Têqßue chak retal li chßochß li cuanqueb cuiß ma châbil malaj ut incßaß. Têqßue chak retal chi us lix tenamiteb aßan. ¿Ma yîbanbileb riqßuin tßicr lix muhebâleb malaj ut yîbanbil riqßuin tzßac?
20a jaká je to zem, v ktorej býva, či je dobrá a či zlá, a jaké sú to mestá, v ktorých býva, či v táboroch stánov a či v zavrených mestách opevnených,
20Ut têqßue ajcuiß retal ma châbil li chßochß li cuanqueb cuiß malaj ut incßaß. ¿Ma na-el li acuîmk chi us saß li chßochß malaj ut mâcßaß na-el chiru? ¿Ma qßuicheß ru malaj ut incßaß? Mexxucuac chi oc saß li naßajej aßan. Ut nacuaj ajcuiß nak têcßam chak caßchßinak li ru li acuîmk li na-el saß li naßajej aßan, chan. Ac yô xkßehil li uvas nak queßcôeb li cuînk chixqßuebal retal li naßajej aßan.
21a jaká je to zem, či je úrodná a či neúrodná, či sú v nej stromy či nie sú. A vzmužte sa a vezmite a doneste z ovocia zeme. A bolo to v čas, keď už boly dozrely prvé hrozná.
21Eb li cuînk li queßcôeb chixqßuebal retal li naßajej queßxtiquib chak xqßuebal retal saß li chaki chßochß Zin. Ut queßcuulac toj saß li tenamit Rehob, li cuan nachß riqßuin Hamat.
22A tak odišli hore a prezkúmali zem od púšte Tsína až po Rechób, kade sa ide do Hamatu.
22Queßcôeb saß li naßajej Neguev ut queßcuulac saß li tenamit Hebrón. Aran cuanqueb li cuînk laj Ahimán, laj Sesai ut laj Talmai. Aßaneb li ralal xcßajol laj Anac. Cuukub chihab xyîbanquil li tenamit Hebrón nak queßxyîb li tenamit Zoán aran Egipto.
23Išli hore južným krajom a prišli až do Hebrona, kde boli Achimán, Šéšaj a Talmaj, deti Enákove. A Hebron bol vystavený sedem rokov pred Coanom v Egypte.
23Eb laj qßuehol etal queßcuulac cuan cuiß li rok haß Escol xcßabaß. Aran queßxset jun rukß li uvas cuan jun cût li ru ut queßxpako saß cuibal chi tuytu chiru jun li cheß. Ut queßxcßam ajcuiß li ru li granadas ut li higos.
24A prišli po dolinu potoka Eškola a odrezali ztade letorast s jedným strapcom hrozna, a niesli ho dvaja na drúku, a vzali aj z granátových jabĺk a z fíkov.
24Joßcan nak queßxqßue Escol chokß xcßabaß li ru takßa aßan xban nak aran queßxyocß li jun cût chi uvas eb laj Israel.
25To miesto nazvali potom dolinou potoka Eškola, pre strapec, ktorý ztade odrezali synovia Izraelovi.
25Ut eb li cuînk li queßcôeb chixqßuebal retal li naßajej Canaán queßsukßi chak chiru caßcßâl cutan.
26A navrátili sa z prezkúmania zeme po štyridsiatich dňoch.
26Queßcuulac saß li chaki chßochß Parán li cuan cuiß li tenamit Cades. Aran cuanqueb laj Moisés, laj Aarón ut chixjunileb laj Israel. Ut queßxserakßi reheb chixjunil li queßril chak saß li naßajej. Ut queßxcßut chiruheb li ru li quißil kßên li queßxcßam chak.
27A išli a prišli k Mojžišovi a k Áronovi a k celej obci synov Izraelových na púšť Fáran, do Kádeša, a doniesli im zprávu i celej obci a ukázali im ovocie zeme.
27Ut queßxye reheb: —Xocuulac chak chirilbal li naßajej li xoâtakla cuiß. Relic chi yâl li naßajej kßaxal châbil. Aran na-el nabal li sahil echej. Aßan aßin li ru li quißil kßên li xkacßam chak saß li naßajej aßan.
28Rozprávali mu a riekli: Prišli sme do zeme, do ktorej si nás poslal, ktorá aj naozaj oplýva mliekom a medom, a toto je jej ovocie.
28Abanan eb li cristian li cuanqueb aran kßaxal cauheb rib. Ut li tenamit nînkeb ut yîbanbil chi châbil ut sutsu riqßuin tzßac. Ut moco caßaj cuiß ta aßin. Xkil ajcuiß chak ruheb li ralal xcßajol li mamaß cuînk aj Anac.
29Len že je to silný ľud, ktorý býva v zemi, a mestá sú opevnené, veľmi veľké, a videli sme tam aj deti Enákove.
29Saß li naßajej Neguev cuan laj Amalec. Ut eb laj heteo, eb laj jebuseo ut eb laj amorreo cuanqueb saß li naßajej li tzûl ru. Eb laj cananeo cuanqueb chire li palau ut chire li nimaß Jordán, chanqueb.
30Amalech býva v zemi na juhu; Hetej, Jebuzej a Amorej býva na vrchoch, a Kananej býva pri mori a popri Jordáne.
30Ut laj Caleb quixye reheb nak teßxcanab âtinac riqßuin laj Moisés. Quixye reheb: —Tento toxic chi pletic riqßuineb. Lâo cau kib chiruheb aßan. Lâo naru nakêchani li naßajej aßan, chan.
31A Kálef tíšil ľud, ktorý sa búril proti Mojžišovi, a vravel: Áno, len poďme hore a zaujmeme ju dedične, lebo sa jej istotne zmocníme.
31Abanan eb li cuînk li queßcuulac chak chi qßuehoc etal rochben laj Caleb queßxye: —Lâo incßaß naru toxic chi pletic riqßuineb li tenamit aßan xban nak eb aßan kßaxal cauheb rib chiku lâo, chanqueb.
32Ale mužovia, ktorí boli odišli s ním ta hore, vraveli: Nebudeme môcť ísť hore proti tomu ľudu, lebo je silnejší ako my.
32Eb li cuînk aßan incßaß us queßxye reheb laj Israel chirix li naßajej Canaán. Queßxye nak li ani nequeßxic chi cuânc saß li naßajej aßan nequeßcam xban nak incßaß châbil li chßochß. Ut eb li cuînk li cuanqueb aran kßaxal nînkeb rok.Ut queßkil ajcuiß chak li nînki cuînk li ralal xcßajol laj Anac. Lâo chanchano laj sâcß nak nocoeßril eb aßan xban nak kßaxal cocßo chiruheb, chanqueb.
33A pustili zlú povesť o zemi, ktorú prezkúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli nato, aby sme ju prezkúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú mužovia vysokej postavy.
33Ut queßkil ajcuiß chak li nînki cuînk li ralal xcßajol laj Anac. Lâo chanchano laj sâcß nak nocoeßril eb aßan xban nak kßaxal cocßo chiruheb, chanqueb.
34Videli sme tam aj obrov, synov Enákových, ktorí sú z obrov, takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.