1Tu sa pozdvihla celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc.
1Chiru li kßojyîn aßan chixjunileb laj Israel japjôqueb re chi yâbac.
2A reptali na Mojžiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli!
2Ut queßxcuechßi rix laj Moisés ut laj Aarón ut chixjunileb yôqueb chixyebal: —Kßaxal us raj nak saß li tenamit Egipto ta xocam chak malaj ut us raj tocâmk arin saß li chaki chßochß.
3Prečo nás len vedie Hospodin do tej zeme, aby sme popadali od meča?! Naše ženy a naše deti budú za lúpež. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egypta?
3¿Cßaßut nak xoxcßam chak li Kâcuaß saß li naßajej aßin yal re nak tocamsîk? Ut, ¿cßaßut nak tixcanabeb chi chapecß li kixakil ut eb li kacocßal? ¿Ma incßaß raj us nak tosukßîk cuißchic Egipto? chanqueb.
4A povedali jeden druhému: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!
4Ut queßoc chixcßûbanquil chi ribileb rib nak teßxsicß ru junak li tâcßamok be chiruheb re teßsukßîk cuißchic Egipto.
5Vtedy padol Mojžiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaždením obce synov Izraelových.
5Ut laj Moisés ut laj Aarón queßxcut rib chiru chßochß chiruheb chixjunileb laj Israel xban xrahil xchßôleb.
6A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, z tých, ktorí boli prezkúmať zem, roztrhli svoje rúcha
6Ut laj Josué li ralal laj Nun ut laj Caleb li ralal laj Jefone queßxpeji li rakßeb xban xrahil xchßôleb. Aßaneb xcomoneb li queßcuulac chak chixqßuebal retal li naßajej.
7a vraveli celej obci synov Izraelových a riekli: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju prezkúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem.
7Ut queßxye reheb chixjunileb laj Israel: —Li chßochß li xocuulac chak chirilbal, aßan kßaxal châbil.
8Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom.
8Cui li Dios sahak saß xchßôl kiqßuin, aßan tâtenkßânk ke chi oc saß li naßajej aßan. Aßan tâkßaxtesînk re saß kukß li châbil naßajej aßan, li na-el cuiß nabal li sahil echej.
9Len proti Hospodinovi sa nebúrte, a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!
9Joßcan nak mêkßetkßeti êrib chiru li Kâcuaß ut mexxucuac chiruheb li tenamit li cuanqueb saß li naßajej aßan xban nak lâo tonumtâk saß xbêneb ut takêchaniheb. Eb aßan mâ ani natenkßan reheb, abanan lâo cuan li Kâcuaß li nimajcual Dios kiqßuin chikatenkßanquil. Joßcan nak mexxucuac, chanqueb laj Josué ut laj Caleb.
10A celá obec, všetci povedali, že vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hospodinova sa ukázala na stáne shromaždenia, všetkým synom Izraelovým.
10Abanan eb laj Israel queßoc raj chixcutbaleb chi pec. Aßut li nimajcual Dios quixcßutbesi lix lokßal chiruheb saß li tabernáculo.
11A Hospodin riekol Mojžišovi: Až dokedy ma bude popudzovať tento ľud pohŕdajúc mnou? A až dokedy mi nebudú veriť pre všetky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi?
11Ut li Kâcuaß quixye re laj Moisés: —¿Joß najtil chic tincuy nak yôkeb chincuechßinquil li tenamit aßin? Ut, ¿joß najtil chic yôkeb chintzßektânanquil ut incßaß tineßxpâb, usta nabal li sachba chßôlej xincßut chiruheb?
12Zbijem ho morom a zaženiem ho, a učiním teba veľkým národom a mocnejším od neho.
12Lâin tinqßue junak caki yajel saß xbêneb re nak teßcâmk. Tinsach ruheb. Abanan lâ cualal âcßajol lâat tinqßueheb chokß junak tenamit kßaxal nim ut kßaxal cauhakeb rib chiruheb aßan, chan li Dios.
13A Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vyviedol tento ľud hore vo svojej sile z ich stredu.
13Ut laj Moisés quixye re li Kâcuaß: —Lâat xat-isin chak reheb saß li tenamit Egipto riqßuin xnimal lâ cuanquil. Cui tâcamsiheb laj Israel, eb laj Egipto teßrabi resil cßaßru tâbânu.
14A povedia obyvateľom tejto zeme (lebo veď počuli všetci, že ty, Hospodine, si prostred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka - voko, ty, ó, Hospodine, a že tvoj oblak stojí nad nimi a že v oblakovom stĺpe ideš pred nimi vodne a v ohnivom stĺpe vnoci),
14Ut teßxye resil reheb li cuanqueb Canaán. Eb aßan ac xeßrabi âcuesil. Ac nequeßxnau nak cuancat kiqßuin ut xcuil âcuu. Nequeßxnau nak lâat catcßamoc be chiku riqßuin li chok chi cutan ut riqßuin li xam chiru kßojyîn.
15keď tedy usmrtíš tento ľud sťa jedného muža, povedia národy, ktoré počuly povesť o tebe, a rieknu:
15Cui lâat tâsach ruheb lâ tenamit chi junaj cua, eb aßan teßâtinak châcuix ut teßxye:
16Pretože nemohol Hospodin voviesť tento ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuž vraj preto ich pobil na púšti.
16—Li Kâcuaß incßaß quiru rocsinquileb lix tenamit saß li naßajej aßin usta quixyechißi reheb riqßuin juramento. Joßcan nak quixcamsiheb saß li chaki chßochß, chaßkeb.
17Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril povediac:
17Joßcan nak lâin tintzßâma châcuu, at Kâcuaß, nak tâcßut chiku lix nimal lâ cuanquil. Chabânu li cßaßru cayechißi ke nak caye ke chi joßcaßin:
18Hospodin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý odpúšťa neprávosť a prestúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na synoch, na treťom i na štvrtom pokolení.
18Lâin li Kâcuaß li nimajcual Dios. Lâin nin-uxtânan u ut nincuy li mâusilal nequeßxbânu li tenamit usta nequeßxkßetkßeti rib chicuu. Lâin incßaß ninjoskßoß chi junpât. Numtajenak lin rahom. Incßaß nincanabeb yal chi joßcan li cuanqueb xmâc. Ut ninrahobtesiheb li alal cßajolbej riqßuin lix mâqueb lix naß xyucuaßeb toj saß li rox saß xcâ xtasalil li ralal xcßajoleb, chancat.
19Odpusť, prosím, neprávosť tohoto ľudu podľa veľkosti svojej milosti a tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu odvtedy, odkedy vyšiel z Egypta, až doteraz.
19Xban xnimal lâ cuuxtân chacuy taxak xmâqueb li tenamit aßin joß nak xacuy xmâqueb chalen nak xeßel chak Egipto toj chalen anakcuan, chan laj Moisés.
20A Hospodin riekol: Odpustil som podľa tvojho slova.
20Li Kâcuaß quixye re laj Moisés: —Lâin tincuyeb xmâc joß xatzßâma chicuu.
21Ale ako že ja žijem, a jako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou,
21Relic chi yâl tinye âcue nak lâin yoßyôquin ut saß xcßabaß lin lokßal li naqßueheß saß ruchichßochß,
22tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu,
22tinye âcue nak mâ jun reheb li cuînk aßin li xeßcuechßin cue teßoc saß li naßajej li quinyechißi reheb. Eb aßan queßril lin lokßal ut queßril ajcuiß li sachba chßôlej li quinbânu aran Egipto joßqueb ajcuiß li sachba chßôlej li quinbânu saß li chaki chßochß. Abanan nabal sut queßxyal cuix ut incßaß queßxbânu li cßaßru quinye reheb.
23prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia.
23Joßcan nak incßaß teßril li châbil naßajej li quinyechißi reheb lix xeßtônil yucuaßeb. Mâ jun reheb li xeßqßuehoc injoskßil teßoc saß li châbil naßajej li quinyechißi reheb.
24Ale môj služobník Kálef, pretože bol u neho iný duch, a že ma cele nasledoval, toho vovediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obdrží dedične.
24Abanan laj Caleb li naxqßue xchßôl chi cßanjelac chicuu, aßan jalan xnaßleb chiruheb li jun chßol. Aßan tinqßue chi oc saß li naßajej li quicuulac chak rilbal. Ut eb li ralal xcßajol teßêchanînk re li naßajej aßan.
25No, pretože Amalech a Kananej býva v doline, zajtra sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.
25Eb laj Amalec ut eb laj Canaán cuanqueb saß li ru takßa aßan. Joßcan nak lâex texsukßîk cuulaj saß li chaki chßochß ut texxic cuan cuiß li Caki Palau, chan li Dios.
26A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:
26Ut li Kâcuaß quiâtinac cuißchic riqßuin laj Moisés ut laj Aarón ut quixye reheb:
27Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne?
27—¿Joß najtil chic tincuy nak yôkeb chincuechßinquil eb laj Israel, li incßaß useb xnaßleb? Lâin nacuabi nak nequeßxcuechßi cuix.
28Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, prisahám, že vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši.
28Tâye reheb chi joßcaßin: —Relic chi yâl yoßyôquin lâin li Kâcuaß. Lâin tinbânu nak têcßul li cßaßru yôquex chixyebal.
29Na tejto púšti popadajú vaše mŕtve telá, a tu pohyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svojho počtu, vo veku od dvadsiateho roku a vyše, ktorí ste reptali proti mne.
29Relic chi yâl ninye êre nak saß li chaki chßochß aßin texcâmk chêjunilex lâex li quex-ajlâc, li ac cuan junmay chihab êre, xban nak xecuechßi cuix.
30Prisahám, že nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho.
30Relic chi yâl nak mâ jun êre lâex tex-oc saß li naßajej quinyechißi êre riqßuin juramento. Caßaj cuiß eb laj Caleb li ralal laj Jefone ut laj Josué li ralal laj Nun naru teßoc.
31Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli.
31Abanan lê ralal êcßajol li queye nak teßchapekß xbaneb li xicß nequeßiloc êre, aßan eb li tebinqßue chi cuânc aran saß li naßajej li xetzßektâna.
32Ale vaše mŕtve telá padnú na tejto púšti.
32Aßut lâex texcâmk saß li chaki chßochß li yôquex cuiß chi numecß.
33A vaši synovia budú pastiermi na púšti za štyridsať rokov a ponesú trest za vaše smilstvo, dokiaľ nebude koniec vašim mŕtvym telám tu na púšti.
33Eb lê ralal êcßajol teßcuânk saß li chakiß chßochß. Chiru caßcßâl chihab teßxbeni ribeb. Teßxcßul chi joßcan toj tâcuulak xkßehil nak texcâmk chêjunilex saß li chaki chßochß xban nak xekßetkßeti êrib.
34Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyridsať dní, počítajúc každý deň za rok, ponesiete svoje neprávosti štyridsať rokov a poznáte, čo je to, keď sa ja odvrátim v nevoli.
34Chiru caßcßâl chihab yôkex chi bêc saß li chaki chßochß re xtojbal rix lê mâc. Jun chihab têtoj cuiß rix li jûnk cutan nak quexcuulac chak xqßuebal retal li naßajej. Lâex têqßue retal nak li ani nakßetoc re li cuâtin, tento nak tixtoj rix lix mâc.
35Ja Hospodin som hovoril, že to istotne učiním celej tejto zlej obci, všetkým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tejto púšti pohynú a tu pomrú.
35Relic chi yâl nak tinbânu êre joß xinye xban nak junaj êchßôl nak xekßetkßeti êrib chicuu. Saß li chaki chßochß aßin tex-osokß. Arin texcâmk, chan li Kâcuaß.
36A mužovia, ktorých bol poslal Mojžiš, aby prezkúmali zem, a ktorí navrátiac sa spôsobili to, že reptala proti nemu celá obec, vypustiac zlú povesť o zemi,
36Eb li tenamit queßoc chi cuechßînc xmâqueb li cuînk li queßtaklâc xban laj Moisés chixqßuebal retal li naßajej Canaán xban nak moco yâl ta li coleßxye chirix li naßajej.
37mužovia, ktorí vypustili zlú povesť o zemi, zomreli ťažkou ranou pred Hospodinom.
37Eb li cuînk aßan queßcam xban nak li Dios quixtakla chak jun li caki yajel saß xbêneb xban nak incßaß us queßxye chirix li naßajej.
38Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, žili zpomedzi tých mužov, zpomedzi tých, ktorí chodili, aby prezkúmali zem.
38Saß xyânkeb li cablaju chi cuînk li queßcôeb chirilbal li naßajej, caßaj chic eb laj Josué li ralal laj Nun ut laj Caleb li ralal laj Jefone queßcana chi yoßyo.
39A Mojžiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraelovým, a ľud sa veľmi zarmútil.
39Nak laj Moisés quixye resil reheb li cßaßru quixye li Kâcuaß chixjunileb laj Israel queßrahoß saß xchßôleb.
40Potom vstali skoro ráno a vyšli na temeno vrchu a riekli: Hľa, tu sme a ideme hore na miesto, o ktorom riekol Hospodin, lebo sme zhrešili.
40Joß cuulajak chic nak toj ekßela chi us queßcôeb saß xbên jun li tzûl ut queßxye: —Yâl nak xomâcob, abanan anakcuan toxic saß li naßajej li quixyechißi ke li Kâcuaß, chanqueb.
41Ale Mojžiš povedal: Prečo vy zase prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to.
41Ut laj Moisés quixye reheb: —¿Cßaßut nak yôquex chixkßetbal li cßaßru xye li Dios? Cui tex-oc saß li naßajej aßan, incßaß us tex-êlk.
42Nejdite hore, lebo nie je Hospodin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.
42Mexxic xban nak li Kâcuaß moco cuan ta chic êriqßuin. Eb li xicß nequeßiloc êre teßnumtâk saß êbên.
43Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a padnete od meča, a to preto, že ste sa odvrátili od Hospodina nejdúc za ním, ani nebude s vami Hospodin.
43Cui texpletik riqßuineb laj Amalec ut riqßuineb laj Canaán texcamsîk xbaneb. Li Dios incßaß textenkßa xban nak xekßet li cßaßru quixye, chan laj Moisés reheb.
44No, oni, spupní, opovážili sa ísť hore na temeno vrchu. Ale ani truhla smluvy Hospodinovej ani Mojžiš nepohli sa zprostred tábora.
44Abanan incßaß queßabin chiru laj Moisés. Queßcôeb ban saß li naßajej li tzûl ru. Laj Moisés ut li Lokßlaj Câx incßaß queßel saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb.Ut eb laj Amalec ut eb laj Canaán li cuanqueb saß li naßajej li tzûl ru, queßcube chi pletic riqßuineb ut queßnumta saß xbêneb. Queßrâlinaheb toj saß li naßajej Horma.
45Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vrchu, a porazili ich a bijúc prenasledovali ich až do Hormy.
45Ut eb laj Amalec ut eb laj Canaán li cuanqueb saß li naßajej li tzûl ru, queßcube chi pletic riqßuineb ut queßnumta saß xbêneb. Queßrâlinaheb toj saß li naßajej Horma.