1Oslavujte Hospodina! Vzývajte jeho meno! Oznamujte jeho skutky medzi národami!
1Cheqßuehak xlokßal li nimajcual Dios. Yehomak resil lix nimal xcuanquilal. Yehomak resil reheb li tenamit li cßaßru quilajxbânu.
2Spievajte mu, spievajte mu žalmy! Rozmýšľajte o všetkých jeho divoch!
2Chebichâk li bich re xqßuebal xlokßal li Kâcuaß. Ut yehomak resil li sachba chßôlej li naxbânu riqßuin lix cuanquil.
3Chváľte sa menom jeho svätosti. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina!
3Cheqßue xlokßal lix santil cßabaß li Kâcuaß. Chisahokß taxak saß êchßôl lâex li nequecßoxla li Dios.
4Hľadajte Hospodina a jeho silu; hľadajte jeho tvár ustavične!
4Chetzßâmâk êtenkßanquil riqßuin li Kâcuaß. Junelic riqßuin aßan têtzßâma êtenkßanquil.
5Pamätajte na jeho divy, ktoré učinil, na jeho zázraky a na súdy jeho úst,
5Chijulticokß êre li sachba chßôlej li quixbânu riqßuin lix cuanquil. Chijulticokß êre chanru nak quirakoc âtin.
6vy, semeno Abraháma, jeho služobníka, synovia Jakobovi, jeho vyvolení!
6Lâex li ralal xcßajolex laj Abraham chijulticokß êre li sachba chßôlej li quixbânu li Kâcuaß. Lâex li ralal xcßajolex laj Jacob li sicßbil ru xban li Dios, chijulticokß êre li cßaßru quixbânu li Kâcuaß.
7On je Hospodin, náš Bôh; jeho súdy na celej zemi.
7Aßan li Kâcuaß li nimajcual Dios. Aßan li nim xcuanquil saß xbêneb chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß.
8Pamätá na veky, na svoju smluvu, na slovo, ktoré prikázal, na tisíc pokolení,
8Junelic jultic re li contrato li quixbânu riqßuineb laj Israel. Usta tânumekß qßuila chihab, abanan mâ jokße tâsachk saß xchßôl.
9na svoju smluvu, ktorú učinil s Abrahámom, a na svoju prísahu, ktorú prisahal Izákovi.
9Junelic jultic re nak quixbânu li contrato riqßuin laj Abraham. Ut jultic ajcuiß re nak quixbânu li contrato aßan riqßuin laj Isaac.
10A postavil to Jakobovi za ustanovenie, Izraelovi za večnú smluvu
10Li Kâcuaß quixbânu ajcuiß li contrato aßan riqßuin laj Jacob. Ut quixxakab xcuanquil li contrato chokß reheb laj Israel chi junelic.
11povediac: Tebe dám Kananejskú zem za podiel vášho dedičstva,
11Quixye reheb chi joßcaßin: —Lâin tinqßue êre li naßajej Canaán. Ut lâex tex-êchanînk re chi junaj cua, chan li Dios.
12vtedy, keď ich bol ešte len malý počet, keď ich bolo máličko, a boli v nej pohostínmi.
12Moco nabaleb ta laj Israel nak quiyechißîc lix naßajeb xban li Dios. Ut yal aj numeleb saß li naßajej li cuanqueb cuiß.
13A chodili od národa k národu a z kráľovstva k inému ľudu.
13Queßxbeni ribeb yalak bar. Jalan jalânk li tenamit li quilajeßnumeß cuiß.
14Nedopustil niktorému človekovi, aby ich utiskoval, a karhal kráľov pre nich
14Li Dios qui-iloc reheb re nak mâ ani târahobtesînk reheb. Ut quixkßuseb li rey li cuanqueb saß xcuanquil re nak mâcßaß teßxbânu reheb laj Israel.
15povediac: Nedotýkajte sa mojich pomazaných a mojim prorokom nerobte zlého!
15Quixye reheb: —Mâcßaß têbânu reheb laj Israel li sicßbileb ru inban. Chi moco têbânu raylal reheb li nequeßcßanjelac chicuu chokß profeta, chan.
16A keď privolal hlad na zem a polámal každú oporu chleba,
16Li Kâcuaß quixqßue jun li cueßej saß lix tenamiteb laj Israel ut queßcana chi mâcßaß chic xcuaheb.
17poslal pred nimi znamenitého muža; Jozef bol predaný za sluhu.
17Abanan ac xtakla Egipto laj José, li sâj al li quicßayîc chi cßanjelac joß môs.
18Sovreli jeho nohy putami; jeho duša sa dostala do železa,
18Queßxrahobtesi nak queßxqßue saß tzßalam. Queßxbacß li rok riqßuin cadena ut queßxbacß jun li chßîchß saß xcux.
19až do času, keď prišlo jeho slovo, dokiaľ ho nezkúsila reč Hospodinova jako oheň zlato.
19Li Dios quixyal rix laj José riqßuin li raylal li quixcßul toj quicuulac xkßehil nak quicßulman chixjunil li cßaßru quixye laj José.
20Vtedy poslal kráľ a prepustil ho, panovník národov, a rozviazal ho.
20Li rey li nataklan saß xbêneb li tenamit quixye nak tâachßabâk ut laj José qui-achßabâc.
21Učinil ho pánom svojho domu a panovníkom nad celým svojím imaním,
21Ut li rey quixqßue xcuanquil laj José re nak aßan chic tâtaklânk saß li rochoch joß ajcuiß saß xbên chixjunil li cßaßru cuan re.
22aby pútal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov vyučoval múdrosti.
22Eb li nequeßcßanjelac chiru li rey queßcanabâc rubel xcuanquil laj José. Ut eb laj qßuehol xnaßleb li rey queßqßueheß xnaßlebeb xban laj José.
23A tak prišiel Izrael do Egypta, a Jakob pohostínil v zemi Chámovej,
23Eb laj Israel, li ralal xcßajol laj Jacob, queßcôeb Egipto ut queßqßueheß chi cuânc saß lix naßaj laj Cam.
24kde veľmi plodným učinil Hospodin svoj ľud a učinil ho mocnejším nad jeho protivníkov.
24Li Dios quixqßueheb chi tâmc li ralal xcßajol laj Jacob. Ut kßaxal cauheb rib chiruheb laj Egipto.
25Prevrátil ich srdce, aby nenávideli jeho ľud, aby sa ľstivo chovali naproti jeho služobníkom.
25Joßcan nak xicß chic queßileß xbaneb laj Egipto ut li Dios quixcanabeb laj Israel chi rahobtesîc xbaneb.
26Poslal Mojžiša, svojho služobníka, Árona, ktorého si vyvolil.
26Li Dios quixtakla aran Egipto laj Moisés aj cßanjel chiru. Ut quixtakla ajcuiß laj Aarón li quixsicß ru.
27Predložil im slová jeho znamení a zázrakov v zemi Chámovej.
27Saß xcßabaß li Dios queßxbânu li sachba chßôlej ut li milagros chiruheb laj Egipto.
28Poslal tmu a zatmil, a nesprotivili sa jeho slovám.
28Li Dios quixtakla li kßojyîn saß chixjunil li naßajej Egipto. Abanan eb laj Egipto incßaß queßxbânu li cßaßru quixye li Dios.
29Obrátil ich vody na krv a usmrtil ich ryby.
29Li Dios quixsukßisi quicß li nimaß ut quilajeßcam chixjunil li car.
30Ich zem sa hemžila žabami, a to aj v izbách ich kráľov.
30Quinujac chi amoch chixjunil li tenamit toj retal queßoc saß li naßajej li nacuar cuiß lix reyeb.
31Povedal, a prišla smes žížaly, vši vo všetkých ich krajoch.
31Yal riqßuin li râtin, li Dios quixtakla nabal li nînki raxyât ut li suk ut quinujac li tenamit xbaneb li xul.
32Dal im miesto dažďa hrád, oheň horiaci plameňom, na ich zem.
32Li Dios quixtakla li sakbach ut li câk saß xbêneb li tenamit.
33A zbil ich vinič a ich fík a polámal stromy ich kraja.
33Quixsacheb lix uvas ut lix cheßel li higo. Quilajxtoki li cheß saß li naßajej aßan.
34Povedal, a prišly kobylky a chrústi v množstve bez počtu.
34Yal riqßuin râtin, li Dios quixtaklaheb laj sâcß. Incßaß quiru rajlanquileb xban xqßuialeb.
35A požraly všetku bylinu v ich zemi, jako aj požraly plody ich poľa.
35Quilajeßxcuaß chixjunil li acuîmk saß lix naßajeb. Ut queßxchoy chixjunil li pim saß cßalebâl. Mâcßaß chic quicana.
36K tomu ešte pobil všetko prvorodené v ich zemi, prvotinu každej ich sily.
36Ut li Dios quixqßueheb chi câmc li xbên ralaleb laj Egipto. Quixqßueheb chi câmc li kßaxal raro xbaneb.
37A vyviedol ich so striebrom a zlatom, a nebolo v jeho pokoleniach takého, ktorý by bol klesal.
37Li Dios quirisiheb laj Israel saß li tenamit Egipto. Queßxcßam li plata ut li oro nak côeb. Ut chixjunileb laj Israel cauheb. Mâ jun yaj nak queßel aran Egipto.
38Egypťania sa radovali, keď vychádzali; lebo padol na nich ich strach.
38Eb laj Egipto queßsahoß saß xchßôleb nak queßel xban nak queßoc xxiu riqßuin li cßaßru queßxcßul.
39Roztiahol oblak na zastretie a oheň, aby osvecoval noc.
39Li Dios quixqßue jun li chok re xmuheb laj Israel chi cutan ut quixqßue li xam re xcutanobresinquil lix beheb chiru kßojyîn.
40Keď si žiadal ľud, priviedol mu prepelice a sýtil ich chlebom z neba.
40Nak queßxtzßâma xcuaheb, li Dios quixtaklaheb laj tônkß re tâcuânk xtibeb ut quixtakla ajcuiß li choxahil cua re teßcuaßak.
41Otvoril skalu, a tiekly vody; išly vypráhlou zemou jako rieka.
41Li Dios quixjor li sakônac ut quißel chak li haß re teßrucß. Ut li haß quibêc rok saß li chaki chßochß joß jun nimaß.
42Lebo pamätal na slovo svojej svätosti, na Abraháma, svojho služobníka.
42Li Dios quixbânu chi joßcan riqßuineb laj Israel xban nak jultic re li contrato li quixbânu riqßuin laj Abraham laj cßanjel chiru.
43A tak vyviedol svoj ľud s veselosťou, s plesaním svojich vyvolených.
43Quirisiheb laj Israel saß li tenamit Egipto chi sa saß xchßôleb. Japjôqueb re xban xsahil xchßôleb nak queßel.
44Dal im zeme pohanov, a zdedili to, čo namáhavou prácou nadobudly národy,
44Quixqßue reheb laj Israel lix chßochßeb li jalaneb xtenamit ut quicana ajcuiß chokß reheb li acuîmk.Li Dios quixbânu chi joßcan re nak eb laj Israel teßxqßue xcuanquil lix chakßrab ut teßxbânu li cßaßru naxye. Lokßoninbil taxak ru li nimajcual Dios.
45aby ostríhali jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony, Hallelujah!
45Li Dios quixbânu chi joßcan re nak eb laj Israel teßxqßue xcuanquil lix chakßrab ut teßxbânu li cßaßru naxye. Lokßoninbil taxak ru li nimajcual Dios.