¹Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

¹¶ Katahi a Eripata Temani ka oho, ka mea,

²Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

²Ki te anga matou ki te korero ki a koe, e pouri ranei koe? otira e taea e wai te pehi te kupu?

³Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

³Nana, he tokomaha i whakaakona e koe: nau hoki i whakakaha nga ringa kahakore.

⁴tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

⁴Ara ana i au kupu te tangata e hinga ana; nau hoki i kaha ai nga turi kua piko.

⁵A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

⁵Inaianei kua tae mai ki a koe, a e hemo ana koe: e pa ana ki a koe, ohorere ana koe.

⁶Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

⁶He taka ianei kei tou wehi ki te Atua he okiokinga whakaaro mou? Kei te tapatahi o ou huarahi he tumanakohanga mou?

⁷Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

⁷¶ Maharatia ra, ko wai o nga tangata harakore i huna? I ngaro ranei ki hea te hunga tika?

⁸Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

⁸Ko taku hoki tenei i kite ai, ko te hunga e parau ana i te he, e rua ana i te raruraru, ko ia ra ano ta ratou e kokoti ai.

⁹Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

⁹Huna ana ratou e te ha o te Atua, moti iho ratou i te hau o tona riri.

¹⁰Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

¹⁰Ko te hamama o te raiona, ko te reo o te raiona tutu, ko nga niho o nga kuao raiona, whati ana.

¹¹starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

¹¹Ngaro ana te raiona katua i te kore kai, a marara noa atu nga kuao a te raiona.

¹²Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

¹²¶ Na i kawea pukutia mai he korero ki ahau, a kapohia ana e toku taringa he komuhumuhu.

¹³V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

¹³I nga whakaaroaronga, no nga kite o te po, i te mea ka au iho te moe a te tangata,

¹⁴nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

¹⁴Ka pa te wehi ki ahau, me te ihiihi, a wiri ana oku wheua katoa.

¹⁵Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

¹⁵Na ka tika atu he wairua i toku aroaro, tutu ana nga huruhuru o toku kikokiko.

¹⁶Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

¹⁶Tu ana ia, otiia kihai ahau i mohio ki tona mata; he ahua te mea i toku aroaro: tu puku ana; na ka rongo ahau i te reo e ki ana,

¹⁷Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

¹⁷He nui atu ranei te tika o te tangata i to te Atua? He nui atu ranei i to tona Kaihanga to ma o te tangata?

¹⁸Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

¹⁸Nana, kahore rawa ia e whakawhirinaki ki ana pononga; a ki tana, he he kei ana anahera.

¹⁹A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

¹⁹Tera atu to te hunga e noho ana i roto i nga whare uku, he puehu to ratou turanga; mongamonga kau ratou i te aroaro o te purehurehu.

²⁰Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

²⁰I waenganui o te ata, o te ahiahi, ka whakangaromia ratou; huna ana ratou ake tonu atu, te ai tetahi hei whakaaro atu.

²¹Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.

²¹Kahore ranei to ratou taura here teneti i motuhia i roto i a ratou? Mate ana ratou, kahore hoki he matauranga.