¹A Job odpovedal a riekol:

¹¶ Na ka whakautu a Hopa, ka mea,

²Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!

²Aue, me i ata paunatia toku mamae, me i huihuia, me i whakairihia toku aitua ki te pauna!

³Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

³Na inaianei taimaha ake i te onepu o te moana: heoi he ohorere rawa aku kupu.

⁴Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne.

⁴Kei roto hoki i ahau nga pere a te Kaha Rawa, inumia ake e toku wairua to ratou paihana: rarangi tonu mai nga whakawehi a te Atua hei hoariri moku.

⁵Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?

⁵E tangi ano ranei te kaihe mohoao i te mea kei te tarutaru ia? e tangi ano ranei te kau i te mea e kai ana?

⁶Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?

⁶E taea ranei te kai, te mea kahore nei ona ha, ki te kahore he tote? He reka ranei te whakakahukahu o te hua manu?

⁷A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.

⁷Hore rawa toku wairua e mea kia pa atu ki ena; to ratou rite ki ahau kei te kai whakarihariha.

⁸Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!

⁸¶ Aue, me i riro mai taku i tono ai, me i homai e te Atua taku e tumanako nei!

⁹Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!

⁹Me i pai hoki te Atua kia whakangaromia ahau, kia tukua mai tona ringa hei hatepe i ahau!

¹⁰A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.

¹⁰Penei kua ai ano he whakamarie moku; ae, ka tino hari ahau ki te mamae, kahore nei e tohu i ahau: kihai hoki nga kupu a te Mea Tapu i huna e ahau.

¹¹Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?

¹¹He aha toku kaha, e tatari ai ahau? He aha hoki toku mutunga, e whakamanawanui ai ahau?

¹²Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?

¹²He kaha kohatu ranei toku kaha? He parahi ranei oku kikokiko?

¹³Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.

¹³Ehara ranei i te mea kahore he awhina moku i roto i ahau, a kua oti te ngoi te pei i roto i ahau?

¹⁴Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.

¹⁴¶ Ko te tangata e ngoikore ana te ngakau kia puta mai te aroha o tona hoa ki a ia, ahakoa kua mahue i a ia te wehi i te Kaha Rawa.

¹⁵Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,

¹⁵He mahi tinihanga ta oku teina, he pera me ta te awa; rere ana ratou ano he waipuke awaawa,

¹⁶kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;

¹⁶Kua mangu nei i te hukapapa, ngaro ana te hukarere i roto.

¹⁷v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.

¹⁷I te wa e mahana ai, ka memeha atu; i te weraweratanga, moti iho ratou i to ratou wahi.

¹⁸Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.

¹⁸Ka peka ke nga tira e haere ana ra reira; riro ana ki te kore, a ngaro iho.

¹⁹Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!

¹⁹Tirotirohia ana e nga tira o Tema; taria atu ana e nga tangata haere o Hepa.

²⁰Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!

²⁰Whakama ana ratou mo ratou i whakamanawa atu ki reira; te taenga ki aua awa, kanakana kau ana.

²¹Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.

²¹Na he kahore noa iho koutou; ka kite koutou i te mea whakamataku, a ka wehi.

²²Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa

²²¶ I mea ranei ahau, Homai ki ahau? He hakari ranei maku e homai i o koutou rawa?

²³a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?

²³I mea ranei, whakaorangia ahau i te ringa o te hoariri? Hokona ahau i roto i te ringa o te kaitukino?

²⁴Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!

²⁴Whakaakona ahau, a ka whakarongo puku ahau; whakaaturia ki ahau te mea i he ai ahau.

²⁵Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!

²⁵Ano te kaha o nga kupu tika! Ko te aha ia te riria ana e a koutou kupu?

²⁶Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!

²⁶E mea ana ranei koutou kia riria nga kupu? he hau kau nei hoki nga korero a te tangata kua pau ona whakaaro.

²⁷Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.

²⁷Ae ra, e mea ana koutou ki te maka rota mo nga pani, ki te mea i to koutou hoa hei taonga hokohoko.

²⁸A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.

²⁸Na whakaae mai, titiro mai ki ahau; he pono hoki e kore ahau e korero teka ki to koutou kanohi.

²⁹Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

²⁹Tena ra, tahuri mai; kaua hoki te he e waiho; ina, tahuri mai, he tika hoki taku take.

³⁰Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -

³⁰He he koia kei toku arero? e kore ranei toku hinengaro e mohio ki nga mea whanoke?