¹Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.

¹¶ He pai ke te rawakore e haere ana i runga i tona tapatahi, i te ngutu whanoke, i te whakaarokore.

²Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.

²¶ Na ehara hoki i te mea pai kia kaua he matauranga mo te wairua; a, ko te tangata e hohoro ana ona waewae, ka hara.

³Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

³¶ E whakaparoritia ana te ara o te tangata e tona wairangi: e amuamu ana hoki tona ngakau ki a Ihowa.

⁴Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.

⁴¶ Ma te rawa ka tokomaha atu ai nga hoa aroha: e wehea atu ana ia te rawakore i tona hoa aroha.

⁵Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.

⁵¶ E kore te kaiwhakapae teka e whakaharakoretia; e kore hoki e mawhiti te tangata korero teka.

⁶Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.

⁶¶ He tokomaha e whai kia manakohia e te tangata ringa mahora; he hoa aroha hoki nga tangata katoa no te tangata e homai mea ana.

⁷Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

⁷E kino ana nga teina katoa o te rawakore ki a ia: na nui ke atu te mataratanga atu o ona hoa i a ia! Whai noa ana kupu i a ratou, heoi kua riro ratou.

⁸Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.

⁸¶ Ko te tangata e mea ana ki te whakaaro nui mona, e aroha ana ki tona wairua ake: ko te tangata e pupuri ana i te matauranga, ka tutaki ki te pai.

⁹Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.

⁹¶ E kore te kaiwhakapae teka e whakaharakoretia; ka huna hoki te tangata korero teka.

¹⁰Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.

¹⁰¶ E kore e tau te noho rangatira ki te whakaarokore; he makere rawa te noho ko te pononga hei rangatira mo nga rangatira.

¹¹Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.

¹¹¶ Ko te ngarahu tupato ka pupuri i tona riri; a hei whakakororia mona te whakarere noa iho i te he.

¹²Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.

¹²¶ Ko te riri o te kingi rite tonu ki te hamama o te raiona; ko tana manako ia ano he tomairangi i runga i te tarutaru.

¹³Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.

¹³¶ He aitua mo tona papa te tamaiti whakaarokore: a, ko nga ngangare a te wahine, me te maturuturu puputu tonu.

¹⁴Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

¹⁴¶ He whare, he taonga i tuku iho i nga matua: ko te hoa wahine mahara i a Ihowa.

¹⁵Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.

¹⁵¶ Ma te mangere e mea kia moe i te moe reka; ka matekai hoki te wairua o te rora.

¹⁶Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.

¹⁶¶ Ko te tangata e pupuri ana i te whakahau e pupuri ana i tona wairua: engari ko te tangata kore whakaaro ki ona ara ka mate.

¹⁷Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.

¹⁷¶ Ko te tangata e ohaoha ana ki te rawakore e whakatarewa moni ana ki a Ihowa, a ka utua ki a ia tana mahi atawhai.

¹⁸Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.

¹⁸¶ Pakia tau tama, i te mea kua whai manakohanga; kaua hoki tou ngakau e whai tonu i te whakangaromanga mona.

¹⁹Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.

¹⁹¶ Ko te tangatariri nui mana e waha tona he: ki te whakaora hoki koe i a ia, ka waiho tonu tena hei mahi mau.

²⁰Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.

²⁰¶ Whakarongo ki te kupu tohutohu, tahuri mai hoki ki te ako, kia whai whakaaro ai koe i tou mutunga iho.

²¹Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.

²¹¶ He maha nga whakaaro i roto i te ngakau o te tangata; e tu tonu ana ia ta Ihowa tikanga.

²²Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.

²²¶ Ko te hiahia o te tangata te aronga o tana atawhai: engari te rawakore i te tangata teka.

²³Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.

²³¶ Ko te wehi ki a Ihowa te ara ki te ora: a, ko te tangata kei a ia tera, ka noho makona; e kore tetahi he e pa ki a ia.

²⁴Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.

²⁴¶ E kuhua ana e te mangere tona ringa ki te rihi, e kore rawa nei e whakahokia e ia ki tona mangai.

²⁵Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.

²⁵¶ Pakia te tangata whakahi, a ka tupato nga kuware: akona hoki te tangata mahara, a ka mohio ia ki te matauranga.

²⁶Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.

²⁶¶ Ko te tangata e pahua ana i tona papa, e pei atu ana hoki i tona whaea, he tama ia e whakama ai, e ingoa kino ai hoki.

²⁷Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.

²⁷¶ Kati, e taku tama, te whakarongo ki te ako hei mea kau e kotiti atu ai i nga kupu o te matauranga.

²⁸Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.

²⁸¶ E whakahi ana te kaiwhakaatu he ki te whakawa; e horomia ana hoki te kino e te mangai o te hunga kino.

²⁹Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.

²⁹¶ Kua rite he whakawa mo nga whakahi, he whiu mo te tuara o nga whakaarokore.