1Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more
1Nočem namreč, bratje, da bi ne vedeli, da so bili naši očetje vsi pod oblakom in da so prešli vsi skozi morje,
2a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori
2in so bili vsi v Mojzesa krščeni v oblaku in morju
3a všetci jedli ten istý duchovný pokrm
3in so vsi jedli isto duhovno jed
4a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.
4in vsi pili isto duhovno pijačo; pili so namreč iz duhovne skale, ki jih je spremljala, a ta skala je bila Kristus.
5Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.
5Toda večina njih ni bila po volji Bogu; zakaj pobiti so bili v puščavi.
6A to všetko sa nám stalo výstražným príkladom nato, aby sme neboli žiadostiví zlého, jako aj oni žiadali.
6To pa so postali zgledi za nas, da bi ne želeli hudega, kakor so tudi oni poželeli.
7Ani nebuďte modlármi jako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jesť a piť, a vstali, aby sa hrali.
7Tudi ne bodite malikovalci kot nekateri njih, kakor je pisano: „Sedlo je ljudstvo jest in pit in vstalo igrat“.
8Ani nesmilnime, jako niektorí z nich smilnili, a padlo ich v jeden deň dvadsaťtri tisíc.
8Tudi ne nečistujmo, kakor so nekateri izmed njih nečistovali, in padlo jih je v enem dnevu triindvajset tisoč.
9Ani nepokúšajme Krista, jako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov.
9Tudi ne izkušajmo Gospoda, kakor so ga nekateri izmed njih izkušali in so poginili od kač.
10Ani nerepcite, jako niektorí z nich reptali a zhynuli od zhubcu.
10Tudi ne mrmrajte, kakor so nekateri izmed njih mrmrali in so poginili od pogubnika.
11A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došly konce vekov.
11To vse pa se jim je zgodilo kot zgledi, a napisalo se je za svarilo nam, na katere so prišli konci vekov.
12A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol.
12Kdor torej misli, da stoji, naj gleda, da ne pade.
13Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.
13Ni vas nobena izkušnjava zadela razen take, ki jo more človek prenesti; zvest pa je Bog, ki vam ne da biti izkušanim nad vašo moč, temuč stori z izkušnjavo tudi izhod iz nje, da jo morete prenesti.
14Preto, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom.
14Zatorej, ljubljeni moji, bežite od malikovalstva!
15Jako rozumným hovorím. Vy sami posúďte, čo vravím.
15Kakor pametnim govorim; razsodite vi, kar pravim.
16Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom?
16Kelih blagoslova, ki ga blagoslavljamo, ni li deležnost krvi Kristusove? Kruh, ki ga lomimo, ni deležnost telesa Kristusovega?
17Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.
17Ker je en kruh, smo eno telo mnogi, kajti vsi smo deležni tega enega kruha.
18Vidzte Izraela podľa tela! Či tí, ktorí jedia obeti, nie sú účastníkmi oltára?
18Glejte Izraela po mesu: niso li, kateri jedo žrtve, deležniki oltarja?
19Čo tedy hovorím? Že azda obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo?
19Kaj torej pravim? Da je mališka žrtva kaj? ali da je malik kaj?
20Ale že to, čo pohania zabíjajúc obetujú, obetujú démonom a nie Bohu. A nechcel by som, aby ste vy boli účastníkmi démonov.
20Nikakor, temuč kar žrtvujejo pogani, da žrtvujejo zlim duhovom in ne Bogu. Nočem pa, da bodete vi deležniki zlih duhov.
21Nemôžete piť kalich Pánov i kalich démonov. Nemôžeme mať účasť na stole Pánovom i na stole démonov.
21Ne morete piti keliha Gospodovega in keliha zlih duhov, ne morete biti deležni mize Gospodove in mize zlih duhov.
22Alebo či popudzujeme Pána k hnevu? Či sme azda silnejší od neho?
22Ali pa hočemo dražiti Gospoda? smo li močnejši od njega?
23Všetko smiem, ale nie je všetko užitočné. Všetko smiem, ale nie všetko vzdeláva.
23Vse je dopuščeno, ali ni vse koristno; vse je dopuščeno, ali vse ne pospešuje napredka.
24Nech nikto nehľadá svojho vlastného, ale každý to, čo je blížneho.
24Nihče naj ne išče svojega, temuč vsak dobro drugega.
25Všetko, čo sa predáva v mastných krámoch, jedzte a nič sa nevypytujte pre svedomie,
25Vse, kar prodajajo v mesnici, jejte, nič ne povprašujoč zavoljo vesti.
26lebo veď Pánova je zem i jej náplň.
26Kajti „Gospodova je zemlja in kar jo napolnjuje“.
27A jestli vás volá niekto z neveriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, čo sa vám predloží nič sa nevypytujúc pre svedomie.
27Če pa vas povabi kdo nevernikov in hočete iti, jejte vse, kar stavijo pred vas, nič povprašujoč zavoljo vesti.
28Ale keby vám niekto povedal: Toto je obetované modlám, nejedzte pre toho, kto to oznámil, a pre svedomie, lebo Pánova je zem i jej náplň.
28Ako pa vam kdo poreče: ‚To je mališka žrtva‘, ne jejte zavoljo tistega, ki je to oznanil, in zavoljo vesti;
29Ale hovorím: Nie pre vlastné, tvoje svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Lebo načo má byť moja sloboda súdená od cudzieho svedomia?
29ne pravim pa zavoljo vesti tvoje, temuč onega drugega. Kajti čemu naj mojo svobodo sodi tuja vest?
30Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem?
30Če jaz uživam kaj s hvalo Bogu, zakaj naj bi bil preklinjan ob tem, za kar se zahvaljujem?
31A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.
31Če torej jeste ali pijete ali karkoli delate, vse delajte Bogu na slavo.
32Tak sa chovajte, aby ste neboli urážkou ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej,
32Bodite brez spotike Judom in Grkom in cerkvi Božji,kakor delam tudi jaz v vseh rečeh vsem pogodu, ne iščoč, kar je koristno meni, temuč kar je v korist mnogim, da se zveličajo.
33tak ako sa i ja ľúbim všetkým vo všetkom nehľadajúc svojho vlastného užitku, ale užitku mnohých, aby boli spasení.
33kakor delam tudi jaz v vseh rečeh vsem pogodu, ne iščoč, kar je koristno meni, temuč kar je v korist mnogim, da se zveličajo.