1Buďte mojimi nasledovníkmi, jako som i ja Kristov.
1Posnemalci moji bodite, kakor sem tudi jaz Kristusov.
2A chválim vás, bratia, že vo všetkom pamätáte na mňa a držíte ustanovenia tak, ako som vám ich vydal.
2Hvalim vas pa, bratje, da se v vsem mene spominjate in se držite zapovedi, kakor sem vam jih izročil.
3Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Bôh.
3Hočem pa, da veste, da je vsakemu možu glava Kristus, a glava ženi mož, glava pa Kristusu Bog.
4Každý muž, keď sa modlí alebo keď prorokuje a má niečo na hlave, hanobí svoju hlavu.
4Vsak mož, ki moli ali prorokuje s pokrito glavo, sramoti svojo glavo.
5A každá žena, keď sa modlí alebo keď prorokuje s nepokrytou hlavou, hanobí svoju hlavu, lebo je to jedno a to isté, jako keby sa bola oholila.
5Vsaka žena pa, ki moli ali prorokuje razoglava, sramoti svojo glavo; zakaj to je toliko, kakor bi bila ostrižena.
6Lebo jestli sa žena nepokrýva, nech sa aj ostrihá; a jestli je žene mrzká vec ostrihať sa alebo sa oholiť, nech sa pokrýva.
6Kajti če se ne pokriva žena, naj se tudi striže; če je pa sramota za ženo striči se ali briti, naj se pokriva.
7Lebo muž nie je povinný pokrývať si hlavu súc obrazom Boha a jeho slávou, ale žena je slávou mužovou.
7Možu namreč ni treba pokrivati glave, ker je podoba in slava Božja; a žena je slava moževa.
8Lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža;
8Zakaj mož ni od žene, temuč žena od moža;
9lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža.
9saj tudi ni ustvarjen mož za voljo žene, temuč žena za voljo moža.
10Preto je žena povinná mať na hlave znamenie moci mužovej pre anjelov.
10Zato mora imeti žena znamenje moževe oblasti na glavi za voljo angelov.
11Avšak ani muž bez ženy ani žena bez muža v Pánovi.
11Sicer pa ni ne mož brez žene, ne žena brez moža v Gospodu.
12Lebo jako je žena z muža, práve tak i muž skrze ženu, a všetko je z Boha.
12Kajti kakor je žena od moža, tako je tudi mož po ženi, a vse je iz Boga.
13Rozsúďte sami medzi sebou, či je to slušné, aby sa žena modlila k Bohu nepokrytá.
13Sami pri sebi presodite, je li spodobno za ženo, da razoglava moli k Bogu.
14Alebo či vás neučí i sama príroda, že muž, keď má dlhé vlasy, je mu to necťou.
14Ali vas ne uči sama narava, da je možu v sramoto, če si goji dolge lase?
15Ale žena, keď má dlhé vlasy, tej je to slávou. Lebo dlhé vlasy sú jej dané miesto závoja.
15a ženi, če si goji dolge lase, da je čast? ker so ji lasje dani za pokrivalo.
16Ale ak sa niekto vidí byť škriepivým, my nemáme také obyčaje ani sbory Božie.
16Če se pa komu zdi, da se mora prepirati: mi te navade nimamo, tudi cerkve Božje ne.
17Ale toto prikazujúc nechválim, že nie na lepšie, ale na horšie sa schádzate.
17Ko pa to naročam, ne hvalim, da se ne na boljše, temuč na hujše shajate.
18Lebo najprv, keď sa schádzate v sbore, čujem, že sú roztržky medzi vami, a čiastočne tomu aj verím.
18Kajti prvič, kadar se shajate v zboru, slišim da so razpori med vami, in nekoliko verjamem to.
19Lebo musia i herezie byť medzi vami, aby aj tí, ktorí sú dokázaní, boli zjavení medzi vami.
19Zakaj potrebno je, da so tudi krivoverstva [Ali: stranke, ločine.] med vami, da se pokažejo med vami, kateri so v veri izkušeni.
20A teda keď sa dovedna schádzate, nie je to jesť večeru Pánovu.
20Ko se torej shajate na en kraj, to ni Gospodovo večerjo jesti;
21Lebo jeden každý si vopred vezme čiže zjie svoju vlastnú večeru pri jedení, a potom je jeden lačný a druhý opilý.
21kajti ob vaši skupni jedi užije vsak svojo večerjo poprej, in tako je eden lačen, a drugi se opija.
22Lebo veď či nemáte domov, kde môžete jesť a piť? A či pohŕdate cirkvou Božou a zahanbujete tých, ktorí nemajú? Čo vám mám povedať? Či vás mám chváliť? V tejto veci nechválim.
22Nimate li mar hiš, da v njih jeste in pijete? Ali pa zaničujete zbor Božji in sramotite tiste, ki nimajo ničesar? Kaj naj vam rečem? naj vas hvalim? Vtem ne hvalim.
23Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb
23Zakaj jaz sem prejel od Gospoda, kar sem tudi vam izročil: da je Gospod Jezus tisto noč, v kateri je bil izdan, vzel kruh
24a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku.
24in, zahvalivši se, ga je prelomil in rekel: Vzemite, jejte: to je moje telo, ki je za vas; to delajte v moj spomin.
25Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku.
25Tako tudi kelih po večerji, rekoč: Ta kelih je nova zaveza v moji krvi; to delajte, kolikorkolikrat pijete, v moj spomin.
26Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ neprijde.
26Kajti kolikorkolikrat jeste ta kruh in pijete ta kelih, oznanjujete smrt Gospodovo, dokler ne pride.
27Takže ktokoľvek jie tento chlieb alebo pije kalich Pánov nehodne, bude vinným tela a krvi Pánovej.
27Zatorej kdor jé ta kruh in pije kelih Gospodov nevredno, kriv bo telesa in krvi Gospodove.
28Ale nech zkúša sám seba človek a nech tak jie z toho chleba a pije z toho kalicha.
28Ali človek naj izkuša sam sebe in tako naj jé od kruha in pije od keliha;
29Lebo ten, kto nehodne jie a pije, jie a pije si súd nerozsudzujúc tela Pánovho.
29zakaj kdor jé in pije nevredno, jé in pije sebi sodbo, ker ne razločuje telesa Gospodovega.
30Preto je medzi vami mnoho slabých a chorých, a mnohí spia.
30Zato so mnogi med vami slabi in bolni in dosti jih spi.
31Lebo keby sme sami seba rozsudzovali, neboli by sme súdení.
31Ko bi pa mi sami sebe razsojali, ne bi bili sojeni.
32Ale súdení súc od Pána káznení sme, aby sme neboli odsúdení so svetom.
32Ko smo pa sojeni, nas strahuje Gospod, da ne bi bili s svetom obsojeni.
33A tak tedy, moji bratia, keď sa schádzate jesť, čakajte jedni na druhých.
33Tako, bratje moji, ko se shajate k jedi, čakajte drug drugega.Je li pa kdo lačen, jej doma, da bi se ne shajali na obsojenje. Drugo pa uredim, kadar pridem.
34A jestli je niekto lačný, nech sa najie doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. A ostatné, keď prijdem, zariadim.
34Je li pa kdo lačen, jej doma, da bi se ne shajali na obsojenje. Drugo pa uredim, kadar pridem.