1Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.
1Ko bi govoril človeške jezike in angelske, a ljubezni ne bi imel, bi bil brneča med in zvenčeče cimbale.
2A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.
2In ko bi imel proroštvo in bi vedel vse skrivnosti in imel vse spoznanje, in ko bi imel vso vero, tako da bi gore prestavljal, a ljubezni ne bi imel, nič nisem.
3A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.
3In ko bi porazdal v živež ubogim vse, kar imam, in ko bi dal svoje telo, da zgorim, a ljubezni ne bi imel, nič mi ne koristi.
4Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,
4Ljubezen je potrpežljiva, dobrotljiva; ljubezen ni nevoščljiva, ljubezen se ne hvali, se ne napihuje,
5nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,
5ne vede se nespodobno, ne išče svojega, se ne da razdražiti, ne misli hudega,
6neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;
6ne veseli se krivice, a veseli se resnice;
7všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.
7vse pokriva, vse veruje, vse upa, vse prenaša.
8Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.
8Ljubezen nikoli ne mine; če pa so darovi proroštva, ponehajo, ali jeziki, umolknejo, ali spoznanje, preide.
9Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;
9Le po nekoliko namreč spoznavamo in le po nekoliko prorokujemo;
10ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.
10kadar pa pride, kar je popolno, tedaj premine ta nepopolnost.
11Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.
11Ko sem bil otrok, sem govoril kakor otrok, mislil kakor otrok, razsojal kakor otrok; odkar sem pa mož, sem opustil, kar je otročjega.
12Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.
12Kajti sedaj vidimo še skozi zrcalo, kakor v uganki, takrat pa bomo z licem v lice; sedaj spoznavam le nekoliko, takrat pa spoznam popolnoma, kakor sem bil tudi jaz spoznan.Sedaj pa ostane vera, upanje, ljubezen, to troje; največja od njih pa je ljubezen.
13A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.
13Sedaj pa ostane vera, upanje, ljubezen, to troje; največja od njih pa je ljubezen.