¹Stíhajte lásku a snažte sa horlive o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali.

¹Prizadevajte si za ljubezen, hrepenite pa tudi po duhovnih darovih, a najbolj, da prorokujete.

²Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá.

²Kajti kdor govori v tujem jeziku, ne govori ljudem, ampak Bogu; kajti nihče ga ne razume, v duhu pa govori skrivnosti.

³No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie.

³A kdor prorokuje, govori ljudem, da jim služi v napredovanje in jih tolaži in opominja:

⁴Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba; ale ten, kto prorokuje, vzdeláva cirkev.

⁴Kdor govori v jeziku, streže sebi v napredek, kdor pa prorokuje, pospešuje napredek cerkve.

⁵A chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazykmi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cirkev.

⁵Hotel bi pa, da vsi govorite jezike, a veliko bolj, da prorokujete. Večji je, kdor prorokuje, nego kdor govori jezike, razen če bi razkladal, da bi cerkev prejela, kar ji služi v napredek.

⁶No, teraz, bratia, keby som prišiel k vám hovoriac jazykmi, čo by som vám prospel, keby som vám nehovoril buď zjavením buď známosťou buď proroctvom buď učením?

⁶Tako pa, bratje, če pridem k vam, jezike govoreč, kaj vam bom koristil, ko vam ne govorim ali v razodetju, ali v spoznanju, ali v proroštvu, ali v nauku?

⁷Veď aj bezdušné veci, vydávajúce zvuk, buď píšťala buď harfa, keby nedaly rozdielneho zvuku, jakože sa bude vedieť, čo sa píska alebo hrá?

⁷Brezdušna godala, bodisi piščal ali citre, naj se tudi glase, če pa razločka nimajo v glasovih, kako bomo umeli, kaj se piska ali citra?

⁸Alebo tiež keby trúba vydala neistý zvuk, kto sa bude chystať do boja?

⁸Saj tudi če da trobenta nerazločen glas, kdo se pripravi za boj?

⁹Tak aj vy, keď ste jazykom nevydali srozumiteľného slova, jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do povetria.

⁹Tako tudi z vami: če z jezikom ne govorite razumljive besede, kako bodo umeli, kaj pravite? V zrak boste govorili.

¹⁰Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôznych zvukov na svete, a nič nie je bez zvuku;

¹⁰Toliko raznovrstnih glasov, postavim, je na svetu in nobeden ni brez pomena.

¹¹keby som tedy neznal moci čiže smyslu hlasu, budem tomu, kto hovorí, barbarom, a ten, kto hovorí, bude u mňa barbarom.

¹¹Če torej ne vem pomena glasu, bodem tujec govorečemu in govoreči bode meni tujec.

¹²Tak aj vy, preto že ste horlivcami za duchovné dary, na vzdelanie cirkvi hľadajte, aby ste hojneli.

¹²Tako tudi z vami: ker ste vneti za duhovne dari, iščite, da jih imate obilo in ž njimi služite v napredovanje cerkve.

¹³Pre tú príčinu ten, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, že by vykladal.

¹³Zato, kdor govori v jeziku, naj moli, da bi mogel razkladati.

¹⁴Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez užitku.

¹⁴Kajti če molim v jeziku, duh moj moli, a um moj je brez sadu.

¹⁵Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou.

¹⁵Kaj torej? Molil bom z duhom, a molil bom tudi z umom; prepeval bom z duhom, a prepeval bom tudi z umom.

¹⁶Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie ameň, keď nevie, čo hovoríš?

¹⁶Sicer, če hvališ Boga le z duhom, kako poreče ta, ki je nepoučen, Amen na tvojo zahvalo, ko ne ve, kaj govoriš?

¹⁷Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva.

¹⁷Ti se resda lepo zahvaljuješ, ali drugemu ne služiš za napredek.

¹⁸Ďakujem svojmu Bohu, že viacej hovorím jazykmi ako vy všetci;

¹⁸Zahvaljujem Boga, da govorim v jezikih bolj nego vi vsi;

¹⁹ale v sbore by som chcel prehovoriť radšej päť slov svojou mysľou, srozumiteľne, aby som aj iných poučil, než desať tisíc slov jazykom.

¹⁹toda v cerkvi rečem rajši pet besed s svojim umom, da poučim tudi druge, nego pa deset tisoč besed v jeziku.

²⁰Bratia, nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelými, ale rozumom buďte dokonalí.

²⁰Bratje, ne bodite deca v razumu, ampak v zlobi bodite deca, a v razumu bodite popolni!

²¹V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.

²¹V postavi je pisano: „S tujimi jeziki in z ustnami tujcev bom govoril temu ljudstvu, in tudi tako me ne bodo poslušali, pravi Gospod“.

²²Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim; a proroctvo nie neveriacim, ale tým, ktorí veria.

²²Jeziki so torej za znamenje ne tem, ki verujejo, temuč nevernim, proroštvo pa ne nevernim, temuč tem, ki verujejo.

²³Keby sa tedy dovedna sišiel celý sbor, a všetci by hovorili jazykmi, a vošli by ta prostí ľudia, ktorí sa nerozumejú do vecí, alebo neveriaci, či nepovedia, že bláznite?

²³Ko bi se torej sešla cerkev vsa na en kraj in bi vsi govorili jezike in bi prišli tja tudi nepoučeni ali neverniki, ne poreko li, da norite?

²⁴Ale keby všetci prorokovali, a vošiel by niekto neveriaci alebo prostý, bude káravo usviedčaný od všetkých, súdený od všetkých,

²⁴Ko pa vsi prorokujejo, a pride tja kak nevernik ali nepoučen človek, ga prepričujejo vsi, ga sodijo vsi,

²⁵a tak budú zjavované tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár a bude sa klaňať Bohu vyznávajúc, že je skutočne Bôh medzi vami.

²⁵skrivnosti njegovega srca se razodevajo, in tako bo padel na obraz in molil Boga in priznaval, da je Bog zares med vami.

²⁶Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má výklad - všetko nech je na vzdelanie.

²⁶Kaj torej, bratje? Kadar se shajate, ima vsak vas ali psalm, ali nauk, ali razodetje, ali jezik, ali razkladanje. Vse naj se zgodi tako, da se pospešuje napredek.

²⁷Buď že hovorí niekto jazykom, po dvoch alebo najviac traja a jeden po druhom, a jeden nech vykladá.

²⁷Če kdo govori v jeziku, naj govorita po dva ali kvečjemu po trije in drug za drugim, in eden naj razklada.

²⁸A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu.

²⁸Ko bi pa ne bilo razkladalca, naj molči v zboru, a govori naj sebi in Bogu.

²⁹A proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech rozsudzujú.

²⁹Proroki naj pa govore dva ali trije, drugi naj pa razsojajo.

³⁰A keby bolo niečo zjavené druhému, kto sedí, prvý nech mlčí.

³⁰Ako pa drugi, ki sedi zraven, prejme razodetje, naj molči prvi.

³¹Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci učili a všetci sa potešovali

³¹Kajti morete vsi, eden po eden, prorokovati, da prejmo vsi pouk in se vsi potolažijo.

³²(A duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom;

³²In duhovi proroški so pokorni prorokom;

³³lebo Bôh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja), ako vo všetkých sboroch svätých.

³³zakaj Bog ni Bog nereda, ampak miru, kakor po vseh zborih svetniških.

³⁴Vaše ženy nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, jako i zákon hovorí.

³⁴Žene naj v vaših zborih molče; kajti ni jim dopuščeno govoriti, temuč podložne naj bodo, kakor veli tudi postava.

³⁵A jestli sa chcú niečo naučiť, nech sa doma pýtajú svojich vlastných mužov, lebo je mrzká vec žene hovoriť v sbore.

³⁵A če se hočejo česa naučiti, doma naj vprašajo svoje može; zakaj nespodobno je ženi govoriti v cerkvenem zboru.

³⁶Alebo či od vás vyšlo slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?

³⁶Ali pa je od vas izšla beseda Božja? ali pa je prišla k vam samim?

³⁷Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove.

³⁷Če kdo misli, da je prorok ali z Duhom obdarovan, naj spozna, kar vam pišem, da je Gospodova zapoved.

³⁸Ale ak niekto nevie, nech nevie.

³⁸Če pa kdo noče umeti, naj ne ume.

³⁹A tak, moji bratia, snažte sa horlive, aby ste prorokovali, a hovoriť jazykmi nebráňte,

³⁹Zatorej, bratje moji, gorite za to, da prorokujete, in nikar ne branite govoriti v jezikih!Vse naj se spodobno in po redu godi.

⁴⁰a všetko nech sa deje slušne a podľa poriadku.

⁴⁰Vse naj se spodobno in po redu godi.