1A zase prišli Zífänia k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa neskrýva Dávid na vŕšku Hachile naproti púšti?
1Zifovci pa pridejo k Savlu v Gibeo in reko: Ali se ne skriva David na hribu Hahili, ki je pred puščavo?
2A Saul vstal a sišiel na púšť Zíf, a s ním tri tisíce mužov, vybraných z Izraela, aby hľadal Dávida na púšti Zífe.
2Tedaj se vzdigne Savel in gre doli v Zifsko puščavo in ž njim tri tisoč izbranih mož iz Izraela, da iščejo Davida v puščavi pri Zifu.
3Saul sa rozložil táborom na vŕšku Hachile, ktorý je proti púšti pri ceste, a Dávid sa zdržoval na púšti a videl, že Saul prišiel za ním na púšť.
3In Savel se je ušatoril na hribu Hahili, ki je pred puščavo, ob poti. Ali David je ostal v puščavi, in ko vidi, da je Savel prišel za njim v puščavo,
4Preto poslal Dávid vyzvedačov a zvedel, že Saul prišiel cele iste.
4pošlje oglednike in zve, da je Savel že gotovo prišel.
5A Dávid vstal a prišiel k miestu, na ktorom táboril Saul. A Dávid videl miesto, na ktorom ležal Saul aj Abner, syn Nérov, veliteľ jeho vojska. A Saul ležal na mieste, otočenom vozmi, a ľud táboril vôkol neho.
5In David vstane ter pride na mesto, kjer je Savel razpel šatore, in si ogleda kraj, kjer je ležal Savel in Abner, sin Nerov, poveljnik vojske njegove; in Savel je ležal sredi tabora za vozovi in moštvo je imelo šatore okrog njega.
6Vtedy odpovedal Dávid a riekol Achimelechovi Hetejskému a Abišajovi, synovi Ceruje, bratovi Joábovmu, a riekol: Kto pojde so mnou dolu do tábora k Saulovi? A Abišaj povedal: Ja pojdem dolu s tebou.
6Tedaj izpregovori David in reče Ahimeleku Hetejcu in Abisaju, sinu Zervijinemu, bratu Joabovemu: Kdo pojde z menoj doli k Savlu v tabor? In Abisaj reče: Jaz pojdem s teboj.
7A tak prišiel Dávid a Abišaj k ľudu vnoci. A hľa, Saul ležal a spal medzi vozmi a jeho kopija bola zabodnutá v zemi pri jeho hlave, a Abner a ľud ležali vôkol neho.
7Prideta torej David in Abisaj k ljudstvu po noči. In glej, Savel je ležal speč sredi tabora za vozovi in sulica njegova je bila zabodena v zemljo pri glavi njegovi, Abner in ljudstvo pa je ležalo kroginkrog njega.
8Vtedy riekol Abišaj Dávidovi: Bôh zavrel dnes tvojho nepriateľa do tvojej ruky. Preto teraz dovoľ, aby som ho prebodnul kopijou až do zeme jedným razom, a nebude treba, aby som ho bodnul druhý raz.
8Tedaj reče Abisaj Davidu: Bog ti je danes izdal sovražnika tvojega v roko. Sedaj pa naj ga, prosim, zabodem s sulico v zemljo z enim mahljajem, da v drugič ne bo treba.
9Ale Dávid riekol Abišajovi: Nezahub ho! Lebo ktože by vystrel svoju ruku na pomazaného Hospodinovho a bol by bez viny?!
9A David reče Abisaju: Ne umori ga! Kajti kdo bi smel iztegniti roko zoper maziljenca GOSPODOVEGA, pa ostati brez kazni?
10A ešte riekol Dávid: Ako že žije Hospodin, že len ak by ho uderil Hospodin, alebo ak by prišiel jeho deň, a zomrel by alebo ak by odišiel dolu do vojny a tam by zahynul,
10Še reče David: Kakor res GOSPOD živi, ako se ne zgodi, da ga GOSPOD udari ali pride dan njegov, da umrje, ali da pojde v boj in pogine,
11ale ináče nech ma Hospodin chráni od toho, aby som mal vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho. Preto teraz vezmi, prosím, kopiju, ktorá je pri jeho hlave, i krčah na vodu, a pojdeme svojou cestou.
11mene GOSPOD obvaruj, da ne iztegnem roke na maziljenca GOSPODOVEGA! Sedaj pa vzemi, prosim, sulico, ki je pri glavi njegovi, in vrč vode, pa pojdiva!
12A tak vzal Dávid kopiju i krčah na vodu pri hlave Saulovej, a išli svojou cestou, a nevidel nikto ani nezvedel ani sa nezobudil, lebo všetci spali, pretože tvrdý spánok od Hospodina padol na nich.
12Tako vzame David sulico in vrč vode od glave Savlove, in odideta; in nihče ju ne vidi, niti opazi, tudi se nihče ne prebudi, temuč so vsi spali, zakaj prišlo je nanje trdno spanje od GOSPODA.
13Potom prešiel Dávid na druhú stranu a postavil sa na temene vrchu zďaleka, takže bolo veľké miesto medzi nimi.
13Ko pa preide David na nasprotno stran, stopi na vrh hriba oddaleč, da je bila precejšnja razdalja med njimi;
14A Dávid volal na ľud a na Abnera, syna Nérovho, a vravel: Či sa neozveš, Abner? A Abner odpovedajúc riekol: Kto si ty, ktorý voláš na kráľa?
14in David zavpije proti ljudstvu in proti Abnerju, sinu Nerovemu, rekoč: Ne odgovoriš li, Abner? Tedaj odgovori Abner in reče: Kdo si ti, ki vpiješ proti kralju?
15A Dávid riekol Abnerovi: Či nie si ty muž? A kto je tebe rovný v Izraelovi? Nuž prečože si neostríhal svojho pána, kráľa? Lebo prišiel jeden z ľudu, aby zahubil kráľa, tvojho pána.
15In David reče Abnerju: Ali nisi mož? in kdo je tebi enak v Izraelu? Zakaj torej nisi stražil gospoda svojega, kralja? Prišel je namreč nekdo iz ljudstva noter, da umori kralja, gospoda tvojega!
16Nie je to dobrá vec, ktorú si vykonal! Ako že žije Hospodin, istotne ste synmi smrti, pretože ste nestrážili nad svojím pánom, nad pomazaným Hospodinovým! A tak teraz pozri, kde je kopija kráľova a krčah na vodu, ktoré boly pri jeho hlave?
16To pa ni lepo, kar si storil. Kakor res GOSPOD živi, smrt ste zaslužili, ker niste stražili gospoda svojega, maziljenca GOSPODOVEGA. Sedaj pa, poglej, kje je kraljeva sulica in vrč vode, ki ju je imel pri glavi?
17Vtedy poznal Saul hlas Dávidov a povedal: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Dávid riekol: Je to môj hlas, môj pane, kráľu.
17V tem spozna Savel glas Davidov in reče: Ni li tvoj glas, sin moj David? In David odvrne: Moj glas, o gospod moj, kralj!
18A ďalej povedal: Prečo prenasleduje môj pán svojho služobníka? Lebo veď čo som urobil, alebo čo zlého je v mojej ruke?
18Dalje reče: Zakaj tako preganja gospod moj hlapca svojega? Ker kaj sem storil? in kaj je hudega v roki moji?
19Preto teraz počuj, prosím, môj pane, kráľu, slová svojho služobníka: Ak ťa Hospodin naviedol na mňa, nech mu tedy príjemne vonia obetný dar! Ale ak synovia človeka, zlorečení sú pred Hospodinom, pretože ma zahnali dnes, aby som sa nemohol pridružiť k dedičstvu Hospodinovmu, a hovoria u seba: Idi, slúž iným bohom!
19Sedaj pa poslušaj, prosim, gospod moj, kralj, besede hlapca svojega. Ako te GOSPOD draži zoper mene, naj se pomiri z daritvijo; ako pa to provzročajo otroci človeški, naj bodo prokleti pred GOSPODOM, ker so me spodili ta čas, da ne bi imel deleštva v dediščini GOSPODOVI, rekoč: Pojdi, služi drugim bogovom!
20A preto teraz nech nepadne moja krv na zem voľakde preč od tvári Hospodinovej, lebo vyšiel kráľ Izraelov, aby hľadal jednu blchu, aby ju honil, ako niekto honí jarabicu na vrchoch.
20Sedaj torej, naj se ne prelije moja kri na zemljo, daleč od obličja GOSPODOVEGA; zakaj kralj Izraelov je šel iskat bolho edino, kakor če kdo lovi jerebico po planinah.
21Na to povedal Saul: Zhrešil som, navráť sa, môj synu, Dávide, lebo ti už viacej neurobím zlého, za to, že dnes bola drahá moja duša v tvojich očiach. Hľa, bláznive som robil a blúdil som náramne.
21Tedaj reče Savel: Grešil sem. Vrni se, sin moj David, zakaj ne storim ti več nobene žali, ker je drago bilo danes življenje moje v tvojih očeh; glej, nespametno sem ravnal in prehudo se motil.
22A Dávid odpovedajúc riekol: Tu hľa, kopija kráľova, nech prejde sem jeden z mládencov a vezme ju.
22David odgovori in reče: Glej, tu je sulica kraljeva, naj pride eden mladeničev sem ter jo odnese.
23A Hospodin nech odplatí každému jeho spravedlivosť a jeho vernosť. Lebo ťa dnes bol vydal Hospodin do mojej ruky, ale nechcel som vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho.
23GOSPOD pa povrne vsakemu po pravičnosti in zvestobi njegovi; zakaj GOSPOD te je danes dal meni v roko, toda nisem hotel iztegniti roke zoper maziljenca GOSPODOVEGA.
24A hľa, jako bola dnes veľkou tvoja duša v mojich očiach, tak nech je veľkou moja duša v očiach Hospodinových, a nech ma vytrhne zo všetkého súženia!
24In glej, kakor je bilo danes dragoceno življenje tvoje v mojih očeh, tako bo življenje moje dragoceno v očeh GOSPODOVIH, in on me otme iz vsake stiske.Nato reče Savel Davidu: Blagoslovljen bodi, sin moj David! Ti izvršiš veliko in gotovo zmagaš. In David je šel svojim potom, Savel pa se je vrnil v svoj kraj.
25Vtedy povedal Saul Dávidovi: Buď požehnaný ty, môj synu, Dávide! Istotne aj učiníš aj istotne zmôžeš. A tak išiel Dávid svojou cestou, a Saul sa vrátil na svoje miesto.
25Nato reče Savel Davidu: Blagoslovljen bodi, sin moj David! Ti izvršiš veliko in gotovo zmagaš. In David je šel svojim potom, Savel pa se je vrnil v svoj kraj.