1Potom riekol Dávid vo svojom srdci: Teraz tu predsa len jedného dňa zahyniem od ruky Saulovej. Nezbýva mi nič dobrého, ale utečiem sa čím skôr do zeme Filištínov, a Saul si zúfa nado mnou, takže ma prestane hľadať po všetkých krajoch Izraelových, a tak ujdem jeho ruke.
1David pa reče v srcu svojem: Nekega dne pa vendar poginem pod roko Savlovo. Najbolje zame, da naglo zbežim v deželo Filistejcev, in Savel me neha iskati po vseh pokrajinah Izraelovih, in tako se rešim roke njegove.
2A Dávid vstal a prešiel on i šesťsto mužov, ktorí boli s ním, k Achišovi, synovi Maochovmu, kráľovi Gátu.
2David torej vstane in gre na ono stran, on in šeststo mož, ki so bili ž njim, k Ahisu, sinu Maokovemu, kralju v Gatu.
3A tak býval Dávid u Achiša v Gáte, on i jeho mužovia, každý so svojou domácnosťou, Dávid i jeho dve ženy, Achinoam Jezreelská a Abigaiľ, žena niekdajšieho Nábala, Karmelská.
3In David je prebival z Ahisom v Gatu, on in možje njegovi, vsak z družino svojo, tudi David z dvema ženama svojima, z Ahinoamo Jezreelsko in Abigailo Karmelsko, bivšo Nabalovo ženo.
4Keď potom oznámili Saulovi, že Dávid utiekol do Gátu, nehľadal ho viacej.
4In ko so povedali Savlu, da je David pobegnil v Gat, ga ni več iskal.
5A Dávid riekol Achišovi: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi dajú miesto v niektorom meste, v krajine, aby som tam býval. Lebo veď načo má bývať tvoj služobník v kráľovskom meste s tebou?
5In David reče Ahisu: Ako sem, prosim, našel milost v očeh tvojih, naj mi dado prostora v kakem mestu na deželi, da bi v njem prebival; kajti čemu naj prebiva hlapec tvoj pri tebi v kraljevem mestu?
6A tak mu dal Achiš toho dňa Ciklag. A preto je Ciklag majetkom judských kráľov až do tohoto dňa.
6Tedaj mu da Ahis Ziklag tisti dan. Odtod je Ziklag last kraljev Judovih do tega dne.
7A počet dní, ktoré býval Dávid v krajine Filištínov, bol rok a štyri mesiace.
7In število dni, kar jih je David prebil v deželi Filistejcev, je bilo leto in štiri mesece.
8A Dávid odišiel hore i jeho mužovia a vpadli na Gešúranov, na Geržanov a na Amalechitov, lebo tie národy bývaly v zemi, ktoré aj bývaly od veku tam, ako ideš do Šúra, až po Egyptskú zem.
8David pa in možje njegovi so hodili gori in so naskakovali Gesurske in Girzejce in Amalekovce, zakaj ti so bili prebivalci te dežele od starodavna, do tja, koder se gre v Sur in do Egiptovske dežele.
9A Dávid zbil zem a neponechal na žive ani muža ani ženy a pobral ovce, hovädá, oslov a veľblúdov i rúcha a vše sa navrátil a prišiel k Achišovi.
9In David je pustošil deželo ter ni dal živeti ne možu, ne ženi, in ko je bil pobral ovce, goveda, osle, velblode in oblačila, se je vrnil in prišel k Ahisu.
10A Achiš mu povedal: Kam ste to vpadli dnes? A Dávid povedal: Na južný kraj Judska a na južný kraj Jerachmeelský a do južného kraja Kénitov.
10In ko je Ahis vprašal: Kam ste vdrli danes? je rekel David: V južno stran Judovo, in v južno stran Jerahmelijcev, in v južno stran Kenejcev.
11A Dávid neponechal živého ani muža ani ženy, aby bol niekoho doviedol do Gátu, lebo riekol: Aby nepovedali na nás a neriekli: Tak urobil Dávid, a taká bola vždy jeho obyčaj, po všetky dni, čo býval v kraji Filištínov.
11David pa ni ohranil živega ne moža, ne žene, da bi ju pripeljal v Gat, rekoč: Da bi nas ne ovadili in ne rekli: Tako je storil David! Tako je navadno delal, dokler je prebival v deželi Filistejcev.Zato je Ahis veroval Davidu in menil: Omrzil se je pri ljudstvu svojem Izraelu, zato bode hlapec moj vekomaj.
12A Achiš uveril Dávidovi a riekol: Úplne sa zošklivil svojmu ľudu, Izraelovi, a bude mi sluhom navždy.
12Zato je Ahis veroval Davidu in menil: Omrzil se je pri ljudstvu svojem Izraelu, zato bode hlapec moj vekomaj.