¹A Filištíni shromaždili všetky svoje vojská do Aféku a Izrael táboril pri studni, ktorá je v Jizreele.

¹Filistejci pa so zbrali vse vojne trume svoje v Afeku; in Izrael se je utaboril ob studencu, ki je v Jezreelu.

²A kniežatá Filištínov išli ta po stách a po tisícoch, a Dávid a jeho mužovia išli pozade s Achišom.

²In knezi Filistejcev so šli pri sto in tisočih svojih, a David in možje njegovi so šli v zadnjem voju z Ahisom.

³Ale velitelia Filištínov povedali: Čo tu robia títo Hebreji? A Achiš odpovedal veliteľom Filištínov: Či nie je toto Dávid, služobník Saula, izraelského kráľa, ktorý bol so mnou toto už rok alebo toto už roky? A nenašiel som na ňom ničoho od toho dňa, jako odpadol od Saula, až do tohoto dňa.

³Tedaj reko knezi Filistejcev: Kaj hočejo tu ti Hebrejci? In Ahis reče knezom Filistejcev: Ali ta ni David, hlapec Savla, izraelskega kralja, ki je bil pri meni že mnogo dni ali let, in nisem ničesar našel na njem, odkar je uskočil k meni do tega dne?

⁴Ale velitelia Filištínov sa nahnevali na neho a velitelia Filištínov mu povedali: Vráť toho muža, nech sa navráti na svoje miesto, kam si ho usadil, ale nech neide s nami dolu do boja, aby sa nám nestal v boji protivníkom. Lebo veď čím si bude môcť tento získať priazeň svojho pána? Či azda nie hlavami tých mužov?

⁴Ali knezi Filistejcev se razsrde nanj in mu reko: Véli, da se vrne ta mož, da gre nazaj v mesto svoje, kamor si ga postavil, nikar naj ne hodi z nami doli v boj, da nam ne postane v bitki nasprotnik; kajti s čim bi si pridobil blagovoljnost gospoda svojega kakor z glavami teh mož?

⁵Či nie je toto Dávid, ktorému spievali v kolotancoch a vraveli: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?

⁵Ali ta ni David, o katerem so plešoč pele druga drugi, govoreč: Savel je pobil svoj tisoč, a David svojih deset tisoč?

⁶Vtedy povolal Achiš Dávida a povedal mu: Jako že žije Hospodin, statočný si, a ľúbi sa mi tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie so mnou do vojska, lebo som nenašiel na tebe ničoho zlého od toho dňa, ktorého si prišiel ku mne, až do tohoto dňa. Ale sa neľúbiš kniežatám.

⁶Tedaj pokliče Ahis Davida in mu reče: Kakor res GOSPOD živi, pošten si, in všeč bi mi bilo, da hodiš z menoj ven in noter v vojski, zakaj nisem nič hudega našel na tebi, odkar si prišel k meni do tega dne; ali knezom nisi po volji.

⁷Preto teraz vráť sa a idi v pokoji, aby si neučinil zlého v očiach kniežat Filištínov.

⁷Zato se zdaj vrni in pojdi v miru, da ne storiš, kar bi se videlo hudo filistejskim knezom.

⁸Na to riekol Dávid Achišovi: A čože som urobil? A čo si našiel na svojom služobníkovi počnúc od toho dňa, v ktorom som bol po prvé pred tebou, až do tohoto dňa, že nemám ísť a bojovať proti nepriateľom svojho pána kráľa?

⁸David pa reče Ahisu: Kaj pa sem storil, ali kaj si našel na hlapcu svojem, dokler sem bil pred obličjem tvojim do tega dne, da ne smem iti in se bojevati zoper sovražnike gospoda svojega, kralja?

⁹Ale Achiš odpovedal a riekol Dávidovi: Viem, lebo si dobrý v mojich očiach ako anjel Boží, len že velitelia Filištínov riekli, nepojde vraj s nami hore do boja!

⁹Ahis odgovori in reče Davidu: Vem, da si dober v mojih očeh kakor angel Božji; ali Filistejcev knezi so dejali: Naj ne gre ta z nami v boj!

¹⁰Preto teraz vstaň skoro ráno i sluhovia tvojho pána, ktorí prišli s tebou, a tedy keď vstanete skoro ráno, a bude vám svetlo, iďte.

¹⁰Zatorej vstani zgodaj zjutraj s hlapci gospoda svojega, ki so prišli s teboj. In ko zjutraj, kakor hitro se zdani, vstanete, kar odrinite!Tedaj vstane zgodaj David in možje njegovi, da odidejo zarana in se vrnejo v deželo Filistejcev. Filistejci pa so šli gori v Jezreel.

¹¹A tak vstal Dávid skoro ráno, on i jeho mužovia, aby odišiel za rána, aby sa navrátil do zeme Filištínov. A Filištíni išli hore do Jizreela.

¹¹Tedaj vstane zgodaj David in možje njegovi, da odidejo zarana in se vrnejo v deželo Filistejcev. Filistejci pa so šli gori v Jezreel.