1A stalo sa, keď prišiel Dávid i jeho mužovia do Ciklagu na tretí deň, že videl, že Amalechiti vtrhli do južného kraja i do Ciklagu a zbili Ciklag a spálili ho ohňom.
1Ko pa pride David z možmi svojimi tretji dan proti Ziklagu, so bili Amalekovci naskočili južno stran in Ziklag, in so udarili v Ziklag in ga požgali;
2A zajali ženy, ktoré boly v ňom, i všetko, od malého až do veľkého; nezabili nikoho, ale ženúc odviedli a išli svojou cestou.
2in so ujeli žene in vse, kar jih je bilo v njem, male in velike: niso sicer nikogar ubili, a odgnali so jih in šli svojo pot.
3A keď prišiel Dávid a jeho mužovia k mestu, videl, že hľa, je spálené ohňom, a že ich ženy, ich synovia aj ich dcéry sú odvedené do zajatia.
3Ko torej pridejo David in možje njegovi k mestu, vidijo, da je požgano z ognjem, in njih žene in njih sinovi in hčere so odpeljani v sužnost.
4Vtedy pozdvihol Dávid i ľud, ktorý bol s ním, svoj hlas, a plakali, až už nebolo v nich viacej sily plakať.
4Tedaj David in ljudstvo, ki je bilo ž njim, povzdigne glas svoj, in jočejo toliko, da niso mogli več jokati:
5Zajaté boly aj obe ženy Dávidove, Achinoam Jizreelská, i Abigaiľ, predtým žena Nábala Karmelského.
5Tudi obe ženi Davidovi sta bili ujeti, Ahinoama Jezreelska in Abigaila, bivša žena Nabala Karmelskega.
6A Dávidovi bolo veľmi úzko, lebo ľud hovoril, aby ho ukameňovali, pretože horkým žiaľom bola naplnená duša všetkého ľudu, lebo každý žialil nad svojimi synmi a nad svojimi dcérami. Ale Dávid sa posilnil v Hospodinovi, svojom Bohu.
6In David je bil v veliki stiski, zakaj ljudstvo se je dogovarjalo, da ga posujejo s kamenjem, ker je bilo vse ljudstvo v srcu užaljeno, vsak nad sinovi in hčerami svojimi. Ali David se ohrabri v GOSPODU, Bogu svojem.
7Potom riekol Dávid Ebiatárovi, kňazovi, synovi Achimelechovmu: Dones mi, prosím, efod. A Ebiatár doniesol efod k Dávidovi.
7In David veli Abiatarju duhovniku, sinu Ahimelekovemu: Prosim, prinesi mi sem naramnik! In Abiatar prinese tja naramnik k Davidu.
8A Dávid sa dopytoval Hospodina a povedal: Či mám prenasledovať tú rotu a či ju dostihnem? A riekol mu: Prenasleduj, lebo istotne dostihneš a istotne vytrhneš.
8In David vpraša GOSPODA, rekoč: Ali naj udarim za tisto roparsko druhaljo? Jih li dohitim? On mu odgovori: Spusti se za njimi, zakaj gotovo jih dohitiš in izvršiš popolno rešitev!
9A tak išiel Dávid, on i šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a prišli až k potoku Besor, kde tí ostatné, zanechaní, zastáli.
9David torej odrine, on in šeststo mož, ki so bili pri njem. In ko pridejo k potoku Besorju, jih nekaj obstane ondi.
10Ďalej prenasledoval iba Dávid a štyristo mužov. Zastálo dvesto mužov, ktorí ustali tak, že nevládali prejsť potok Besor.
10Ali David in štiristo mož se žene dalje; kajti dvesto jih je zaostalo, ker so bili tako upehani, da niso mogli iti čez potok Besor.
11A našli nejakého egyptského muža na poli, ktorého doviedli k Dávidovi a dali mu chleba, a zjedol, aj sa mu dali napiť vody.
11In najdejo Egipčana na polju ter ga pripeljejo k Davidu, in mu dado kruha, in je jedel, in ga napojé z vodo,
12A tiež mu dali kus hrudy sušených fíkov i dva sväzky sušeného hrozna. A keď pojedol, navrátil sa k nemu jeho duch, lebo nejedol chleba ani nepil vody už tri dni a tri noci.
12in mu dado kepo smokev in dve gruči posušenega grozdja: in ko se naje, se poživi, kajti ni jedel kruha, ne pil vode tri dni in tri noči.
13A Dávid mu riekol: Čí si ty a odkiaľ si? A odpovedal: Som egyptský mládenec, sluha amalechitského muža, a môj pán ma zanechal, lebo som chorý toto už tretí deň.
13In David mu reče: Čigav si in odkod si? Odgovori: Mladenič iz Egipta sem, nekega Amalekovca hlapec, in gospodar moj me je zapustil, ker sem bil bolan pred tremi dnevi.
14Boli sme vpadli do južného kraja Keréťanov i na územie, ktoré patrí Judsku, i na južnú stranu Kálefovu a Ciklag sme spálili ohňom.
14Naskočili smo južno stran Keretejcev in Judovo in južno stran Kalebovo, in Ziklag smo požgali z ognjem.
15A Dávid mu riekol: Či ma zavedieš dolu k tej rote? A on povedal: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a že ma nevydáš do ruky môjho pána, potom ťa zavediem dolu k tej rote.
15In David mu reče: Me li hočeš doli peljati k tej druhali? On reče: Prisezi mi pri Bogu, da me ne umoriš in tudi ne izročiš gospodarja mojega rokam, in popeljem te doli k tej druhali.
16A zaviedol ho. A hľa, práve sa boli rozložili po tvári celej zeme jediac a pijúc a slávili pre všetku tú veľkú korisť, ktorú vzali zo zeme Filištínov i zo zeme Júdovej.
16Peljal ga je torej doli; in glej, bili so razkropljeni po vsem tistem kraju in so jedli in pili in praznovali zaradi vsega velikega ropa, ki so ga bili vzeli iz Filistejcev dežele in iz dežele Judove.
17A tak ich bil Dávid od mrku až do večera druhého dňa, a neušiel nikto z nich krome štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na veľblúdov a utiekli.
17In David jih je pobijal od somraka do večera drugega dne, in nihče se ni rešil, samo štiristo mladeničev, ki so na velblodih pobegnili.
18A Dávid vytrhol všetko, čo boli vzali, Amalech, aj obe svoje ženy vytrhol Dávid.
18In David je otel vse, kar so bili vzeli Amalekovci; tudi dve ženi svoji je osvobodil David.
19Ani im nič nechýbalo, ani malé ani veľké, jako ani nechýbal nikto zo synov ani z dcér, nechýbalo ani z koristi ani vôbec nič z toho, čo im boli vzali; všetko dopravil Dávid zpät.
19Nič se ni pogrešalo, ne malo, ne veliko, ne sinovi, ne hčere, prav nič, kar so jim bili poplenili: vse je David zopet dobil.
20A Dávid vzal všetko drobné stádo, ovce a kozy, i hovädá, a tí, ktorí išli pred tým dobytkom, vraveli: Toto je korisť Dávidova.
20In David je vzel vso drobnico in goved, in gnali so jo pred drugo živino in pravili: To je plen Davidov!
21Keď potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí boli tak ustali, že nevládali ísť za Dávidom, a ktorých boli zanechali pri potoku Besore, tí vyšli vústrety Dávidovi a vústrety ľudu, ktorý bol s ním. A Dávid pristúpil k ľudu a pozdravil ho.
21In David dospe k tistim dvesto možem, ki so bili tako upehani, da niso mogli iti za Davidom, zato so jim veleli ostati pri potoku Besorju; ti pridejo Davidu naproti in ljudstvu, ki je bilo ž njim. In ko pristopi David k ljudstvu, jih pozdravi prijazno.
22Ale všetci mužovia, zlí a beliálski, z mužov, ktorí boli išli s Dávidom, odpovedali a riekli: Pretože neišli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme vytrhli, iba čo každému dáme jeho ženu a jeho synov, a tak nech si odvedú a idú.
22Tedaj izpregovore vsi hudobni in Belijalovi možje med temi, ki so bili šli z Davidom, in reko: Ker niso šli z nami, ne dajmo jim nič plena, ki smo ga oteli; samo naj vzame sleherni svojo ženo in otroke svoje, pa naj odidejo!
23Ale Dávid riekol: Nerobte tak, moji bratia, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás ostríhal a dal tú rotu lupičov, ktorá bola prišla na nás, do našej ruky.
23Nato veli David: Ne ravnajte tako, bratje moji, s tem, kar nam je dal GOSPOD, ki nas je obvaroval in nam dal v roke roparsko druhal, ki je bila prišla zoper nas.
24Lebo veď kto by vás poslúchol v tejto veci?! Ale jaký diel bude toho, ktorý išiel dolu do boja, taký bude i diel toho, ktorý strážiac sedel pri batožine, rovnako sa rozdelia.
24In kdo bi vas v tem poslušal? Marveč kakršen je del tistega, ki je šel v boj, takšen bodi del tega, ki je ostal pri prtljagi: po enako naj si razdelijo.
25A tak to bývalo od toho dňa i potom, a učinil to zákonom a obyčajou Izraelovi až do tohoto dňa.
25In tako je bilo od tega časa in poslej, da je to ustanovil kot postavo in pravilo v Izraelu, do tega dne.
26A keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, a odkázal: Hľa, pre vás požehnanie, dar to z koristi, vzatej od nepriateľov Hospodinových.
26In ko je David prišel v Ziklag, pošlje od plena starejšinam Judovim, prijateljem svojim, rekoč: Glejte, to vam je blagodar od plena sovražnikov GOSPODOVIH.
27Tým, ktorí boli v Bét-ele, tým, ktorí v Rámot-négebe, a tým, ktorí v Jattíre,
27Namreč tem v Betelu in tem, ki so bili v Ramotu na jugu, in tem v Jatirju
28tým, ktorí v Aroere, tým, ktorí v Sifemóte, tým, ktorí v Eštemoe,
28in tem v Aroerju in tem v Sifmotu in tem v Estemoi
29tým, ktorí v Rachále, tým, ktorí v mestách Jerachmeelovcov, tým, ktorí v mestách Kéniho,
29in tem v Rahalu in tem, ki so bili v mestih Jerahmelijcev in v mestih Kenejcev,
30tým, ktorí v Chorme, tým, ktorí v Chor-ašane, tým, ktorí v Atachu,
30in tem v Hormi in tem v Korašanu in v Atahu,in tem v Hebronu in v vseh mestih, v katera je kdaj zahajal David in možje njegovi.
31tým, ktorí v Hebrone, a všetkým miestam, po ktorých chodil Dávid, on i jeho mužovia.
31in tem v Hebronu in v vseh mestih, v katera je kdaj zahajal David in možje njegovi.