¹Pavel, apoštol Ježiša Krista, vôľou Božou a brat Timoteus cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, so všetkými svätými, ktorí sú v celej Achaji:

¹Pavel, apostol Kristusa Jezusa po volji Božji, in Timotej, brat, cerkvi Božji, ki je v Korintu, z vsemi svetimi, ki bivajo po vsej Ahaji:

²milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

²Milost vam in mir od Boga Očeta našega in Gospoda Jezusa Kristusa!

³Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstiev a Bôh každého potešenia,

³Hvaljen bodi Bog in Oče Gospoda našega Jezusa Kristusa, Oče usmiljenosti in Bog vsake tolažbe,

⁴ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha.

⁴ki nas tolaži v vsaki stiski, da moremo i mi tolažiti tiste, ki so v kakršnikoli stiski s to tolažbo, s katero nas same tolaži Bog.

⁵Lebo jako hojnejú utrpenia Kristove proti nám, tak skrze Krista hojneje i naše potešenie.

⁵Kajti kakor je obilno trpljenje Kristusovo pri nas, tako je po Kristusu obilna tolažba naša.

⁶A buď že sme súžení - za vaše potešenie a spasenie, ktoré pôsobí v trpezlivom znášaní tých istých utrpení, ktoré aj my trpíme; buď že sme tešení - za vaše potešenie a spasenie, a naša nádej je pevná za vás,

⁶Če smo pa stiskani, je to za vašo tolažbo in rešitev; če pa uživamo tolažbo, je to za vašo tolažbo, ki naj vas podpira v prenašanju istega trpljenja, ki ga tudi mi trpimo.

⁷vediac, že jako ste účastníkmi utrpení, tak i potešenia.

⁷In upanje naše je trdno za vas, ker vemo, da kakor ste deležniki trpljenja, tako ste tudi tolažbe.

⁸Lebo nechceme, aby ste nevedeli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázii, že sme boli nad mieru obťažení, nad svoju silu, takže sme pochybovali aj o svojom živote;

⁸Kajti nočemo, da bi ne vedeli, bratje, za stisko našo, ki se nam je dogodila v Aziji, da smo bili hudo preobteženi, nad svojo moč, tako da smo obupali tudi nad življenjem;

⁹ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedúfali sami v seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych,

⁹da, sami v sebi smo izrekli smrtno obsodbo, – naj bi ne stavili upanja svojega na sebi, ampak na Bogu, ki obuja mrtve;

¹⁰ktorý nás vytrhol z takej veľkej smrti a vytrhuje, na ktorého sa nadejeme, že aj ešte vytrhne,

¹⁰ki nas je take smrti otel in otimlje, v katerega upamo, da bo še dalje otimal;

¹¹keď aj vy spolu pôsobíte modlitbou za nás, aby mnoho osôb ďakovalo za nás za dar milosti, nám daný skrze mnohých.

¹¹če pripomagate tudi vi nam z molitvijo, da bi se za dar, ki nam je dodeljen po molitvah mnogih, mnogi zahvaljevali zaradi nas.

¹²Lebo našou chválou je toto: svedoctvo nášho svedomia, že v svätosti, (prostote) a v čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v milosti Božej sme obcovali na svete a zvlášte u vás,

¹²Kajti hvala naša je ta: pričevanje vesti naše, da smo živeli v svetosti in čistosti Božji, ne v meseni modrosti, temuč v milosti Božji na svetu, posebno pa pri vas.

¹³lebo vám nepíšeme iného, ale iba to, čo čítate alebo čo i dobre znáte, a nadejem sa, že aj až do konca znať budete,

¹³Kajti nič drugega vam ne pišemo, nego kar berete in kar morate tudi priznati; upam pa, da boste to do konca priznavali,

¹⁴jako ste nás aj poznali z čiastky, že sme vašou chlúbou, jako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.

¹⁴kakor ste tudi priznali nas, vsaj nekoliko, da smo hvala vaša, kakor tudi vi naša v dan Gospoda našega Jezusa.

¹⁵A v tejto dôvere som chcel tam prv prijsť k vám, aby ste mali druhú milosť,

¹⁵In s tem zaupanjem sem hotel k vam priti poprej, da bi prejeli dvojno dobroto,

¹⁶a potom od vás ísť do Macedonie a z Macedonie zase prijsť k vám, aby ste ma potom doprevadili do Judska.

¹⁶in od vas potovati v Macedonijo in zopet iz Macedonije priti k vam in od vas spremljen biti v Judejo.

¹⁷Keď som teda to chcel, či to tedy bola ľahkomyseľnosť z mojej strany? Alebo to, čo si kedy umyslím, či si to umyslím podľa tela, aby bolo u mňa áno áno a nie nie?

¹⁷Ko sem torej to hotel, sem li lahkomiselno ravnal? ali kar sklepam, sklepam po mesu, da bi bilo pri meni hkratu ‚da, da‘ in ‚ne, ne‘?

¹⁸Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie.

¹⁸Ali zvest je Bog, da beseda naša do vas ni bila ‚da‘ in ‚ne‘.

¹⁹Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom.

¹⁹Kajti Božji Sin Jezus Kristus, ki smo ga med vami oznanili jaz in Silvan in Timotej, ni bil ‚da‘ in ‚ne‘, temuč v njem je bilo ‚da‘.

²⁰Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno a preto aj skrze neho ameň, Bohu na slávu skrze nás.

²⁰Zakaj kolikorkoli je obljub Božjih, v njem so ‚da‘, zato tudi po njem ‚Amen‘ Bogu na slavo po nas.

²¹Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh,

²¹Ta pa, ki nas utrjuje z vami vred v Kristusa in nas je pomazilil, je Bog,

²²ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.

²²ki nas je tudi zapečatil in dal zastavo Duha v srca naša.

²³No, ja volám Boha za svedka na svoju dušu, že preto, že som vás šetril, neprišiel som viac do Korintu.

²³A jaz kličem za pričo Boga na svojo dušo, da iz prizanašanja do vas še nisem prišel v Korint.Ne da gospodujemo v veri vaši, temuč sodelavci smo za radost vašo; kajti z vero stojite.

²⁴Nie že by sme panovali nad vašou vierou, ale že sme spolupracovníkmi na vašej radosti, lebo vierou stojíte.

²⁴Ne da gospodujemo v veri vaši, temuč sodelavci smo za radost vašo; kajti z vero stojite.