¹Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.

¹Dobro ime je boljše nego dišeče mazilo in dan smrti boljši nego dan rojstva.

²Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.

²Bolje je iti v hišo žalosti nego v hišo pojedine, ker v oni se vidi konec vseh ljudi, in živeči si to vtisne v srce.

³Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.

³Boljša je žalost nego smeh, kajti po otožnem obličju se poboljšava srce.

⁴Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.

⁴Srce modrih je v hiši žalosti, bedakov srce pa v hiši veselja.

⁵Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.

⁵Bolje je poslušati karanje modrega nego petje bedakov.

⁶Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.

⁶Kajti smeh bedakov je kakor prasketanje trnja, gorečega pod loncem. Tudi to je ničemurnost.

⁷Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.

⁷Res, nasilstvo omami modrega in podkupilo uniči razum.

⁸Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.

⁸Boljši je konec reči nego njen začetek; boljši je potrpežljivi nego ošabni.

⁹Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.

⁹Ne bodi prenaglega duha za jezo, kajti jeza počiva v nedrjih bedakov.

¹⁰Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.

¹⁰Ne govóri: Kako da so bili prejšnji dnevi boljši nego sedanji? Kajti tega ne vprašuješ v modrosti.

¹¹Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.

¹¹Modrost je enako dobra kakor dediščina in še boljša njim, ki gledajo solnce.

¹²Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.

¹²Kajti modrost je obrana in denar je obrana, toda prednost znanja je ta, da modrost ohrani v življenju njega, kdor jo ima.

¹³Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?

¹³Glej delo Božje! Kajti kdo more zravnati, kar je on skrivil?

¹⁴V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.

¹⁴Ob dnevi blagostanja bodi vesel, a ob dnevi nesreče pomisli: Tudi ta dan je Bog naredil z onim vred, da človek ne iznajde, kar bode za njim.

¹⁵Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.

¹⁵Marsikaj sem videl v dnevih ničemurnosti svoje: je pravičnik, ki gine v pravičnosti svoji, in je brezbožnik, ki podaljša življenje svoje v hudobnosti svoji.

¹⁶Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?

¹⁶Ne bodi prepravičen in ne kaži se modrega čez mero: zakaj bi se pogubljal?

¹⁷Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?

¹⁷Ne bodi preveč brezbožen in ne bodi bedast: zakaj bi umrl, preden pride tvoj čas?

¹⁸Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.

¹⁸Dobro je, da se oprimeš tega, pa tudi onega ne izpustiš iz roke, zakaj kdor se boji Boga, uide vsem tem skrajnostim.

¹⁹Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.

¹⁹Modrost jači modrega bolj nego deset mogotcev, ki so v mestu.

²⁰Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.

²⁰Res, na zemlji ni pravičnega človeka, ki dela dobro in ne greši.

²¹Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.

²¹Naj ti tudi ne sega do srca vse, kar se govori, da ne boš moral slišati, kako te hlapec tvoj preklinja;

²²Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.

²²kajti mnogoterikrat, tvoje srce ve, si tudi ti druge klel.

²³Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.

²³Vse to sem preizkušal v modrosti. Dejal sem: Hočem biti moder, a daleč je ostala od mene modrost.

²⁴Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?

²⁴Daleč je, kar je, in pregloboko: kdo more to doseči?

²⁵Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.

²⁵Obrnil sem se in srce mi je bilo namenjeno, spoznavati in zasledovati in iskati modrost in pravi razsodek, da bi spoznal, kako je brezbožnost neumna in nespamet besna.

²⁶A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.

²⁶In našel sem, kar je grenkejše nego smrt: ženo, čije srce se mreže in zadrge in roke njene spone. Kdor je ugoden Bogu, ji ubeži, grešnika pa ulovi.

²⁷Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,

²⁷Poglej, to sem našel, pravi Propovednik, ko sem zlagal drugo z drugim, da bi dobil pravi razsodek:

²⁸čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.

²⁸Česar duša moja še vedno išče, pa nisem našel, je to: enega moža iz tisoč sem našel, ali žene med temi vsemi nisem našel nobene.Poglej, samo to sem našel, da je Bog ustvaril človeka poštenega, oni pa iščejo veliko spletk!

²⁹Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.

²⁹Poglej, samo to sem našel, da je Bog ustvaril človeka poštenega, oni pa iščejo veliko spletk!