¹Toho dňa dal kráľ Ahasver kráľovnej Esteri dom Hámana, protivníka Židov, a Mardocheus prišiel pred kráľa, lebo mu oznámila Ester, čím jej je.

¹Tisti dan je podaril kralj Ahasver kraljici Esteri hišo Hamana, nasprotnika Judov. In Mardohej je prišel pred kralja, zakaj Estera je povedala, kaj je on bil njej.

²A kráľ strhol svoj prsteň, ktorý bol vzal od Hámana, a dal ho Mardocheovi. A Ester ustanovila Mardochea nad domom Hámanovým.

²In kralj je snel svoj prstan, ki ga je bil vzel Hamanu, in ga je dal Mardoheju. Estera pa je postavila Mardoheja nad hišo Hamanovo.

³Potom zase hovorila Ester pred kráľom padnúc pred jeho nohy a plačúc pokorne ho prosila, žeby odvrátil zlo Hámana Agagského a jeho úmysel, ktorý umyslel proti Židom.

³In Estera je zopet govorila pred kraljem ter je padla kralju pred noge in ga plakaje prosila, naj uniči zlobnost Hamana Agagejca in njegov naklep, ki ga je nasnoval zoper Jude.

⁴A kráľ vystrel zlatú berlu proti Esteri. Vtedy vstala Ester a postavila sa pred kráľom

⁴Tedaj seže kralj proti Esteri z žezlom zlatim. In Estera vstane in stopi pred kralja

⁵a riekla: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, a jestli som našla milosť pred jeho tvárou, a jestli je to slušná vec a prípustná pred kráľom, a jestli som ja príjemná v jeho očiach, nech sa napíše, aby boly odvolané listy, úmysel Hámana, syna Hammedatovho, Agagského, ktoré napísal, aby vyhubili Židov, ktorí sú kdekoľvek vo všetkých krajinách kráľových.

⁵in reče: Ako je kralju všeč in ako sem našla milost v očeh njegovih in se stvar vidi kralju prikladna in ako sem mu mila, naj se napiše, da se prekličejo listi z naklepom Hamana, sinu Hamedata, Agagejca, ki jih je napisal, da bi pogubil Jude po vseh pokrajinah kraljevih.

⁶Lebo jako by som sa mohla dívať na zlé, ktoré by prišlo na môj národ, a jako by som sa mohla dívať na záhubu svojho rodu?!

⁶Ker kako bi mogla gledati nesrečo, ki zadene ljudstvo moje? in kako bi mogla videti pogubo rodovine svoje?

⁷A kráľ Ahasver povedal kráľovnej Esteri a Židovi Mardocheovi: Hľa, dom Hámanov som dal Esteri, a jeho obesili na šibenici, pretože vystrel svoju ruku na Židov.

⁷Nato reče kralj Ahasver kraljici Esteri in Mardoheju Judu: Glej, dal sem Esteri hišo Hamanovo in njega so obesili na vislice, ker je položil roko svojo na Jude.

⁸A vy tedy napíšte Židom, ako sa vám vidí za dobré, v mene kráľovom a zapečaťte prsteňom kráľovým; lebo písmo, ktoré je napísané v mene kráľovom a je zapečatené prsteňom kráľovým, nemôže byť odvolané.

⁸Pišita torej vidva za Jude, kakor se vama zdi prav, v kraljevem imenu in zapečatita s kraljevim prstanom; zakaj pisma, ki je pisano v kraljevem imenu in zapečateno s kraljevim prstanom, nihče ne more preklicati.

⁹A tak boli svolaní pisári kráľovi toho času, tretieho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac sívan, dvadsiateho tretieho dňa toho istého mesiaca. A napísalo sa všetko tak, ako to rozkázal Mardocheus, Židom a vladárom a vojvodom a kniežatám krajín, ktoré sa rozprestieraly od Indie až po Ethiopiu, sto dvadsať sedem krajín, každej krajine jej vlastným písmom a každému národu jeho vlastným jazykom i Židom ich vlastným písmom a ich vlastným jazykom.

⁹Tedaj so bili poklicani kraljevi pisarji tisti čas, v tretjem mesecu, ki je mesec Sivan, na triindvajseti dan; in bilo je pisano, prav kakor je velel Mardohej, Judom in namestnikom kraljevim in deželskim oblastnikom in knezom v pokrajinah, ki se raztezajo od Indije do Etiopije, stoinsedemindvajset pokrajin, vsaki pokrajini v njeni pisavi in vsakemu ljudstvu v njegovem jeziku, tudi Judom v njih pisavi in v njih jeziku.

¹⁰A tedy napísal v mene kráľa Ahasvera a zapečatil prsteňom kráľovým a poslal listy po behúňoch na koňoch, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych a výborných,

¹⁰In pisal je v imenu kralja Ahasvera in zapečatil s kraljevim prstanom in razposlal liste po brzih slih, jezdečih na gosposkih konjih, zrejenih v kraljevi kobilarni:

¹¹že kráľ dal právo Židom, ktorí sú v ktoromkoľvek meste, aby sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život, aby plienili, vraždili a zahubili každé vojsko národa alebo krajinu, tých, ktorí by útočili na nich, deti i ženy, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť,

¹¹da je kralj dovolil Judom po vseh mestih, da se zbero in branijo življenje svoje, da pokončajo in pomore in pogube vso vojno moč ljudstva in pokrajin, ki bi napadla nje, njih otročiče in žene, in da zaplenijo njih imetje

¹²jedného dňa vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar.

¹²enega dne po vseh pokrajinah kralja Ahasvera, namreč trinajstega dne dvanajstega meseca, ki je mesec Adar.

¹³Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon vo všetkých jednotlivých krajinách, poslaný bol otvorený všetkým národom a aby boli Židia hotoví na ten deň, aby sa pomstili na svojich nepriateľoch.

¹³In da bi se povelje izdalo v vsaki posamezni pokrajini, se je objavila vsebina lista vsem ljudstvom, da naj bodo Judje pripravljeni na tisti dan, da se maščujejo nad sovražniki svojimi.

¹⁴A tedy behúni, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych, vyšli súrení súc a hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane.

¹⁴Brzi sli, ki so jezdili na kraljevih konjih, so odšli, podvizaje se po kraljevi zapovedi. In ukaz se je izdal na gradu Susanu.

¹⁵A Mardocheus vyšiel zpred kráľa v kráľovskom rúchu, v hyacintovomodrom a bielom, v zlatej korune veľkej a v kmentovom a šarlátovom plášti. A mesto Súsan plesalo a radovalo sa.

¹⁵In Mardohej je šel izpred obličja kraljevega v kraljevskem oblačilu iz modrega škrlata in belega bombaža in z velikim vencem zlatim in s plaščem iz tenčice in škrlata; in mesto Susan je ukalo in se veselilo.

¹⁶A Židom nastalo svetlo a radosť, rozkoš a česť.

¹⁶Judom je nastala luč in veselje, radost in čast.In v vsaki pokrajini in po vseh mestih, kamorkoli je dospelo kraljevo povelje in njegova postava, so imeli Judje veselje in radost, gostijo in praznik. In mnogi izmed ljudstev dežele so postali Judje, kajti strah pred Judi jih je prevzel.

¹⁷A vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách, na každom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Židia radosť a veselosť, hostinu a dobrý deň, sviatok. A mnohí z národov zeme pristupovali čo do náboženstva k Židom, lebo padol na nich strach Židov.

¹⁷In v vsaki pokrajini in po vseh mestih, kamorkoli je dospelo kraljevo povelje in njegova postava, so imeli Judje veselje in radost, gostijo in praznik. In mnogi izmed ljudstev dežele so postali Judje, kajti strah pred Judi jih je prevzel.