¹Potom dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, trinásteho dňa toho mesiaca, ktorého prišlo slovo kráľovo a jeho zákon ta, aby boly vykonané, toho dňa, ktorého sa nadejali nepriatelia Židov, že dostanú moc nad nimi, obrátilo sa to tak, že oni, Židia, dostali moc nad tými, ktorí ich nenávideli.

¹V dvanajstem mesecu pa, ki je mesec Adar, trinajstega dne tega meseca, ko bi se bila imela izvršiti kraljeva beseda in njegovo povelje, tisti dan, ko so se sovražniki Judov nadejali, da jih bodo premogli, se je obrnilo, da so Judje premogli sovražilce svoje;

²Lebo sa shromaždili Židia vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, aby vystreli ruku na tých, ktorí hľadali ich zlé, ani neobstál nikto pred nimi, lebo ich strach padol na všetky národy.

²tedaj so se zbrali Judje v mestih svojih po vseh pokrajinah kralja Ahasvera, da polože roko na tiste, ki so iskali njih nesreče. In nihče ni mogel stati pred njimi, zakaj strah pred njimi je obvladal vsa ljudstva.

³I všetky kniežatá krajín a vladári, vojvodovia a tí, ktorí konali prácu kráľovu, pomáhali Židom, lebo padol na nich strach Mardocheov.

³In vsi knezi pokrajin in kraljevi namestniki in deželski oblastniki in oskrbniki kraljevih opravil so podpirali Jude, kajti navdal jih je strah pred Mardohejem.

⁴Lebo Mardocheus bol veľkým v dome kráľovom, a jeho povesť išla po všetkých krajinách, pretože muž Mardocheus bol čo ďalej tým väčší.

⁴Zakaj Mardohej je bil velik v kraljevi hiši in glas o njem je šel po vseh deželah; kajti mož Mardohej je postajal čimdalje večji.

⁵A Židia uderili na všetkých svojich nepriateľov bijúc ich mečom, vraždiac a hubiac a tak urobili tým, ktorí ich nenávideli, po svojej vôli.

⁵In pobili so Judje vse sovražnike svoje z udarci meča in so jih pomorili in pogubili, in po svoji volji so ravnali s sovražilci svojimi.

⁶A na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov,

⁶In v gradu Susanu so Judje pobili in pomorili petsto mož.

⁷i Paršandata, Dalfona a Asfata,

⁷In Parsandata, Dalfona, Aspata,

⁸Poráta, Adalia a Aridata,

⁸Porata, Adalija, Aridata,

⁹Parmašta, Arisaja, Aridaja a Vajzata,

⁹Parmasta, Arisaja, Aridaja in Vajzata,

¹⁰desiatich synov Hámana, syna Hammedatovho, protivníka Židov, zabili, ale po lúpeži nevystreli svojej ruky.

¹⁰desetero sinov Hamana, sinu Hamedata, sovražnika Judov, so pobili, ali po plenu niso segli s svojo roko.

¹¹Toho dňa, keď prišiel počet pobitých na hrade Súsane pred kráľa,

¹¹Tisti dan so poročali število pomorjenih v gradu Susanu pred kraljem.

¹²povedal kráľ kráľovnej Esteri: Na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov a desiatich synov Hámanových. A čo učinili v ostatných krajinách kráľových? A čo je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A čo je ešte tvoja prosba? A učiní sa.

¹²In reče kralj kraljici Esteri: Judje so pobili in pomorili petsto mož v gradu Susanu in desetero sinov Hamanovih, kaj so pač storili po drugih pokrajinah kraljevih! Pa kaj je prošnja tvoja? ker dano ti bo. In česa želiš še? ker se ti zgodi.

¹³A Ester odpovedala: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, nech sa dá i zajtra Židom, ktorí sú v Súsane, aby urobili podľa zákona tohoto dňa, a desiatich synov Hámanových nech obesia na šibenicu.

¹³Tedaj reče Estera: Ako se vzvidi kralju, naj se dovoli Judom, ki so v Susanu, da delajo tudi jutri po današnjem ukazu, desetero sinov Hamanovih pa naj obesijo na vislice.

¹⁴A kráľ rozkázal, aby sa urobilo tak, a tedy bol vydaný zákon v Súsane, a desiatich synov Hámanových obesili.

¹⁴In kralj je velel, naj se tako zgodi, in ukaz je bil izdan v Susanu; in deset sinov Hamanovih so obesili.

¹⁵A Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa aj štrnásteho dňa mesiaca adara a zabili v Súsane tristo mužov, ale po koristi nevystreli svojej ruky.

¹⁵In Judje, ki so bili v Susanu, so se zbrali na štirinajsti dan meseca Adarja in pomorili v Susanu tristo mož ali po plenu niso segli s svojo roko.

¹⁶A ostatní Židia, ktorí boli v krajinách kráľových, tiež sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život a tak mali pokoj od svojich nepriateľov a pobili z tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäť tisíc, ale po koristi nevystreli svojej ruky.

¹⁶Drugi Judje pa, ki so živeli po kraljevih pokrajinah, so se zbrali in branili življenje svoje in si pridobili pokoj od svojih sovražnikov ter pobili petinsedemdeset tisoč sovražilcev svojih ali po plenu niso segli s svojo roko,

¹⁷To bolo trinásteho dňa mesiaca adara, a mali pokoj štrnásteho dňa toho mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.

¹⁷trinajsti dan meseca Adarja; in štirinajsti dan meseca so počivali in ga naredili za dan gostovanja in veselja.

¹⁸Ale Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa trinásteho dňa toho mesiaca i štrnásteho dňa toho mesiaca a mali pokoj pätnásteho dňa toho istého mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.

¹⁸Judje pa, ki so bili v Susanu, so se zbrali trinajsti in štirinajsti dan meseca, in petnajsti dan so počivali ter ga naredili za dan gostovanja in veselja.

¹⁹Preto Židia, obyvatelia dedín, ktorí bývajú v neohradených mestách, svätia štrnásty deň mesiaca adara jako deň radosti a hodu a jako dobrý deň, to jest sviatok, a posielajú jedni druhým čiastky pokrmov.

¹⁹Zato praznujejo Judje, ki stanujejo po deželi v neobzidanih mestih, štirinajsti dan meseca Adarja kot dan veselja in gostovanja in prazničen dan, in pošiljajo darila drug drugemu.

²⁰A Mardocheus opísal tieto veci a poslal listy ku všetkým Židom, ktorí boli kdekoľvek po všetkých krajinách kráľa Ahasvera, blízkym i ďalekým,

²⁰In Mardohej je spisal te zgodbe in poslal liste vsem Judom, ki so bili po vseh pokrajinah kralja Ahasvera, bližnjim in daljnim,

²¹ustanovujúc im, aby svätili štrnásty deň mesiaca adara i pätnásty deň toho mesiaca každého roku,

²¹naročajoč jim, naj praznujejo štirinajsti dan meseca Adarja in petnajsti dan vsako leto

²²podľa dní, v ktorých mali Židia už pokoj od svojich nepriateľov a podľa mesiaca, ktorý sa im obrátil z trápenia duše na radosť a zo smútku na dobrý deň, aby ich svätili jako dni hodu a radosti a aby si navzájom posielali pôcty, čiastky slávnostného pokrmu, a dary chudobným.

²²kot dneva, v katerih so Judje dosegli pokoj od sovražnikov svojih, in kot mesec, v katerem se jim je premenila žalost v veselje in plakanje v prazničen dan; in naj ju postavijo za dneva gostovanja in veselja in pošiljanja daril drug drugemu in podeljevanja ubogim.

²³A Židia to prijali, že budú robiť to, čo začali, a to, čo im napísal Mardocheus.

²³In Judje so sprejeli v izpolnjevanje, kar so bili že začeli in kar jim je pisal Mardohej.

²⁴Lebo Háman, syn Hammedatov, Agagský, protivník všetkých Židov, zamýšľal o Židoch, aby ich zahubil a hodil púr, to jest los, aby ich rozdrtil a zahubil.

²⁴Kajti Haman, sin Hamedatov, Agagejec, nasprotnik vseh Judov, je skoval naklep zoper Jude, da jih pogube, in je vrgel pur, to je žreb, da jih zatro in pokončajo.

²⁵Ale keď to prišlo pred kráľa, rozkázal listom, aby sa jeho zlostný úmysel, ktorý bol umyslel proti Židom, obrátil na jeho hlavu, a tak ho obesili i jeho synov na šibenicu.

²⁵Ko pa je Estera prišla pred kralja, je zapovedal z listi, naj se mu povrne njegov hudobni naklep, ki ga je nasnoval zoper Jude, na glavo njegovo; in obesili so njega in sinove njegove na vislice.

²⁶Preto pomenovali tie dni Púrim podľa mena púr. A preto pre všetky slová toho listu, a preto, čo videli pri tom, a čo ich bolo stihlo,

²⁶Zato so imenovali tiste dni purim, po imenu pur. Zategadelj, zaradi vseh besed tega lista in zaradi tega, kar so sami videli iz te reči in kar jih je doletelo,

²⁷ustanovili a prijali Židia na seba a na svoje semeno jako i na všetkých tých, ktorí by sa kedy pripojili k nim, že to nezajde, aby nesvätili tých dvoch dní podľa toho, jako je o nich napísané, a podľa ich času každého roku,

²⁷so Judje določili in vzeli nase in na seme svoje in na vse, ki se bodo k njim pridružili, kot neminljivo postavo: da bodo praznovali ta dva dneva, kakor je zanju predpisano in njiju čas določen, vsako leto;

²⁸a že sa má pamätať na tie dni, a že sa majú svätiť v každom pokolení, v každej čeľadi, v každej krajine a v každom meste, a že tie dni Púrim nezajdú z prostredku Židov, ani že ich pamiatka nevyhynie u ich potomstva.

²⁸in da se je spominjati teh dni in ju praznovati v slehernem rodu, v sleherni rodbini, v vsaki pokrajini in v vsakem mestu; in da ne smeta ta dneva purima izginiti izmed Judov niti njiju spomin nehati pri njih zarodu.

²⁹A písala i kráľovná Ester, dcéra Abichailova, i Žid Mardocheus dôrazne, s celou mocou, i po druhé, aby pevne postavili ten list o sviatku Púrim.

²⁹In kraljica Estera, hči Abihailova, in Mardohej Jud, sta pisala z vsem poudarkom, da se potrdi ta drugi list o purimu.

³⁰A poslal listy ku všetkým Židom, do sto dvadsaťsedem krajín kráľovstva Ahasvera, slová pokoja a pravdy,

³⁰In poslali so se listi vsem Judom v sto in sedemindvajsetih pokrajinah kraljestva Ahasverovega z besedami miru in resnice,

³¹postaviť pevne tie dni Púrim, aby ich zachovávali na ich časy, jako im ich nariadil Žid Mardocheus a kráľovná Ester, a jako to prijali za ustanovenie na seba a na svoje semä, predpisy pôstov a ich kriku.

³¹da se potrdita ta dneva purima v njiju določenih časih, kakor sta jim ukazala Mardohej Jud in kraljica Estera in kakor so si ustanovili zase in za seme svoje, namreč določbo o postih in žalovanju.In ukaz Esterin je potrdil te zadeve purima in zapisano je bilo v knjigo.

³²A tak rozkaz Esterin ustanovil pevne predpisy sviatku týchto Púrim, a bolo to zapísané do knihy.

³²In ukaz Esterin je potrdil te zadeve purima in zapisano je bilo v knjigo.