¹A Mojžiš odpovedal a riekol: Ale hľa, neuveria mi, a neposlúchnu môjho hlasu, pretože povedia: Neukázal sa ti Hospodin.

¹Mojzes pa odgovori in reče: Glej, pa oni mi ne bodo verovali in ne bodo poslušali glasu mojega, ampak porečejo: Ni se ti prikazal GOSPOD.

²A Hospodin mu riekol: Čo je to v tvojej ruke? A on odpovedal: Palica.

²In GOSPOD mu reče: Kaj je to v tvoji roki? Odgovori: Palica.

³A riekol: Hoď ju na zem! A keď ju hodil na zem, obrátila sa na hada. A Mojžiš utekal pred ním.

³In veli: Vrzi jo na tla! In vrže jo na tla, in postala je kača, in Mojzes zbeži pred njo.

⁴Ale Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku a chyť ho za chvost. A vystrel svoju ruku a lapil ho. A obrátil sa v jeho ruke na palicu.

⁴In GOSPOD reče Mojzesu: Iztegni roko in primi jo za rep. In iztegne roko in jo zgrabi, in bila je palica v roki njegovi –:

⁵Aby vraj vraveli, že sa ti ukázal Hospodin, Bôh ich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov.

⁵da bi verovali, da se ti je prikazal GOSPOD, Bog njih očetov, Bog Abrahamov, Bog Izakov in Bog Jakobov.

⁶A ešte mu riekol Hospodin: Nože vlož svoju ruku za svoje ňádra! A vložil svoju ruku za svoje ňádra. A keď ju vyňal, tu hľa, jeho ruka bola malomocná, biela jako sneh.

⁶Še mu veli GOSPOD: Vtakni roko v nedrije svoje! In vtakne roko v nedrije svoje, in ko jo iztegne, glej, roka njegova je gobava in bela kakor sneg.

⁷A riekol: Daj zase svoju ruku do svojich ňáder! A zase dal svoju ruku do svojich ňáder. A keď ju vyňal zo svojich ňáder, tu hľa, bola zase zdravá jako iné jeho telo.

⁷In veli: Vtakni zopet roko v nedrije svoje! In vtakne zopet roko v nedrije, in ko jo iztegne izza nedrija, glej, je zopet kakor vse meso njegovo.

⁸A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia.

⁸In zgodi se, če ti ne bodo verovali ter ne poslušali glasu prvega znamenja, bodo pa verovali v glas drugega znamenja.

⁹A bude, ak by neuverili ani obom týmto znameniam a neposlúchli na tvoj hlas, vtedy naberieš vody z rieky a vyleješ na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z rieky, sa premení a obráti sa na suchej zemi na krv.

⁹In če ne bodo verovali tudi tema dvema znamenjema in ne bodo poslušali glasu tvojega, tedaj vzameš vode iz reke in jo izliješ na suho; in izpremeni se voda, ki jo vzameš iz reke, v kri na suhem.

¹⁰A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, prosím, Pane! Ja nie som výmluvný človek ani pred týmto ani odvtedy, odkedy hovoríš so svojím služobníkom, lebo ja som ťažkých úst a ťažkého jazyka.

¹⁰In Mojzes reče GOSPODU: Prosim, Gospod, jaz nisem zgovoren mož, niti nisem bil kdaj poprej, niti odkar si izpregovoril s hlapcem svojim; kajti imam okorna usta in težek jezik.

¹¹Na to mu riekol Hospodin: Ktože dal ústa človekovi alebo kto môže učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hospodin?

¹¹In GOSPOD mu reče: Kdo je naredil usta človeku? in kdo stori koga nemega ali gluhega ali videčega ali slepega? ali ne jaz, GOSPOD?

¹²A tak teraz iď, a ja budem s tvojimi ústami a vyučím ťa, čo máš hovoriť.

¹²In sedaj pojdi, in jaz bodem pri tvojih ustih in te naučim, kaj naj govoriš.

¹³A Mojžiš povedal: Pozri, prosím, Pane; pošli, prosím, toho, koho máš poslať.

¹³On pa reče: Prosim, Gospod, pošlji vendar onega, ki ga hočeš poslati.

¹⁴Vtedy sa zanietil hnev Hospodinov na Mojžiša, a riekol: Či nie je Áron, Levita, tvoj brat? Viem, že on istotne bude hovoriť a tiež hľa, ide ti vústrety a keď ťa uvidí, bude sa radovať vo svojom srdci.

¹⁴In vname se srd GOSPODOV zoper Mojzesa, in reče: Ali nimaš brata Arona, ki je levit? Vem, da je on jako zgovoren. Pa glej, gre ti tudi že naproti, in ko te zagleda, se razveseli v srcu svojem.

¹⁵Budeš jemu hovoriť a vložíš slová do jeho úst, a ja budem s tvojimi ústami a s jeho ústami a naučím vás, čo máte robiť.

¹⁵Ti pa govóri k njemu in položi besede moje v usta njegova, in jaz bodem pri ustih tvojih in pri ustih njegovih, in učil vaju bom, kaj naj storita.

¹⁶A on bude za teba hovoriť ľudu, a bude tak, že on ti bude ústami a ty mu budeš Bohom.

¹⁶On naj govori ljudstvu namesto tebe; in zgodi se, da bode on tebi za usta in ti bodeš njemu kakor Bog.

¹⁷A túto palicu si vezmeš do svojej ruky, ktorou budeš činiť tie znamenia.

¹⁷In v roko svojo vzemi to palico, ki boš ž njo storil ona znamenja.

¹⁸Vtedy išiel Mojžiš a navrátil sa k Jetrovi, svojmu svokrovi, a povedal mu: Nech, prosím, idem a navrátim sa ku svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a pozriem, či ešte žijú. A Jetro povedal Mojžišovi: Iď v pokoji.

¹⁸In Mojzes odide in se vrne k Jetru, svojemu tastu, in mu reče: Daj, da grem in se povrnem k bratom svojim, ki so v Egiptu, in pogledam, če so še živi. In Jetro reče Mojzesu: Pojdi v miru!

¹⁹A Hospodin riekol Mojžišovi v Madiansku: Idi, navráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci tí mužovia, ktorí hľadali tvoju dušu.

¹⁹In rekel je GOSPOD Mojzesu v Madianu: Pojdi, povrni se v Egipt, kajti pomrli so vsi ljudje, ki so ti stregli po življenju.

²⁰A Mojžiš vzal svoju ženu i svojich synov, posadil ich na osla a vrátil sa do Egyptskej zeme. A Mojžiš vzal palicu Božiu do svojej ruky.

²⁰Mojzes vzame torej ženo svojo in sinova svoja in jih posadi na osla in se napoti nazaj v deželo Egiptovsko. Vzame tudi palico Božjo v roko svojo.

²¹Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Keď ideš, aby si sa vrátil do Egypta, hľaď, aby si všetky tie zázraky, ktoré som položil do tvojej ruky, učinil pred faraonom, a ja zatvrdím jeho srdce, a neprepustí ľudu.

²¹In GOSPOD je govoril Mojzesu: Ker torej greš, da se povrneš v Egipt, pazi, da storiš pred Faraonom vse čudeže, ki sem jih položil v roko tvojo. Jaz pa otrdim srce njegovo, da ne bo hotel odpustiti ljudstva.

²²A povieš faraonovi: Takto hovorí Hospodin: Môj syn, môj prvorodený, je Izrael.

²²In govoril boš Faraonu: Tako pravi GOSPOD: Izrael je sin moj, prvenec moj.

²³Povedal som ti: Prepusti môjho syna, aby mi slúžil. Ale si odoprel a nechcel si ho prepustiť. Preto hľa, zabijem tvojho syna, tvojho prvorodeného.

²³In velel sem ti, da odpustiš sina mojega, da mi služi; a ker si se branil ga pustiti, glej, umorim sina tvojega, prvenca tvojega.

²⁴A stalo sa na ceste, v nocľažišti, že sa s ním stretol Hospodin a hľadal ho zabiť.

²⁴In zgodi se na potu, v prenočišču, da mu pride GOSPOD naproti, in hotel ga je usmrtiti.

²⁵Vtedy vzala Cippora nôž, obrezala neobriezku svojho syna a vrhla ju k jeho nohám a riekla: Je isté, že si mi ženíchom krvi!

²⁵In vzame Zifora oster kamen in obreže kožico sinu svojemu in jo vrže Mojzesu k nogam, rekoč: Ker si mi ženin krvi.

²⁶A upustil od neho. Vtedy riekla: Ženích krvi, pre obriezky.

²⁶In prizanesel mu je Gospod. Tedaj reče ona: Ženin krvi si, zaradi obreze.

²⁷A Hospodin riekol Áronovi: Idi v ústrety Mojžišovi na púšť! A išiel a stretol sa s ním na vrchu Božom a bozkal ho.

²⁷In rekel je bil GOSPOD Aronu: Pojdi v puščavo Mojzesu naproti! In on odide, in sreča ga na gori Božji in ga poljubi.

²⁸A Mojžiš vyrozprával Áronovi všetky slová Hospodinove, ktorý ho poslal, aj o všetkých znameniach, ktoré mu prikázal činiť.

²⁸In Mojzes sporoči Aronu vse besede GOSPODOVE, s katerimi ga je poslal, in vsa znamenja, ki mu jih je ukazal.

²⁹A tak išiel Mojžiš a Áron, a shromaždili všetkých starších zo synov Izraelových.

²⁹Prideta torej Mojzes in Aron ter skličeta vse starejšine sinov Izraelovih.

³⁰A Áron hovoril všetky slová, ktoré hovoril Hospodin Mojžišovi, a činil znamenia pred očami ľudu.

³⁰In pripovedoval je Aron vse besede, ki jih je bil GOSPOD govoril Mojzesu, in delal je znamenja vpričo ljudstva.In ljudstvo je verovalo. In ko so slišali, da je GOSPOD obiskal sinove Izraelove in da se je ozrl na njih bedo, so se priklonili in molili Gospoda.

³¹A ľud uveril. A keď počuli, že Hospodin navštívil synov Izraelových a že videl ich trápenie, sklonili svoje hlavy a klaňali sa.

³¹In ljudstvo je verovalo. In ko so slišali, da je GOSPOD obiskal sinove Izraelove in da se je ozrl na njih bedo, so se priklonili in molili Gospoda.