¹Potom prišli, Mojžiš a Áron, a riekli faraonovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Prepusti môj ľud, aby mi slávil slávnosť na púšti.

¹In potem sta šla Mojzes in Aron ter rekla Faraonu: Tako pravi GOSPOD, Bog Izraelov: Pusti ljudstvo moje, da mi obhajajo praznik v puščavi.

²Ale faraon odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol jeho hlas a prepustil Izraela? Neznám Hospodina ani neprepustím Izraela.

²In Faraon odgovori: Kdo je GOSPOD, čigar glas naj poslušam, da izpustim Izraela? Ne poznam GOSPODA, tudi Izraela ne bom pustil.

³A riekli: Bôh Hebrejov sa stretol s nami. Nože nech ideme, prosíme, tri dni cesty na púšť a obetujeme Hospodinovi, svojmu Bohu, aby nedopustil na nás moru alebo meča.

³In ona rečeta: Bog Hebrejcev nam je prišel naproti. Pústi nas, prosimo, da gremo tri dni hoda v puščavo in darujemo GOSPODU, Bogu svojemu, da nas ne kaznuje s kugo ali z mečem.

⁴A egyptský kráľ im povedal: Prečo vy, Mojžišu a Árone, chcete uvoľniť ten ľud od jeho prác? Iďte ku svojim robotám!

⁴In kralj egiptovski jima reče: Zakaj hočeta, Mojzes in Aron, oprostiti ljudstvo dela njegovega? Pojdita le k raboti svoji!

⁵A faraon povedal ešte: Hľa, už teraz je mnoho ľudu v zemi, a zdržujete ich od ich robôt.

⁵In Faraon reče: Glejta, preveč je že ljudstva v deželi, in vidva mu hočeta dati počitek od rabote njegove!

⁶A faraon prikázal toho dňa pohoničom, ktorí boli nad ľudom, a jeho úradníkom a povedal:

⁶In ukazal je Faraon tistega dne priganjačem ljudstva in nadzornikom njegovim, rekoč:

⁷Nebudete viacej dávať ľudu slamy na robenie tehiel ako doteraz. Nech idú sami a sbierajú si slamu.

⁷Ne smete več ljudstvu dajati slame za izdelovanje opeke kakor doslej; naj sami gredo in si naberejo slame.

⁸Ale ten istý počet tehiel, ktorý robili dosiaľ, im naložte i ďalej, neujmete ničoho z neho, lebo sú leniví a zaháľajú a preto kričia, poďme vraj a obetujme svojmu Bohu!

⁸Toda isto število opeke, kolikor so jo izdelovali doslej, jim morate naložiti, ne odštevši prav ničesar; kajti nič ne delajo, zato vpijejo, govoreč: Pojdimo darovat Bogu svojemu!

⁹Nech ťažko dolieha robota na tých mužov, a nech pracujú v nej, aby nedbali na falošné slová.

⁹Težavna bodi služba tem ljudem, da bodo imeli dosti opravila in ne bodo pazili na lažnive besede!

¹⁰A tak vyšli pohoniči ľudu a jeho úradníci a vraveli ľudu: Takto hovorí faraon: Nebudem vám dávať slamy.

¹⁰In odšli so priganjači ljudstva in njegovi nadzorniki in govorili so ljudstvu: Tako pravi Faraon: Slame vam ne bom več dajal.

¹¹Iďte sami, berte si slamu odtiaľ, kde najdete, lebo nič sa neujme z vašej práce.

¹¹Pojdite sami, prinesite si slame, kjerkoli je kaj najdete; toda služba se vam nič ne olajša.

¹²Vtedy sa rozbehol ľud po celej Egyptskej zemi, aby trhal strnište miesto slamy.

¹²In razkropilo se je ljudstvo po vsej zemlji Egiptovski, da bi zbirali strn za slamo.

¹³A pohoniči ich nútili a vraveli: Vykonajte svoju prácu, každý deň to, čo ste povinní, jako vtedy, keď bolo slamy.

¹³Priganjači pa so jih pritiskali, govoreč: Opravljajte svoje delo, vsak dan svoje delo, kakor takrat, ko je bila slama.

¹⁴A úradníci synov Izraelových, ktorých ustanovili nad nimi pohoniči faraonovi, boli bití, a vraveli im: Prečo ste nevykonali svojej úlohy, ani včera ani dnes, tak aby ste boli spravili toľko tehiel ako driev?

¹⁴In bili so tepeni nadzorniki sinov Izraelovih, ki so jih nad njimi postavili priganjači Faraonovi; rekli so jim: Zakaj niste dodelali svojega števila opeke, ne včeraj, ne danes, kakor ste poprej?

¹⁵A úradníci synov Izraelových prišli a kričali k faraonovi a vraveli: Prečo tak robíš svojim služobníkom?

¹⁵In prišli so nadzorniki sinov Izraelovih k Faraonu in so vpili in rekli: Zakaj tako ravnaš s hlapci svojimi?

¹⁶Slamy sa nedáva svojim služobníkom a hovoria nám: Robte tehly! A hľa, tvoji služobníci sú bití, a tvoj ľud hreší.

¹⁶Slame ne dajó hlapcem tvojim, vendar velevajo: Delajte opeko; in glej, hlapci tvoji so tepeni, in krivo je tvoje ljudstvo.

¹⁷A on povedal: Zaháľate, zaháľate, preto hovoríte: Poďme, obetujme Hospodinovi!

¹⁷On pa reče: Nič ne delate, nič ne delate! zato govorite: Pojdimo darovat GOSPODU!

¹⁸A tak teraz iďte, robte! A slamy sa vám nebude dávať, ale uložený počet tehiel dáte.

¹⁸In zdaj pojdite in delajte! Slame vam ne bodo dajali, a število opeke morate oddati.

¹⁹A úradníci synov Izraelových videli, že je s nimi zle, pretože im bolo povedané: Neujmete z počtu svojich tehiel, ktoré máte vystanoviť v ktorý deň.

¹⁹In izprevideli so nadzorniki sinov Izraelovih, da so v stiski, ker morajo reči: Nič manj ne delajte opeke; vsak dan svoje delo!

²⁰A stretli Mojžiša a Árona, ktorí im stáli oproti, keď vychádzali od faraona,

²⁰Ko so se torej sešli z Mojzesom in Aronom, ki sta stala, da bi jih srečala na poti od Faraona,

²¹a povedali im: Nech pohliadne na vás Hospodin a súdi, lebo ste zosmradili náš čuch v očiach faraonových a v očiach jeho služobníkov a dali ste meč do ich ruky, aby nás pobili.

²¹so jima rekli: GOSPOD poglej na vaju in naj sodi, ker sta naš duh smrdljiv storila pred Faraonom in pred služabniki njegovimi, da bi dala meč v njih roke, da nas pomoré.

²²A Mojžiš sa navrátil k Hospodinovi a povedal: Pane, prečo si učinil tak zle tomuto ľudu? Prečo si ma poslal?

²²In obrne se Mojzes h GOSPODU in reče: GOSPOD, zakaj ravnaš tako hudo s tem ljudstvom? zakaj si me vendar poslal?Kajti odkar sem šel k Faraonu, da bi govoril v tvojem imenu, ravna še huje s tem ljudstvom, in ti nisi nikakor rešil ljudstva svojega.

²³Lebo odvtedy, odkedy som vošiel k faraonovi, aby som s ním hovoril v tvojom mene, robí zle tomuto ľudu, a vytrhnúť nevytrhol si svojho ľudu z jeho moci.

²³Kajti odkar sem šel k Faraonu, da bi govoril v tvojem imenu, ravna še huje s tem ljudstvom, in ti nisi nikakor rešil ljudstva svojega.