¹Potom sa zobral Jakob a išiel do zeme synov Východu.

¹Potem odrine Jakob ter pride v deželo Jutrovcev.

²A keď pozrel, tu hľa videl studňu na poli. A hľa, boly tam tri stáda oviec, ktoré ležaly pri nej, lebo z tej studne napájali stáda, a kameň na vrchu studne bol veľký.

²Ko se pa ozira, glej, vodnjak na polju, in glej, tri črede ovac tam, ležečih poleg njega, ker so se iz tistega vodnjaka napajale črede, in kamen velik na vodnjakovi odprtini.

³A shromažďovávaly sa ta všetky stáda, a len potom odvaľovávali kameň s vrchu studne, a napojili stádo a zase privalili kameň na vrch studne, na jeho miesto.

³Sem namreč so navadno gonili vse črede, in odvalili so kamen z vodnjakove odprtine in napajali ovce, nato so kamen zopet položili na vodnjakovo odprtino na svoje mesto.

⁴A Jakob sa ich opýtal: Moji bratia, odkiaľ ste? A povedali: Sme z Chárana.

⁴In Jakob jim reče: Bratje moji, odkod ste? Odgovoré: Iz Harana smo.

⁵Vtedy im povedal: Či znáte Lábana, syna Náchorovho? A povedali: Známe.

⁵In jih vpraša: Poznate li Labana, sina Nahorjevega? Oni reko: Poznamo.

⁶A zase im povedal: Či sa má dobre? A oni odpovedali: Dobre, a hľa, tamto ide Rácheľ, jeho dcéra, so stádom.

⁶Nato jim reče: Ali se mu dobro godi? Oni reko: Dobro; in glej Rahelo, hčer njegovo, ki gre z ovcami.

⁷Vtedy im povedal: Však ešte je ďaleko do večera, ešte nie je čas, aby sa sháňal dobytok; napojte ovce a iďte, paste.

⁷Tedaj reče: Glejte, še je dneva veliko; prezgodaj je zbirati živino: napojite te ovce ter pojdite in pasite.

⁸Ale oni povedali: Nemôžeme, dokiaľ sa nesoženú všetky stáda; len vtedy odvalia kameň so studne, a napojíme ovce.

⁸Oni pa reko: Ne moremo, dokler se niso zbrale vse črede, tedaj šele odvalimo kamen z vodnjakove odprtine in napojimo ovce.

⁹A kým ešte hovoril s nimi, prišla Rácheľ so stádom oviec a kôz, ktoré patrily jej otcovi lebo bola pastierkou.

⁹Ko je še govoril ž njimi, pride Rahela z ovcami svojega očeta; kajti pasla jih je.

¹⁰A stalo sa, keď videl Jakob Rácheľ, dcéru Lábana, brata svojej matky, a stádo Lábana, brata svojej matky, že pristúpil Jakob a odvalil kameň s otvoru studne a napojil stádo Lábana, brata svojej matky.

¹⁰In zgodi se, ko vidi Jakob Rahelo, hčer Labana, brata matere svoje, in ovce Labana, brata matere svoje, da pristopi Jakob ter odvali kamen z vodnjakove odprtine in napoji ovce Labana, brata matere svoje.

¹¹A Jakob bozkal Rácheľ a povýšil svoj hlas a plakal.

¹¹In Jakob poljubi Rahelo in glasno zajoka.

¹²A Jakob oznámil Rácheli, že je bratom jej otca a že je synom Rebeky a ona bežala a oznámila to svojmu otcovi.

¹²In pove Jakob Raheli, da je sorodnik očeta njenega in da je sin Rebekin; ona pa poteče in sporoči očetu svojemu.

¹³A stalo sa, keď počul Lában zvesť o Jakobovi, synovi svojej sestry, že vyšiel a bežal mu oproti a objímuc ho bozkal ho a doviedol ho do svojho domu, a on porozprával Lábanovi všetko to, čo sa stalo.

¹³In zgodi se, ko začuje Laban sporočilo o Jakobu, sinu sestre svoje, da mu priteče naproti ter ga objame in poljubi in ga pelje v hišo svojo. In pripoveduje Labanu vse te dogodke.

¹⁴A Lában mu povedal: Tak je, si moja kosť a moje telo. A býval u neho jeden mesiac.

¹⁴In Laban mu reče: V istini, kost si moja in meso moje. In ostal je pri njem cel mesec.

¹⁵Potom povedal Lában Jakobovi: Či preto, že si môj brat, budeš mi darmo slúžiť? Povedz mi, čo bude tvoja mzda?

¹⁵Potem reče Laban Jakobu: Ali naj bi mi, ker si brat moj, služil brezplačno? Povej mi, kaj bodi plačilo tvoje.

¹⁶A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ.

¹⁶Imel je pa Laban dve hčeri: ime starejši Leja in mlajši ime Rahela.

¹⁷Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári.

¹⁷Imela je pa Leja oči slabotne, ali Rahela je bila lepe postave in zalega obličja.

¹⁸A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru.

¹⁸In Jakob je ljubil Rahelo; in reče: Služil ti bom sedem let za Rahelo, mlajšo hčer tvojo.

¹⁹A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa.

¹⁹In Laban veli: Bolje bode, da jo dam tebi nego drugemu možu: ostani pri meni.

²⁰A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád.

²⁰Tako je služil Jakob za Rahelo sedem let, in so se mu zdela kakor nekoliko dni, zato ker jo je ljubil.

²¹Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej.

²¹Tedaj reče Jakob Labanu: Daj mi ženo mojo, ker so izpolnjeni dnevi moji, da grem k njej.

²²Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu.

²²In Laban zbere vse može tistega kraja in napravi pojedino.

²³Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej

²³Zvečer pa vzame Lejo, hčer svojo, ter jo pripelje k njemu; in on se združi ž njo.

²⁴A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku.

²⁴In da ji Laban Zilpo, deklo svojo, da bodi Leji, hčeri njegovi, dekla.

²⁵A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal?

²⁵In zjutraj, glej, bila je Leja. In reče Labanu: Kaj si mi to storil? Nisem li služil za Rahelo pri tebi? Zakaj si me torej okanil?

²⁶A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená.

²⁶Njemu pa reče Laban: Ni navada tako v našem kraju, da se moži mlajša pred prvenko.

²⁷Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov.

²⁷Izpolni njen teden; potem ti damo tudi ono za službo, ki jo boš opravljal pri meni še drugih sedem let.

²⁸A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu.

²⁸In Jakob stori tako ter izpolni njen teden, in Laban mu da Rahelo, hčer svojo, za ženo.

²⁹A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku.

²⁹In Laban da Bilho, deklo svojo hčeri svoji Raheli za deklo.

³⁰A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov.

³⁰In šel je tudi k Raheli; in ljubil je tudi Rahelo bolj nego Lejo. In služil je še drugih sedem let pri njem.

³¹A keď videl Hospodin, že je Lea nenávidená, otvoril jej život a Rácheľ zostala neplodnou.

³¹Ko je pa videl GOSPOD, da za Lejo ni ljubezni, odpre maternico njeno, Rahelo pa pusti nerodovitno.

³²A Lea počala a porodila syna a nazvala jeho nemo Rúben, lebo povedala: Hospodin istotne videl moje trápenie, lebo teraz ma už bude milovať môj muž.

³²In Leja spočne ter porodi sina in mu da ime Ruben; dejala je namreč: Zato ker se je GOSPOD ozrl na ponižanje moje, kajti sedaj me bo ljubil moj mož.

³³A opät počala a porodila syna a povedala: Hospodin istotne počul, že som nenávidená, a dal mi aj tohoto, preto nazvala jeho meno Šimon.

³³In spočne zopet in rodi sina ter reče: Ker je čul GOSPOD, da mi ni ljubezni, zato mi je dal tudi tega, in imenovala ga je Simeona.

³⁴A ešte počala a porodila syna a povedala: Teraz už, tento raz priľne môj muž ku mne, lebo som mu porodila troch synov a preto nazvali jeho meno Lévi.

³⁴In spočne vnovič ter rodi sina in reče: Sedaj se mi vendar priklene moj mož, ker sem mu rodila tri sinove, in imenovala ga je Levija.Potem spočne zopet in, rodivši sina, reče: Hvalila bom ta krat GOSPODA, in ga je imenovala Juda. Tedaj pa je nehala roditi.

³⁵A ešte počala a porodila syna a povedala: Tento raz budem chváliť Hospodina, preto nazvala jeho meno Júda. A prestala rodiť.

³⁵Potem spočne zopet in, rodivši sina, reče: Hvalila bom ta krat GOSPODA, in ga je imenovala Juda. Tedaj pa je nehala roditi.