¹A keď videla Rácheľ, že nerodí Jakobovi, závidela svojej sestre a povedala Jakobovi: Daj mi synov;lebo ak nedáš, zomriem.

¹Ko je pa videla Rahela, da ona ne rodi Jakobu, je zavidala sestri svoji, in reče Jakobu: Daj mi otrók, če ne, umrem.

²Vtedy sa rozhneval Jakob na Rácheľ a povedal: Či som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?

²In Jakob se raztogoti proti Raheli in reče: Ali sem jaz namesto Boga, ki ti je odrekel sad telesa?

³Na to povedala: Hľa, tam je moja dievka Bilha, vojdi k nej, a porodí na moje kolená, a budem i ja mať z nej synov.

³Ona pa reče: Glej, deklo mojo Bilho, pojdi k njej, da porodi na kolenih mojih, in dobim tudi jaz otrók iz nje.

⁴A dala mu Bilhu, svoju dievku, za ženu. A Jakob vošiel k nej.

⁴In dá mu Bilho, deklo svojo, za ženo; in združi se ž njo Jakob.

⁵A Bilha počala a porodila Jakobovi syna.

⁵Tako spočne Bilha in porodi Jakobu sina.

⁶Vtedy povedala Rácheľ: Bôh rozsúdil moju vec aj uslyšal môj hlas a dal mi syna. Preto nazvala jeho meno Dán.

⁶Tedaj reče Rahela: Bog mi je storil pravico in tudi uslišal glas moj ter mi dal sina, in ga je imenovala Dana.

⁷A ešte počala a porodila Bilha, dievka Ráchelina, Jakobovi druhého syna.

⁷Nato spočne Bilha, Rahelina dekla, vdrugič in porodi sina drugega Jakobu.

⁸A Rácheľ povedala: Borby Božie som sa borila so svojou sestrou aj som premohla a nazvala jeho meno Naftali.

⁸In Rahela reče: V bojih Božjih sem se borila s sestro svojo in zmogla sem, zato ga je imenovala Neftalija.

⁹A keď videla Lea, že prestala rodiť, vzala Zilfu, svoju dievku, a dala ju Jakobovi za ženu.

⁹Ko je pa videla Leja, da je nehala roditi, vzame Zilpo, deklo svojo, in jo da Jakobu za ženo.

¹⁰A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi syna.

¹⁰In Zilpa, Lejina dekla, porodi Jakobu sina.

¹¹Vtedy povedala Lea: Zástupom prichádzajú, a nazvala jeho meno Gád.

¹¹In Leja reče: Na srečo! in imenovala ga je Gada.

¹²A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi druhého syna.

¹²In Zilpa, Lejina dekla, porodi Jakobu drugega sina.

¹³A Lea povedala: To na moje blahoslavenstvo, lebo ma budú blahoslaviť dcéry, a nazvala jeho meno Aser.

¹³In Leja reče: Blagor meni! kajti blagrovale me bodo žene, zato ga je imenovala Aserja.

¹⁴A Rúben išiel vo dňoch, keď sa žne pšenica, a našiel ľúbostné jablká na poli. A doniesol ich k Lei, svojej matke. A Rácheľ povedala Lei: Daj mi prosím, z jabĺk svojeho syna!

¹⁴In šel je Ruben ob času pšenične žetve in našel ljubezenska jabolčka na polju in jih prinesel Leji, materi svoji; in reče Rahela Leji: Daj mi, prosim, od ljubezenskih jabolčk svojega sina.

¹⁵Ale ona jej povedala: Či ti je to málo, že si vzala môjho muža a vezmeš ešte i jablká môjho syna? A Rácheľ odpovedala: Nech tedy leží s tebou za jablká tvojho syna.

¹⁵Ona pa ji reče: Ali se ti zdi premalo, da si vzela moža mojega, hočeš li tudi vzeti ljubezenskih jabolčk sina mojega? Njej pa reče Rahela: Zato naj on s teboj leži nocoj za ljubezenska jabolčka sina tvojega.

¹⁶Keď potom prišiel Jakob večer z poľa, vyšla Lea oproti nemu a povedala: Ku mne vojdeš, lebo som si ťa najala za jablká svojho syna, ktoré som dala jako mzdu. A tak ležal s ňou tej noci.

¹⁶In ko se je Jakob zvečer vračal s polja, mu pride Leja naproti ter reče: K meni prideš, zakaj prav za plačilo sem te najela za ljubezenska jabolčka svojega sina. In ležal je ž njo tisto noč.

¹⁷A Bôh uslyšal Leu, a počala a porodila Jakobovi piateho syna.

¹⁷Bog pa je uslišal Lejo: spočne namreč ter porodi Jakobu sina petega.

¹⁸A Lea povedala: Bôh mi dal moju mzdu, keď som dala svojmu mužovi svoju dievku, a nazvala jeho meno Izachár.

¹⁸In Leja reče: Bog mi je povrnil plačilo moje, zato ker sem dala deklo svojo možu svojemu, in ga je imenoval Isaharja.

¹⁹A ešte počala Lea a porodila Jakobovi šiesteho syna.

¹⁹In zopet spočne Leja in porodi sina šestega Jakobu.

²⁰A Lea povedala: Bôh ma obdaril dobrým darom. Tento raz už bude bývať so mnou môj muž, lebo som mu porodila šiestich synov a nazvala jeho meno Zabulon.

²⁰In reče Leja: Oblagodaril me je Bog z blagodarom dobrim; zdaj vendar bo prebival moj mož z menoj, ker sem mu porodila šest sinov; zato ga je imenovala Zebulona.

²¹Potom porodila dcéru a nazvala jej meno Dína.

²¹pozneje pa porodi hčer, in imenovala jo je Dino.

²²A Bôh sa rozpamätal na Rácheľ a uslyšal ju Bôh a otvoril jej život.

²²Spomni se pa Bog Rahele, usliši jo Bog ter ji odpre maternico.

²³A počala a porodila syna a povedala: Bôh odňal moje pohanenie,

²³In spočne in rodi sina ter reče: Odvzel je Bog sramoto mojo.

²⁴a nazvala jeho meno Jozef; lebo povedala: Nech mi pridá Hospodin aj druhého syna!

²⁴In imenovala ga je Jožefa, rekoč: Pridaj mi GOSPOD še drugega sina!

²⁵A stalo sa, keď porodila Rácheľ Jozefa, že Jakob povedal Lábanovi: Prepusti ma, a pojdem na svoje miesto a do svojej zeme.

²⁵Zgodi se pa, ko je rodila Rahela Jožefa, da reče Jakob Labanu: Odpústi me, da odidem v svoj kraj in v deželo svojo.

²⁶Daj mi moje ženy a moje deti, za ktoré som ti slúžil, aby som odišiel, lebo však ty vieš o mojej službe, ktorú som ti slúžil.

²⁶Daj mi ženi moji in otroke moje, za katere sem ti služil, da odidem; ti namreč znaš službo mojo, s katero sem ti služil.

²⁷A Lában mu povedal: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, zostaň; lebo badám, že ma Hospodin žehnal pre teba.

²⁷Laban pa mu reče: O da bi našel milost v tvojih očeh! zaznal sem, da me je GOSPOD blagoslovil zaradi tebe.

²⁸A dodal: Udaj mi svoju mzdu, a dám.

²⁸Reče torej: Določi mi plačilo svoje, in ti ga dam.

²⁹A on mu povedal: Ty vieš, ako som ti slúžil, ako aj to, jaký bol tvoj dobytok u mňa.

²⁹Jakob mu reče: Ti veš, kako sem ti služil in kako se je godilo živini tvoji pri meni.

³⁰Lebo to málo, čo si mal predo mnou, rozmnožilo sa vo množstvo, a Hospodin ťa požehnal, odkedy vkročila k tebe moja noha. A teraz kedyže i ja budem pracovať pre svoj vlastný dom?

³⁰Zakaj kar si malega imel pred prihodom mojim, to se je pomnožilo, in GOSPOD ter je blagoslovil, kamorkoli sem krenil. Sedaj pa, kdaj naj skrbim tudi jaz za hišo svojo?

³¹A povedal: Čo ti mám dať? A Jakob odpovedal: Nedáš mi ničoho. Ak mi urobíš túto vec, budem zase pásť tvoje stádo a strážiť.

³¹In veli: Kaj ti dam? In Jakob reče: Ne dajaj mi ničesar; pasel bom zopet čredo tvojo in stražil, če mi storiš to:

³²Prejdem dnes pomedzi celé tvoje stádo a oddelím ztade každé dobytča bodkasté a strakaté a každé dobytča čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, a to bude mojou mzdou.

³²danes pregledam vso čredo tvojo in odločim od nje vsako živinče pisano in marogasto, in vse čadasto med ovcami ter marogasto in pisano med kozami; in to bodi plačilo moje.

³³A moja spravedlivosť bude odpovedať za mňa voľakedy v budúcnosti, keď prijde pre moju mzdu pred teba. Všetko, čo by nebolo bodkasté alebo strakaté medzi kozami a čierne medzi ovcami, nech je to u mňa za ukradnuté.

³³In pričala bo pravičnost moja zame v prihodnosti, kadar prideš gledat plačilo moje, ki je pred teboj: karkoli ni pisano in marogasto med kozami ali čadasto med ovcami, bodi tatvina pri meni.

³⁴A Lában povedal: Hľa, bárs by bolo podľa tvojho slova!

³⁴In Laban reče: Glej, bodi, kakor si rekel.

³⁵A odlúčil toho dňa pásikavých kozlov a strakatých a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, na čom bolo biele, všetko čierne medzi ovcami a oddal to do rúk svojich synov.

³⁵In še tisti dan je odločil kozle progaste in marogaste in vse koze pisane in marogaste, vse, na katerih je bila bela lisa, potem vse čadasto med ovcami, in jih izroči v roko sinom svojim;

³⁶A urobil medzi sebou a medzi Jakobom vzdialenosť cesty troch dní. A Jakob pásol ostatok drobného stáda Lábanovho.

³⁶in določi tri dni hoda razdalja med seboj in Jakobom; in Jakob je pasel ostalo drobnico Labanovo.

³⁷A Jakob si nabral topoľových prútov zelených i lieskových i kaštanových a nalúpal na nich bielych lupín obnažujúc bielosť, ktorá bola na prútoch.

³⁷Vzame si pa Jakob zelene palice z bele topole in z mandeljnovca in platanove in izlupi po njih bele proge, da se je kazala belina, ki je bila na palicah.

³⁸A nastaväl prútov, ktoré olúpal, do žľabov, do válovov na vodu, kam prichádzalo stádo piť, pred stádo, aby počínaly, keď prichádzaly piť.

³⁸In tiste palice, ki jih je bil olupil, je pokladal v žlebove in v korita, ko so prihajale ovce pit, ovcam nasproti, da bi se mrkale, ko pridejo pit.

³⁹A tak počínalo stádo hľadiac na prúty, a stádo rodilo pásikavé, bodkasté a strakaté.

³⁹Tako so se ubrejile ovce pri tistih palicah in so rodile progaste, lisaste in marogaste.

⁴⁰Tak odlúčil Jakob jahnence a obrátil stádo tvárou k pásikavému i všetko čierne v stáde Lábanovom a sebe postavil po každé stáda osobitne a nepostavil ich ku stádu Lábanovmu.

⁴⁰In ta jagnjeta je odločeval Jakob, in obličja ovac je obračal proti pisanim in proti vsem čadastim v Labanovi čredi; in sebi je napravljal črede posebe, in jih ni mešal med ovce Labanove.

⁴¹A bývalo tak, že kedykoľvek bolo niečo silnejšie pripúšťané zo stáda, aby sa párilo, kládol Jakob prúty pred oči stáda do žľabov, aby počínaly pri prútoch.

⁴¹In kadar so se mrkale ovce krepkega života, je pokladal Jakob palice ovcam pred oči v žlebove, da bi se ubrejile pri tistih palicah;

⁴²Keď zase bolo pripúšťané slabšie zo stáda, nekládol ich. A takým činom bolo čo slabšie Lábanovo a čo silnejšie Jakobovo.

⁴²kadar so se pa družile ovce slabotne, jih ni pokladal: tako so bile slabotne Labanove, krepke pa Jakobove.Tako je ta mož silno obogatel, in imel je veliko drobnice in dekel in hlapcev in velblodov in oslov.

⁴³A človek sa rozmohol náramne a mal mnoho stáda a slúžek a sluhov a veľblúdov a oslov.

⁴³Tako je ta mož silno obogatel, in imel je veliko drobnice in dekel in hlapcev in velblodov in oslov.