¹A stalo sa v tom čase, že Júda odišiel dolu od svojich bratov a uchýlil sa k nejakému mužovi adulamitskému, ktorému bolo meno Chíra.

¹Zgodi se pa v tistem času, da je šel Juda od bratov svojih doli, in ustavi se pri nekem Adulamljanu, ki mu je bilo ime Hira.

²Tam videl Júda dcéru kananejského muža, ktorému bolo meno Šuva, a vzal si ju a vošiel k nej.

²In ko je Juda videl tam hčer nekega Kanaanca, ki mu je bilo ime Šuva, jo vzame ter se združi ž njo.

³A žena počala a porodila syna, a nazval jeho meno Ér.

³In ona spočne ter rodi sina, ki ga je imenoval Gera.

⁴A zase počala a porodila syna a nazvala jeho meno Onan.

⁴Nato spočne v drugo ter rodi sina, ki ga je imenovala Onana.

⁵A ešte porodila syna a nazvala jeho meno Šela. A vtedy bol v Chezibe, keď ho porodila.

⁵Potem zopet rodi še sina in ga je imenovala Šela; bil je pa Juda v Kezibu, ko je tega rodila.

⁶Potom vzal Júda Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorej bolo meno Támar.

⁶Juda pa vzame Geru, prvencu svojemu, ženo, ki ji je bilo ime Tamara.

⁷Ale Ér, prvorodený Júdov, bol zlý v očiach Hospodinových, a preto ho zabil Hospodin.

⁷A bil je Ger, prvenec Judov, hudoben v očeh GOSPODOVIH; in GOSPOD ga je usmrtil.

⁸A Júda povedal Onanovi: Vojdi k žene svojho brata a vezmi si ju za ženu podľa švagrovského práva a vzbuď svojmu bratovi semeno.

⁸Tedaj reče Juda Onanu: Združi se z ženo brata svojega in na ime bratovo jo vzemi in zbúdi seme svojemu bratu.

⁹Ale Onan vedel, že to nebude jeho semeno, a tak bývalo, keď vošiel k žene svojho brata, že zahubil semä vypustiac ho na zem, aby nedal semena svojmu bratovi.

⁹Vedel je pa Onan, da tisto seme ne bode njegovo, zato ga je, kadar je šel k ženi brata svojega, iztresel na tla, da bi ne dal semena svojemu bratu.

¹⁰Ale to bolo zlé v očiach Hospodinových, čo urobil, a zabil i jeho.

¹⁰Ali hudobno je bilo v očeh GOSPODOVIH, kar je počenjal; in usmrtil je tudi njega.

¹¹Vtedy povedal Júda Támari, svojej neveste: Zostaň vdovou v dome svojho otca, dokiaľ nedorastie Šela, môj syn. Lebo povedal: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. A Támar odišla a bývala v dome svojho otca.

¹¹Zatorej reče Juda Tamari, snahi svoji: Ostani vdova v hiši svojega očeta, dokler ne doraste Šela, sin moj. Dejal je namreč: Da bi ne umrl tudi ta kakor bratje njegovi. In odide Tamara in ostane v hiši svojega očeta.

¹²A potom po dlhom čase zomrela dcéra Šuvova, žena Júdova. A keď sa potešil Júda, odišiel hore za strihačmi svojho stáda, on i Chíra, jeho adulamitský priateľ, do Timny.

¹²Ko pa je preteklo mnogo dni, umre hči Šuvova, Judova žena. In Juda, ko se je bil potolažil, je šel gori k strižcem črede svoje v Timno, on in Hira Adulamljan, prijatelj njegov.

¹³A Támari bolo oznámené, že vraj, hľa, tvoj svokor ide hore do Timny strihať svoje stádo.

¹³In sporoče Tamari, govoreč: Glej, tast tvoj gre gori v Timno strič ovce svoje.

¹⁴Vtedy složila rúcho svojho vdovstva so seba a pokryla sa závojom a zahaliac sa sedela pri bráne Enaim, ktorá je na ceste do Timny. Lebo videla, že Šela dorástol, a že mu nebola daná za ženu.

¹⁴In ona sleče oblačila vdovstva svojega, se odene z zagrinjačo ter sede pri vhodu v Enaim, ob potu proti Timni. Videla je namreč, da je Šela odrastel, ona pa da mu ni bila dana za ženo.

¹⁵A keď uvidel Júda, myslel, že je to smilnica, pretože zakryla svoju tvár.

¹⁵Ko jo pa vidi Juda, meni, da je nečistnica, kajti zagrnila si je obličje.

¹⁶Vtedy sa uchýlil k nej na cestu a povedal jej: Nože dovoľ, aby som vošiel k tebe! Lebo nevedel, že je to jeho nevesta. A riekla: Čo mi dáš, keď vojdeš ku mne?

¹⁶Ustavi se torej pri njej ob potu ter reče: Dovoli mi, da se združim s teboj. Ni vedel namreč, da je snaha njegova. Ona pa reče: Kaj mi daš, da se združiš z menoj?

¹⁷A povedal: Ja ti pošlem kozľa zo stáda. A riekla: Dobre, ak dáš záloh, dokiaľ nepošleš.

¹⁷In on reče: Poslati ti hočem kozliča od črede. Ona pa reče: Daj mi zastavo, dokler mi ga ne pošlješ!

¹⁸A on povedal: Aký to má byť záloh, ktorý ti dám? A riekla: Svoj pečatný prsteň, svoj náhrdelník a svoju palicu, ktorú máš vo svojej ruke. A dal jej a vošiel k nej, a počala mu.

¹⁸Tedaj vpraša: Kakšno naj ti dam zastavo? In ona veli: Pečatnik svoj s trakom svojim in palico svojo, ki je v roki tvoji. In da ji to ter se združi ž njo, in spočela je od njega.

¹⁹Potom vstala a odišla a složila svoj závoj so seba a obliekla si rúcho svojho vdovstva.

¹⁹Nato vstane Tamara in odide ter sleče zagrinjačo svojo in obleče svojega vdovstva oblačila.

²⁰A Júda poslal kozľa po svojom adulamitskom priateľovi, aby vzal záloh z ruky ženy, ale jej nenašiel.

²⁰Juda pa pošlje tistega kozliča po prijatelju svojem, onem Adulamljanu, da dobi nazaj zastavo od ženske; ali ne najde je.

²¹Vtedy sa pýtalo mužov, ktorí boli z jej mesta, a povedal: Kde je tá zasvätená, ktorá sedela v Enaime pri ceste? A riekli: Nebolo tu zasvätenej.

²¹In popraševal je može v njenem kraju, govoreč: Kje je tista ljubovnica [Hebrejski kedeša, t. j. ženska, posvečena nečistosti v čast maliku.], ki je bila v Enaimu pri potu? Reko: Ni bilo tu ljubovnice.

²²Vtedy sa navrátil k Júdovi a povedal: Nenašiel som jej. I mužovia toho miesta tiež vraveli: Nebolo tu zasvätenej.

²²Zato se vrne k Judi in reče: Nisem je našel; pa so tudi rekli ljudje tistega kraja: Ni bilo tu ljubovnice.

²³A Júda povedal: Nech si to vezme. Aby sme neboli na potupu. Hľa, poslal som toto kozľa, ale ty si jej nenašiel.

²³In Juda reče: Naj si obdrži tisto! Da le ne prideva v zasmeh. Glej, poslal sem tega kozliča, ti pa je nisi našel.

²⁴A stalo sa tak asi o tri mesiace, že bolo oznámené Júdovi, že vraj Támar, tvoja nevesta, dopustila sa smilstva, a hľa, aj je tehotná od svojho smilstva. A Júda povedal: Vyveďte ju, aby bola upálená.

²⁴Prigodi se pa blizu po treh mesecih, da so sporočili Judi, govoreč: Nečistovala je Tamara, snaha tvoja, in glej, tudi noseča je iz nečistovanja. In Juda reče: Peljite jo ven, da jo sežgo!

²⁵A keď ju už viedli, poslala k svojmu svokrovi a odkázala mu: Od muža, ktorému patria tieto veci, som tehotná. A ešte dodala: Poznaj, prosím, čie sú to veci: pečatný prsteň, náhrdelník a palica!

²⁵Ko so jo peljali ven, je poslala k tastu svojemu povedat: Od moža, čigaver je to, sem noseča. In reče: Spoznaj, prosim, čigavo je to: pečatnik in trak in palica ta.

²⁶A Júda poznal veci a povedal: Je spravedlivejšia ako ja, lebo to preto, že som jej nedal Šelovi, svojmu synovi. A viac jej nepoznal.

²⁶In Juda je to spoznal in reče: Pravičnejša je od mene, zato ker je nisem dal Šelu, sinu svojemu. In ni je nikoli več spoznal.

²⁷A stalo sa v tom čase, keď mala porodiť, že hľa, ukázalo sa, že sú dvojčatá v jej živote.

²⁷In ko pride čas njenega poroda, glej, dvojčka v njenem telesu.

²⁸A stalo sa v tom, keď rodila, že jedno vystrčilo ruku, a baba vzala a priviazala na jeho ruku červenú niť a riekla: Tento vyšiel prvý.

²⁸In zgodi se, ko je rodila, da njiju eden pomoli roko, in babica vzame rdečo nit ter jo priveže na roko njegovo, rekoč: Ta je prišel prvi na svet.

²⁹A stalo sa, keď vtiahol zpät svoju ruku, že hľa, vyšiel jeho brat. A riekla: Prečo si pretrhol? Na teba pripadne pretrhnutie. A tak nazvali jeho meno Fáres.

²⁹In ko ta nazaj potegne roko svojo, glej, brat njegov pride na svet, in ona reče: Kako si ti predrl! tvoj je predor. Zato so ga imenovali Pereza [T. j. predor.].Potem pa izide brat njegov, na čigar roki je bila tista rdeča nit; in imenovali so ga Zeraha.

³⁰A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. A nazvali jeho meno Zárach.

³⁰Potem pa izide brat njegov, na čigar roki je bila tista rdeča nit; in imenovali so ga Zeraha.