1Postavím sa na svoju stráž, stanem si na hradbu a budem vyzerať, aby som videl, čo mi bude hovoriť, a čo odpoviem na svoje karhanie.
1Na svojo čuvajnico stopim in se postavim na stolp in bom oprezoval, da bi videl, kaj bo govoril z menoj in kaj naj odgovorim na svojo tožbo.
2A Hospodin mi odpovedal a riekol: Napíš videnie, a to zreteľne na doskách, aby čitateľ prebehol po ňom.
2In GOSPOD mi je odgovoril, rekoč: Zapiši prikazen in razločno začrkaj na plošče, da se lahko čita.
3Lebo ešte bude videnie na určený čas, a spiecha ku koncu a neoklame; keby predlelo, čakaj naň, lebo prijsť istotne prijde; neomešká.
3Kajti še velja prikazen za določeni čas in hiti do konca, in varala ne bo. Ako odlaša, je le čakaj; zakaj gotovo pride, se ne zakasni.
4Hľa, nadutá je, nie je priama jeho duša v ňom, ale spravedlivý bude žiť svojou vierou.
4Glej, kdor je prevzeten, duša njegova ni poštena v njem. Pravični pa bo živel po svoji veri.
5A pravdaže je víno zradné, tak aj vysokomyseľný človek a ktorý nesedí doma, ktorý v žiadosti rozširuje svoju dušu jako peklo a je ako smrť a nenasýti sa, a čo by hneď sobral k sebe všetky národy a shromaždil by k sebe všetkých ľudí.
5In vrhutega – koliko prevare je v vinu! Ošabni mož nima obstanka, ki odpira kakor pekel [Hebr. šeol.] žrelo svoje in kakor smrt ni nikdar sit, in grabi k sebi vse narode in vleče nase vsa ljudstva.
6Či azda tí všetci nepozdvihnú na neho podobenstva a posmešnej pesničky, obraznej reči, vzťahujúcej sa na neho, a povedia: Beda tomu, kto si rozmnožuje to, čo nepatrí jemu! Až dokedy? A uvaľuje na seba ťarchu hustého blata.
6Ali ne začno vsi ti pregovora o njem in zabavljice in uganke o njem? in poreko: „Gorje mu, kdor zase kopiči, kar ni njegovo – doklej bo? in kdor nase deva zastavljeno blago!
7Či nepovstanú náhle tí, ktorí ťa budú hrýzť, a neprebudia sa tí, ktorí budú triasť tebou? A budeš im za lup.
7Ali ne vstanejo naglo, ki te bodo terjali za obresti, se li ne zbude, ki te poženejo s tvojega? in bodeš jim v plen.
8Preto, že si ty olupoval mnohé národy, olúpi ťa všetok zbytok ľudí pre ľudskú krv a pre násilie, robené zemi, mestu a všetkým, ktorí bývajú v ňom.
8Ker si ti oplenil mnoge narode, zato te opleni ves ostanek vseh ljudstev zavoljo človeške krvi in nasilstva, ki si ga storil deželi, mestu in vsem prebivalcem v njem.“
9Beda tomu, kto v lakomstve hrabe svojmu domu nespravedlivý zisk, aby si na vysokom mieste, postavil svoje hniezdo, aby tak bol vytrhnutý z ruky zlého!
9Gorje mu, kdor grabi kriv dobiček za hišo svojo, da na visokem postavi gnezdo svoje, da se otme iz nesreče!
10Poradil si hanbu svojmu domu, učiniť koniec mnohým národom, a to hrešiac proti svojej vlastnej duši!
10Sklenil si, kar je v sramoto hiši tvoji, pokončanje narodov mnogih, in s tem si grešil zoper dušo svojo.
11Lebo kameň bude kričať zo steny, a hrada zpomedzi dreva mu bude odpovedať.
11Kajti kamen bo vpil iz stene in prečnica iz lesovja mu bo odgovarjala.
12Beda tomu, kto buduje mesto krvou a upevňuje ho neprávosťou!
12Gorje mu, kdor gradi mesta s krvjo in ustanavlja gradove s krivico!
13Či hľa, nie je to od Hospodina Zástupov, že ľudia úmorne pracujú pre oheň, a národy sa ustávajú pre nič?
13Glej, ni li to od GOSPODA nad vojskami, da se ljudstva trudijo za ogenj in narodi mučijo za nič?
14Lebo zem bude naplnená známosťou slávy Hospodinovej, ako čo vody pokrývajú more.
14Kajti zemlja bode polna spoznanja slave GOSPODOVE, kakor vode pokrivajo morja globočino.
15Beda tomu, kto napája svojho blížneho, tebe, ktorý pridávaš svoj jed, áno, opájaš, aby si sa díval na ich nahotu!
15Gorje mu, kdor da pijačo bližnjemu svojemu in jo nameša s svojim žolčem, in ga tako upijani, da bi gledal nagoto njegovo!
16Nasýtiš sa potupy, viac ako si sa nasýtil slávy. Pi tedy aj ty a ukáž svoju neobrezanosť! Kalich pravice Hospodinovej sa obráti na teba a potupný vývratok na tvoju slávu.
16Nasitil si se sramote namesto časti; pij tudi ti in kaži svojo neobrezo! Prideš tudi na vrsto, da prejmeš čašo iz desnice GOSPODOVE, in sramotno pljuvanje pride na slavo tvojo.
17Lebo ukrutnosť, ktorú si spáchal na Libanone, ťa prikryje, a zkaza zveri, ktorá ju desila; pre ľudskú krv a pre ukrutnosť, páchanú na zemi, na meste a na všetkých, ktorí bývajú v ňom.
17Kajti nasilstvo, storjeno na Libanonu, te pokrije in poguba živali te bo strašila zavoljo človeške krvi in nasilstva, ki si ga storil deželi, mestu in vsem prebivalcem v njem.
18Čo prospeje rytina, že ju vyryl jej tvorca, sliatina a lživý učiteľ, že sa nadeje tvorca na svoj útvor robiac nemé modly?
18Kaj pomaga rezana podoba, da jo je izrezal podobar? kaj pomaga ulita podoba in učiteljica laži, da upa obraznik v svoj izdelek in še nareja neme malike?
19Beda tomu, kto hovorí drevu: Precítni! nemému kameňu: Prebuď sa! Či azda ten bude učiť? Hľa, obložený je zlatom a striebrom; avšak v jeho vnútri nieto nijakého ducha.
19Gorje mu, ki veleva lesu: Zbudi se! nememu kamenu: Vstani! Ta naj uči? Glej, prevlečen je z zlatom in srebrom in še diha ni v njem!Ali GOSPOD je v templju svetosti svoje – mólči pred njim, vsa zemlja!
20Ale Hospodin je v chráme svojej svätosti. Mlč pred jeho tvárou, celá zem!
20Ali GOSPOD je v templju svetosti svoje – mólči pred njim, vsa zemlja!