¹Bremä, ktoré videl prorok Habakuk!

¹Prorokovanje, ki ga je v prikazni prejel Habakuk, prorok.

²Až dokedy budem, Hospodine, pokorne volať o pomoc, a nevyslyšíš? Kričím k tebe pre ukrutnosť, a nezachraňuješ.

²Kako dolgo, o GOSPOD, sem vpil k tebi, in ne slišiš! Vpijem k tebi o nasilstvu, a ne rešiš.

³Prečo mi dávaš vidieť neprávosť, a prečo sa dívaš na trápenie? Zkaza a ukrutnosť je predo mnou, a vzniká spor, dvíha sa svár.

³Zakaj dopuščaš, da vidim krivico, zakaj gledaš nadlogo? Kajti pustošenje in nasilstvo je pred menoj, in nastaja prepir in vnema se boj!

⁴Preto zmeravel zákon, a súd nevychádza nikdy, lebo bezbožný obkľučuje spravedlivého; preto aj vychádza súd prevrátený.

⁴Zato izgublja postava veljavo in prava sodba ne pride nikdar na dan; kajti brezbožnik obdaja pravičnega, zato prihaja le popačena sodba na svetlo.

⁵Pozrite na národy, hľaďte a zhrozte sa bezradní, lebo vykonám dielo vo vašich dňoch, že mu neuveríte, keď sa budete rozprávať.

⁵Ozrite se v narode in poglejte, in čudite se, strmite; kajti delam v dneh vaših delo, ki ga ne boste verovali, če kdo pripoveduje.

⁶Lebo hľa, vzbudím Chaldejov, národ ľúty a rýchly, ktorý chodí na šíriny zeme, aby zaujal dedične príbytky, nie svoje.

⁶Glejte, jaz obujam Kaldejce, tisto trdo in hitro ljudstvo, ki hodi po širjavi zemlje, da si lasti domovanja, ki niso njegova.

⁷Hrozný je a strašný; od neho vyjde jeho súd a jeho vznešenosť.

⁷Strašno je in grozovito; sodba in mogočnost njegova izvirata od njega samega.

⁸Jeho kone budú rýchlejšie ako pardovia, a budú ľútejší ako vlci večera; jeho jazdcov bude veľké množstvo, a jeho jazdci prijdú zďaleka; poletia ako orol, ktorý sa ponáhľa zožať.

⁸Čili so konji njegovi bolj nego pardi in hitrejši nego volkovi na večer; ponosno dirjajo konjiki njegovi, jezdeci njegovi prihajajo oddaleč, lete kakor orel, ki plane na jed.

⁹Každý prijde na ukrutnosť; smer ich tvárí bude napred, a nasbiera zajatých ako piesku.

⁹Vsi prihajajo zavoljo nasilstva! oči jim gledajo naravnost predse in ujetnike grabijo kakor pesek.

¹⁰Ten sa vysmeje kráľom, a kniežatá mu budú za posmech; on sa vysmeje každej pevnosti, lebo nasype prachu a zaujme ju.

¹⁰Smeje se to ljudstvo kraljem in knezi so mu v zasmeh; zasmehuje vsako trdnjavo, ker nanosi zemlje in jo vzame.

¹¹Vtedy prejde jako vietor, prekročí a previní sa; tá jeho sila bude jeho bohom.

¹¹Potem puhne kakor veter mimo in preide ter se pregreši: ta moč njegova mu je bog!

¹²Či nie si ty od pradávna Hospodine, môj Bože, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodine, postavil si ho na súd, a, Skalo, založil si ho trestať.

¹²Nisi li ti od vekomaj, GOSPOD, Bog moj in Svetnik moj? Mi ne umrjemo. O GOSPOD, za sodbo si ga postavil, o Skala, strahovanje si mu zaukazal.

¹³Si pričistých očí, než aby si hľadel na zlé, a nemôžeš sa dívať na trápenie. Prečo sa dívaš na vierolomných? mlčíš, keď pohlcuje bezbožný toho, kto je spravedlivejší od neho?

¹³Prečiste so tvoje oči, da bi gledal hudo, in nepravde ne moreš videti: zakaj gledaš na tiste, ki ravnajo izdajalski, molčiš, ko brezbožnik požira pravičnejšega od sebe?

¹⁴A učinil si ľudí jako ryby mora, jako plaz, ktorý nemá panovníka.

¹⁴in dopuščaš, da se ravna z ljudmi kakor z morskimi ribami, kakor s črvadjo, ki nima vladarja? –

¹⁵Všetko to vyťahuje na udici, tiahne to vo svojej sieti a sberá to do svojho vleku, preto sa raduje a plesá.

¹⁵Vse jih lovi s trnkom, jih vleče v mreži svoji in zbira v svojo vršo; ob tem se veseli in vriska.

¹⁶Preto obetuje svojej sieti a kadí svojmu vleku, lebo od nich je mastný jeho podiel a tučný jeho pokrm.

¹⁶Zato daruje mreži in žge kadilo vrši svoji; kajti po njej ima debel delež in preobilen živež.Sme li zato vedno prazniti mrežo svojo in neprestano moriti narode neusmiljeno?

¹⁷Či azda pre to bude vyprázdňovať svoju sieť a bude ustavične vraždiť národy a nezľutuje sa?

¹⁷Sme li zato vedno prazniti mrežo svojo in neprestano moriti narode neusmiljeno?