1Oj, beda mestu krvi! Celé je samé klamstvo, plné násilia; neustupuje lúpež.
1Gorje okrvavljenemu mestu, vse polno je laži in silovitosti, ne neha ropati.
2Práskanie biča a hukot, hrkot kolesa, cválajúci kôň a nadskakujúci voz,
2Biči pokajo in kolesa škripljejo, konji dirjajo in vozovi drdrajo!
3vzpínanie sa jazdca a blýskanie sa meča, blesk kopie a množstvo pobitých a hromada mŕtvych tiel, nebude konca mŕtvolám, a budú padať cez ich mŕtvoly,
3Konjiki pridirjavajo in meči se svetijo in sulice blesketajo! množica je pobitih in grmada mrtvih in trupel brez konca; čez njih trupla padajo!
4pre množstvo smilstiev smilnice, krásnej a pôvabnej, majstryne čarov, ktorá predávala národy svojimi smilstvami a čeľade svojimi čarmi.
4zavoljo mnogega nečistovanja preljubke nečistnice, izvedenke v čaranju, ki prodaja narode s svojim nečistovanjem in rodove s svojim čarovništvom.
5Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov, a odkryjem tvoje podolky dvihnúc ich na tvoju tvár a ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu
5Glej, jaz sem zoper tebe, govori GOSPOD nad vojskami, in ti odgrnem rob suknje tvoje na obličje ter pokažem narodom nagoto tvojo in kraljestvom sramoto tvojo.
6a pohádžem na teba tvoje hnusoby a potupím ťa a vystavím ťa za divadlo.
6In vržem nate blato in te storim ničvredno in te postavim na ogled.
7A stane sa, že každý, kto ťa uvidí, bude utekať od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho bude ľutovať? Kde - odkiaľ pohľadám tých, ktorí by ťa potešili?
7In vsak, kdor te bo videl, pobeži od tebe in poreče: Ninive so opustošene! Kdo jih bo pomiloval? Odkod naj ti poiščem tolažnikov?
8Či si ty lepšie ako No-amon, ktoré sedelo na riekach a malo vody kolom dookola, ktorého valom bolo more, od mora jeho múr?
8Si mar boljši nego mesto Noamon, ki je stalo pri rekah in imelo vode okoli sebe? Morje mu je bilo branišče, zidovi so štrleli iz morja.
9Ethiopia jeho silou a Egypt, a iným nebolo konca. Pútovia a Lýbovia ti boli, ó, No, na pomoc!
9Etiopija in Egipt sta bila njegova moč, in to brez konca; Put in Libija sta mu pomagala.
10Ale aj ono bolo prestehované, odišlo do zajatia; aj jeho malé deti boly rozrážané na uhloch všetkých ulíc, a o jeho slávnych hádzali los, a všetci jeho veľkí boli sovrení putami.
10Tudi ono je bilo odpeljano, je šlo v ujetništvo; tudi njegove otročiče so razbijali po voglih vseh ulic, in za njegove plemenitnike so metali kocko, in vsi njegovi velikaši so bili vkovani v verige.
11Aj ty sa opiješ; budeš pokryté, aj ty budeš hľadať pevnosť pred nepriateľom.
11Tudi ti boš upijanjeno, se boš moralo skriti; tudi ti boš iskalo zavetišča pred sovražnikom.
12Všetky tvoje hrady budú jako fíky so skorými fíkami; ak ich zatrasú, padnú do úst toho, kto ide jesť.
12Vse tvoje trdnjave so kakor smokve z zgodnjimi sadovi: če se potresejo, padejo v usta njemu, kdor jih hoče jesti.
13Hľa, tvoj ľud ženami v tvojom strede; brány tvojej zeme budú dokorán pootvárané tvojim nepriateľom; oheň strávi tvoje závory.
13Glej, tvoje ljudstvo je kakor žene sredi tebe; sovražnikom tvojim so vrata dežele tvoje široko odprta, ogenj je požrl zapahe tvoje.
14Naber si vody obľahnutia, upevni svoje hradby, vojdi do blata a šliap po hline, oprav tehelňu.
14Zajmi si vode za čas oblege; popravi utrdbe svoje! Dróbi glino, tlači ilovico, utrdi opekarnico!
15Tam ťa strávi oheň, vytne ťa meč, zožerie ťa jako žravá chrobač, nech ťa je množstvo jako chrobače, nech ťa je množstvo jako kobyliek!
15Tam te požre ogenj, te pokonča meč, požre te kakor glodalec, namnóži se, kakor glodalec, namnóži se kakor kobilice!
16Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd; chrobač vtrhne lúpežne aj odletí.
16Napravil si več trgovcev, nego je zvezd na nebu; glodalec se spusti na plen, potem odleti.
17Tvoje kniežatá jako kobylky a tvoji velitelia ako roje koníkov, ktorí táboria po ohradách v deň chladu, Ale keď vyjde slnce, odletia, a nezná sa ich miesto, kde sú.
17Tvoji izbranci so kakor kobilice in tvoji vojaški poveljniki kakor roji kobilic, ki sedé na plotovih, kadar je mraz; ko pa vzide solnce, odlete, in nihče ne ve, kje so.
18Podriemali tvoji pastieri, kráľu Assúra, odpočívajúc ležia tvoji slávni; tvoj ľud je rozptýlený po vrchoch, a nieto nikoho, kto by shromaždil.
18Zaspali so pastirji tvoji, o kralj asirski, tvoji mogočneži počivajo; ljudstvo tvoje je razkropljeno po gorah in nikogar ni, ki bi ga zbral.Ni ga hladila potrtju tvojemu, rana tvoja je smrtna! Vsi, ki slišijo tvojo zgodbo, ploskajo z rokami nad teboj; kajti na koga se ni razlivala tvoja hudobnost neprestano?
19Niet úľavy pre tvoje skrúšenie; tvoja rana je bolestná. Všetci, ktorí počujú zvesť o tebe, plesknú rukami nad tebou. Lebo veď cez koho neišla tvoja zlosť neprestajne?!
19Ni ga hladila potrtju tvojemu, rana tvoja je smrtna! Vsi, ki slišijo tvojo zgodbo, ploskajo z rokami nad teboj; kajti na koga se ni razlivala tvoja hudobnost neprestano?