¹Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku, nezdal sa niekto z vás, že zaostal.

¹Bojmo se torej, da se, ko še ostaja obljuba, da pridemo v pokoj njegov, ne vidi, da je kdo izmed vas zaostal.

²Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosožilo slovo zvesti, pretože sa nesmiešalo s vierou tých, ktorí počuli.

²Kajti blagovestje smo prejeli mi kakor tudi oni; ali onim ni koristila slišana beseda, ker ni bila združena z vero njih, ki so jo slišali.

³Lebo vchádzame do odpočinku my, ktorí sme uverili, jako povedal: Takže som prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku, hoci sú diela učinené od založenia sveta.

³Kajti v pokoj prihajamo mi, ki smo vero sprejeli; kakor je rekel: „V jezi svoji sem prisegel: Ne pridejo v pokoj moj!“ In vendar so bila dela Božja končana od ustanovitve sveta;

⁴Lebo o siedmom dni povedal kdesi takto: A Bôh odpočinul siedmeho dňa od všetkých svojich diel.

⁴saj je rekel nekje o sedmem dne tako: „In počival je Bog sedmi dan od vseh del svojih“.

⁵A tuto zase: Nevojdú do môjho odpočinku!

⁵In tukaj zopet: „Ne pridejo v pokoj moj“.

⁶Keďže tedy ešte zbýva, aby niektorí vošli do neho, a tí, ktorým sa to tam prv zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť,

⁶Ker je torej še pričakovati, da pridejo nekateri vanj, in oni, kateri so najprvo prejeli blagovestje, niso prišli vanj zaradi nepokorščine,

⁷zase určuje akýsi deň: Dnes, hovoriac v Dávidovi po toľkom čase, jako je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc!

⁷določa zopet neki dan, ko pravi v Davidu „danes“ čez toliko časa, kakor je prej rečeno: „Danes, ko začujete glas njegov, ne zakrknite src svojih“.

⁸Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku, nehovoril by po všetkom tomto o inom dni.

⁸Kajti ako bi jih bil Jozue vpeljal v pokoj, ne bi potem Bog govoril o drugem dnevu.

⁹Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu.

⁹Torej ostaja še sobotni počitek ljudstvu Božjemu.

¹⁰Lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od svojich.

¹⁰Kajti kdor je prišel v pokoj njegov, počiva tudi sam od svojih del kakor Bog od lastnih.

¹¹Usilujme sa tedy vojsť do toho odpočinku, aby nepadol niekto tým istým výstražným príkladom neposlušnosti.

¹¹Prizadenimo si torej, da pridemo v oni pokoj, da ne pade kdo po enakem zgledu nepokorščine.

¹²Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.

¹²Živa je namreč beseda Božja in krepka in ostrejša nego vsak dvorezen meč, in prodira prav do ločitve duše in duha, členovja in mozga, in je sodnik naklepov in misli srca;

¹³A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.

¹³in stvari ni skrite pred njim, temuč vse je golo in razodeto očem njega, ki imamo ž njim opravek.

¹⁴Keď tedy máme takého veľkého veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Syna Božieho, držme vyznanie.

¹⁴Ker imamo torej tako vzvišenega velikega duhovnika, ki je šel skozi nebesa, Jezusa, Sinu Božjega, držimo se svoje veroizpovedi!

¹⁵Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našimi slabosťami, ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu.

¹⁵Kajti nimamo velikega duhovnika, ki bi ne mogel z nami čutiti slabosti naših, ampak izkušan je v vsem kakor mi, a brez greha.Bližajmo se torej s srčno zaupnostjo prestolu milosti, da dobimo usmiljenje in najdemo milost za pravočasno pomoč.

¹⁶Pristupujme tedy so smelou dôverou ku trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.

¹⁶Bližajmo se torej s srčno zaupnostjo prestolu milosti, da dobimo usmiljenje in najdemo milost za pravočasno pomoč.