¹Preto zanechajúc počiatky učenia o Kristu nesme sa k dokonalosti a neklaďme zase základu pokánia z mŕtvych skutkov a viery na Boha,

¹Zato se, pustivši začetek besede Kristusove, obrnimo k popolnosti, da ne polagamo zopet temelja z izpreobrnjenjem od mrtvih del in z vero v Boga,

²učenia o umývaniach, o vzkladaní rúk, o zmŕtvychvstaní mŕtvych a o večnom súde.

²z naukom o krstih in o pokladanju rok in o vstajenju mrtvih in o večni sodbi.

³A urobíme aj to, keď len dovolí Bôh.

³In to bomo storili, ako le Bog privoli.

⁴Lebo je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha

⁴Kajti nemogoče je take, ki so bili enkrat razsvetljeni in so okusili dar nebeški in so postali deležni svetega Duha

⁵a ochutnali dobré slovo Božie a rôzne moci budúceho veku,

⁵in okusili dobro besedo Božjo in prihodnjega sveta moči,

⁶keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv.

⁶in so odpadli, zopet obnoviti v izpokorjenje, ker sami zase iznova križajo Sina Božjega in ga očitno sramote.

⁷Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorý často prichádza na ňu, a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na požehnaní od Boha.

⁷Kajti zemlja, katera pije dež, ki često nanjo pada, in rodi koristno zelišče tistim, zaradi katerih se tudi obdeluje, dobiva blagoslov od Boga.

⁸Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstva, ktorej koniec je, aby bola spálená.

⁸Ako pa rodi trnje in osat, je zavržena in blizu prokletja, ki mu je konec požig.

⁹Ale sme presvedčení o vás, milovaní, lepšie veci, a ktoré idú so spasením, i keď tak hovoríme.

⁹Prepričani pa smo o vas, ljubljeni, da ste v boljšem stanju, ki pospešuje vaše zveličanje, čeprav tako govorimo.

¹⁰Lebo Bôh nie je nespravedlivý, aby zabudol na vaše dielo a na trudnú prácu vašej lásky, ktorú ste dokázali oproti jeho menu, keď ste slúžili svätým a ešte vždy slúžite.

¹⁰Kajti Bog ni krivičen, da bi pozabil delo vaše in ljubezen, ki ste jo pokazali do imena njegovega s tem, da ste služili svetim in še služite.

¹¹Ale želáme si, aby jeden každý z vás dokazoval tú istú snahu na plnosť nádeje do konca,

¹¹Želimo pa, da vsak izmed vas kaže isto gorečnost, da ohrani popolno gotovost upanja do konca:

¹²aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia.

¹²da se ne polenite, temuč postanete posnemalci njih, ki so po veri in stanovitnosti podedovali obljube.

¹³Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba

¹³Kajti ko je Bog dal Abrahamu obljubo, je prisegel pri samem sebi, ker ni imel pri kom večjem priseči,

¹⁴a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím.

¹⁴govoreč: „Resnično, blagoslavljaje te bom blagoslovil in množeč te bom množil“.

¹⁵A tak trpezlive vyčkajúc dosiahol zasľúbenie.

¹⁵In tako je Abraham, stanovitno čakajoč, dosegel izpolnitev obljube.

¹⁶Lebo ľudia prisahajú na väčšieho, a každému sporu medzi nimi urobí koniec na stvrdenie složená prísaha.

¹⁶Ljudje namreč prisegajo pri kom večjem, in vsakega njih prepira konec je prisega v potrditev.

¹⁷A preto, že Bôh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu,

¹⁷Zato je tudi Bog, hoteč tolikanj obilneje pokazati dedičem obljube neizpremenljivost sklepa svojega, porabil za sredstvo prisego,

¹⁸aby sme dvoma nezmeniteľnými vecami, zasľúbením Božím a jeho prísahou, v ktorých je nemožné Bohu oklamať, mali silné potešenie, my, ktorí sme unikli, uchopiť nádej, ktorá leží pred nami,

¹⁸da bi po teh dveh neizpremenljivih rečeh, v katerih ni mogoče, da bi Bog lagal, imeli krepko tolažilo mi, ki smo pribežali oprijet se ponujenega nam upanja,

¹⁹ktorú máme sťa kotvu duše, bezpečnú a pevnú, a ktorá vchádza do vnútra za oponu,

¹⁹ki ga imamo kakor sidro duše, ki je zanesljivo in trdno in prodira v notranje svetišče za pregrinjalo,kamor je kot predhodnik za nas vstopil Jezus, postavši po redu Melhizedekovem veliki duhovnik na vekomaj.

²⁰kde jako predbehúň vošiel za nás Ježiš stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho až na veky.

²⁰kamor je kot predhodnik za nas vstopil Jezus, postavši po redu Melhizedekovem veliki duhovnik na vekomaj.