1Bremä Babylona, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov.
1Prorokovanje [Ali: breme.] o Babilonu, ki ga je v prikazni prejel Izaija, sin Amozov.
2Vyzdvihnite prápor na lysom vrchu, povýšte hlas k nim, mávajte rukou, aby vošli do brán kniežat.
2Na goli gori vzdignite zastavo, zaženite glas k njim, vihtite roko, da stopijo skozi vrata prvakov.
3Ja som prikázal svojim posväteným, aj som povolal svojich hrdinov pre svoj hnev, tých, ktorí sa veselia z môjho vyvýšenia.
3Jaz sem ukazal posvečencem svojim, tudi sem poklical na jezo svojo junake svoje, ki se radujejo v moji veličasti.
4Zvuk množstva počuť na vrchoch, podobný zvuku mnohého ľudu, zvuk hukot kráľovstiev shromaždených národov: Hospodin Zástupov prehliada vojsko do boja.
4Množice glas se čuje na gorah kakor obilega ljudstva, hrup kraljestev narodov, ki so se zbrali! GOSPOD nad vojskami pregleduje vojno krdelo.
5Prichádzajú z ďalekej zeme, od konca nebies. Hospodin je to a nádoby jeho zúrivého hnevu; ide aby zkazil celú zem.
5Prihajajo iz daljne dežele, od kraja nebes – GOSPOD in srda njegovega orodje – pogubit vso deželo Babilonsko.
6Kvíľte, lebo je blízko deň Hospodinov. Prijde jako záhuba od Všemohúceho.
6Tulite, ker blizu je dan GOSPODOV, prihaja kot razdejanje od Vsegamogočnega.
7Preto ochabnúc klesnú všetky ruky, a každé srdce človeka sa rozplynie.
7Zatorej bodo omahovale vse roke in tajalo se bo vsako srce človeško;
8Predesia sa; kŕče a bolesti ich pochytia; budú sa svíjať ako žena, ktorá ide porodiť; každý bude s desením a v rozpakoch hľadieť na svojho blížneho; ich tváre budú horieť plameňom.
8in izbegani bodo, krč in bolečine jih zgrabijo, kakor porodnica bodo imeli bolečine; vsak bo strmel ob bližnjem svojem, zaripljeno obličje bode njih obličje.
9Hľa, deň Hospodinov prichádza, ukrutný, prchlivosť a páľa hnevu, aby obrátil zem na púšť, a jej hriešnikov zahladí z nej.
9Glej, dan GOSPODOV prihaja, grozoviten, poln srda in goreče jeze, da izpremeni v puščavo to deželo, da iztrebi njene grešnike iz nje.
10Lebo hviezdy nebies, ani ich najjasnejšie súhvezdia nedajú svietiť svojmu svetlu; slnce sa zatmie vtedy, keď bude vychádzať, a mesiac nedá svietiť svojmu svetlu.
10Kajti zvezde nebes in njih ozvezdja ne bodo dajala luči svoje; mračno bode solnce ob vzhodu svojem, in mesec ne bo svetil z lučjo svojo.
11A navštívim zlosť na okruhu sveta a na bezbožných ich neprávosť. A spôsobím to, že prestane hrdosť pyšných, a vysokomyseľnosť tyranov ponížim.
11In izpokorim naseljeno zemljo za njih hudobnost in brezbožnike za njih krivico, in konec storim napuhu prevzetnih ter silovitnikov ponos ponižam.
12A učiním to, že bude mizerný človek drahší nad čisté zlato a obecný človek nad klenoty zo zlata z Ofíra.
12Storim, da bode mož dražji mimo prečistega zlata in človek mimo zlata ofirskega.
13Pre tú príčinu zatrasiem nebesami, a chvieť sa bude zem, takže sa pohne zo svojho miesta pre prchlivosť Hospodina Zástupov a pre deň pále jeho hnevu.
13Zato hočem potresti nebesa, in zemlja se gane s svojega mesta v togoti GOSPODA nad vojskami in v dan goreče jeze njegove.
14A bude jako zaplašená srna a jako stádo oviec, kde nie je toho, kto by shromaždil; každý sa obráti k svojmu ľudu, a každý bude utekať do svojej zeme.
14In godilo se jim bo kakor srni splašeni in kakor čredi, ko je nihče ne zbira: obrnejo se vsak k svojemu ljudstvu in zbeže vsakteri v svojo deželo.
15Každý, kto bude najdený, bude prebodnutý, a každý, kto bude dochytený, padne od meča.
15Vsak, kogar najdejo, bo preboden, in vsak, kogar zasačijo, pade od meča.
16Ich deti budú porozrážané pred ich očami, ich domy budú olúpené a ich ženy spŕznené.
16In njih otročiče bodo razbijali pred njih očmi, njih hiše bodo plenili in njih žene oskrunjali.
17Hľa, ja zobudím na nich Médov, ktorí nebudú dbať o striebro a nebudú mať záľuby v zlate.
17Glej, obudim zoper nje Medce, ki ne bodo čislali srebra in ne radovali se samega zlata.
18Ich luky porozrážajú mládencov, a nezľutujú sa nad plodom života; ich oko nebude ľutovať synov.
18In njih loki bodo prestreljevali mladeniče, in smilil se jim ne bo sad telesa, otrokom ne bo prizanašalo njih oko.
19A bude Babylon, krása kráľovstiev, ozdoba, pýcha Chaldejov, ako podvrátenie od Boha, jako čo podvrátil Sodomu i Gomoru.
19In Babilon, dika kraljestev, s katerim so se ponašali prevzetni Kaldejci, bode podoben Sodomi in Gomori, ki ju je Bog razdejal.
20Nebude už viacej obydlený až na veky ani nebude obývaný do pokolenia a pokolenia, ani tam nepostaví stánu Arab, ani pastieri sa tam nepoložia so svojim stádom.
20Ne bo se vekomaj v njem prebivalo, nihče se v njem ne nastani od roda do roda, tudi Arabec ne postavi tam šatora, niti pastirjem ne bodo tam počivale črede.
21Ale tam budú brložiť divé mačky, a ich domy budú plné sôv, budú tam bývať pštrosi, a skákať tam budú démonské príšery;
21Ampak ležale bodo tam zverine puščave, in njih hiše bodo polne sov, in bivali bodo tam noji ter pošasti bodo tam skakale.In volkovi bodo tulili po njih opustošenih palačah in šakali po njih zabavnih gradovih. Skoraj pa pride čas njegov, in dnevi njegovi se ne podaljšajo.
22na jeho opustených hradoch ozývať sa budú sebe navzájom hyeny a šakaly na palácoch rozkoše. A je už blízko, aby prišiel jeho čas, a jeho dni sa nepretiahnu.
22In volkovi bodo tulili po njih opustošenih palačah in šakali po njih zabavnih gradovih. Skoraj pa pride čas njegov, in dnevi njegovi se ne podaljšajo.