1Lebo Hospodin sa zľutuje nad Jakobom a zase si vyvolí Izraela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a odpočinuli si, a pohostín sa pripojí k nim, a pridružia sa k domu Jakobovmu.
1Zakaj GOSPOD se usmili Jakoba in še enkrat izvoli Izraela, in jih postavi na domača tla; in tujci se jim pridružijo ter se bodo oklepali hiše Jakobove.
2A pojmú ich národy a dovedú ich na ich miesto, a dom Izraelov si ich dedične prisvojí na pôde Hospodinovej za sluhov a za dievky, a zajmú tých, ktorí ich boli zajali, a budú panovať nad tými, ktorí ich nemilosrdne honili.
2In ljudstva jih vzemo pod svojo skrb ter jih pripeljejo na njih mesto; in hiša Izraelova si jih prisvoji v deželi GOSPODOVI, da bodo hlapci in dekle; tako bodo ujete peljali nje, katerim so bili prej ujetniki, in bodo gospodovali njim, ki so jih nekdaj tlačili.
3A stane sa v deň, v ktorý ti dá Hospodin odpočinok od tvojho bolestného trápenia a od tvojho strachu a od tvrdej služby, ktorú si bol podrobený konať,
3In zgodi se tisti dan, ko ti GOSPOD podeli pokoj po trudu tvojem in po nepokoju tvojem in po trdi službi, v katero so te usužnjili,
4že použiješ tohoto príslovia o babylonskom kráľovi a riekneš: Ako len prestal a utíchol pohonič! Prestalo dychtenie po zlate!
4da boš pravil to zabavljico o kralju babilonskem, ter porečeš: Kako je preminil tlačilec, kako je minilo oderuštvo!
5Hospodin polámal palicu bezbožných a prút panujúcich,
5Zlomil je GOSPOD palico krivičnikov, žezlo gospodovalčevo,
6toho, ktorý bil ľudí v prchlivosti neprestajnými údermi, ktorý deptajúc vládol v hneve nad národami; bolo to prenasledovanie bez šetrenia.
6ki je tepel ljudstva v togoti z udarci neprenehoma, ki je gospodoval v jezi narodom z zatiranjem brez zadržka.
7Odpočíva; je na pokoji celá zem; plesajú!
7Pokojna, mirna je zdaj vsa zemlja; nastalo je glasno petje.
8Ešte len i jedle sa radujú nad tebou, cedry Libanona, hovoriac: Odkedy si ľahol, neprišiel nikto hore proti nám, kto by zoťal.
8Tudi ciprese se radujejo nad teboj, cedre na Libanonu: „Odkar si se zvrnil, ne hodi nihče sem gori, da bi nas posekal!“
9Peklo zdola zbúrilo sa pre teba, vústrety tvojmu príchodu; zobudilo pre teba mŕtvych, všetkých náčelníkov zeme; spôsobilo to, že povstali so svojich trónov všetci kráľovia národov.
9Pekel zdolaj se je vznemiril zaradi tebe, ker čaka prihoda tvojega: drami zavoljo tebe mrtve, vse mogotce zemlje, vsem kraljem narodov veli vstati s prestolov.
10Tí všetci odpovedajú a hovoria ti: Či si aj ty zomdlel ako my? Nám si sa stal podobným?
10Vsi izpregovore tebi in poreko: „Tudi ti si brez moči kakor mi, nam si postal podoben?“
11Tvoja pýcha je svrhnutá do pekla i so zvukom tvojich hárf; moľmi ti je postlané, a červy ťa prikrývajú.
11V pekel je stopilo veličastvo tvoje in strun tvojih šum. Glist je polno pod teboj in črv te pokriva.
12Ako si len padol s nebies, jasná hviezdo, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy.
12Kako si padel z neba, o lucifer [Ali: sijajna zvezda, danica.], jutranje zarje sin! kako si posekan na tla, ki si poraze napravljal narodom!
13A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severa;
13Ti si pač govoril v srcu svojem: V nebesa se dvignem, nad zvezde Boga mogočnega povišam prestol svoj, in sedel bom na gori zborovanja, na skrajnem severu.
14vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!
14Dvignem se nad višave, ogrnjene z oblaki, enak bodem Najvišjemu.
15Ale si svrhnutý do pekla, do najzadnejších kútov jamy.
15Ali pahnjen boš v pekel, v jamo najglobočjo.
16Tí, ktorí ťa uvidia, uprú na teba svoj zrak; budú ťa pozorovať a povedia: Či je toto ten muž, ktorý to pôsobil, aby sa triasla zem, ktorý pôsobil to, aby sa chvely kráľovstvá,
16Kateri te vidijo, te natanko ogledujejo in se ozirajo v te, govoreč: „Je li ta tisti mož, ki je majal zemljo, ki je pretresal kraljestva?
17ktorý podvracal okruh sveta, takže bol jako pustina, a jeho mestá boril, svojich väzňov neprepúšťal domov?
17ki je delal iz naseljenega sveta puščavo in je podiral mesta ne njem, ki jetnikov svojih ni izpuščal domov?“
18Všetci kráľovia národov, všetci, koľko ich bolo, ležia pochovaní v sláve, každý vo svojom dome;
18Vsi kralji narodov, kolikor jih je, so zaspali s častjo, vsak v hiši svoji;
19ale ty si odvrhnutý preč od svojho hrobu jako ohyzdný letorast, odiaty pobitými, prebodnutými od meča, ktorí sostupujú medzi kamene jamy, jako pošliapaná mrcina.
19tebe pa so vrgli daleč od tvojega groba kakor ostuden izrastek. Pokrit si z ubitimi, s prebodenimi z mečem, ki so jih vrgli v jamo in zasuli s kamenjem, si kakor razteptano truplo.
20Nebudeš s nimi spolu ležať v hrobe, lebo si zkazil svoju zem, svoj ľud si povraždil; nebude nikdy až na veky menované semeno zlostníkov.
20Ne združiš se ž njimi v grobu, ker si ugonabljal deželo svojo, moril ljudstvo svoje. Hudobnikov seme se ne bo imenovalo vekomaj.
21Pripravte jeho synom bitúnok pre neprávosť ich otcov, aby nepovstali a nezaujali dedične zeme, a naplnil by sa povrch okruhu sveta mestami,
21Pripravite se, da pokoljete sinove njegove zaradi krivice njih očetov! Da ne vstanejo ter ne podedujejo dežele in površja zemlje ne napolnijo z mesti.
22lebo ináče povstanem proti nim, hovorí Hospodin Zástupov, a vytnem Babylonu meno i ostatok, syna i vnuka, hovorí Hospodin.
22In vstanem zoper nje, govori GOSPOD nad vojskami, in iztrebim ime in ostanek Babilona, sina in vnuka, govori GOSPOD.
23A obrátim ho v majetok ježov a v močiare a vymetiem ho metlou vykántrenia, hovorí Hospodin Zástupov.
23In naredim, da bode Babilon posestvo ježu in močvirje, in pometem ga z metlo pokončanja, govori GOSPOD nad vojskami.
24Hospodin Zástupov prisahal a riekol: Ba cele iste bude tak, ako som myslel, a jako som uradil, tak to bude stáť,
24Prisegel je GOSPOD nad vojskami, rekoč: Gotovo, kakor sem se namenil, tako se zgodi, in kakor sem sklenil, tako ostane:
25to jest, že skrúšim Assúra vo svojej zemi, a na svojich vrchoch ho pošliapem, a tak uhne s nich jeho jarmo, i jeho bremeno uhne s ich pleca.
25da zdrobim Asurja v deželi svoji in ga pogazim na gorah svojih. Tako se jim razprta jarem njegov in njegovo breme jim pade z rame.
26To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vystretá na všetky národy.
26To je tisti sklep, ki je storjen nad vso zemljo, in to je roka, ki je iztegnjena nad vsemi narodi.
27Lebo Hospodin Zástupov uzavrel v rade, nuž ktože zruší? A tá jeho vystretá ruka, ktože ju odvráti?
27Zakaj GOSPOD nad vojskami je storil sklep, in kdo naj ga uniči? in roka njegova je iztegnjena, kdo naj jo odvrne?
28Roku, ktorého zomrel kráľ Achaz, bolo vyrieknuté toto bremeno:
28V letu, v katerem je umrl kralj Ahaz, je bilo to prorokovanje:
29Neraduj sa, zem Filištínov, celá, že je polámaný prút toho, ktorý ťa šľahal! Lebo z koreňa hada vyjde bazilišek, a jeho plod bude ohnivý had lietajúci.
29Ne raduj se, ti vsa Filisteja, ker je zlomljena šiba, ki te je tepla; kajti iz korenine kačje pride modras, in sad njegov bode ognjen leteč zmaj.
30A tak budú pásť prvorodení chudobných, a núdzni sa bezpečne položia so svojím stádom, ale tvoj koreň umorím hladom, a to, čo ostane z teba, pobijú.
30In prvenci siromakov bodo pasli in ubožni počivali brez skrbi; a tvojo korenino pokončam z lakoto in ostanek tvoj pomori zmaj.
31Nože kvíľ, ó, bráno; krič, ó, mesto! Rozplynúť sa musíš, ty, celá zem Filištínov! Lebo od severa prijde dym, ani nebude toho, ktorý by sa oddelil od jeho shromaždení a nedostanovil sa.
31Tulite, vrata, vpij, mesto, obup te zgrabi, vsa Filisteja; kajti od severa prihaja sovražnik kakor dim in presledka ni v četah njegovih.Kaj torej naj se odgovori poslancem narodovim? Da je GOSPOD ustanovil Sion in da ne njem dobé zavetje ubožci ljudstva njegovega.
32A čože odpovedia poslovia národa? Že Hospodin pevne založil Sion, a že naň sa utečú utrápení jeho ľudu.
32Kaj torej naj se odgovori poslancem narodovim? Da je GOSPOD ustanovil Sion in da ne njem dobé zavetje ubožci ljudstva njegovega.