¹Beda Samárii, korune pýchy opilcov Efraima, a vädnúcemu kvetu, kráse, ktorou sa zdobí, korune, ktorá je na hlave žírneho údolia porazených od vína!

¹Gorje kroni napuha pijancev v Efraimu in venočemu cvetju slavne dike njegove, ki biva na vrhu rodovitne doline njih, ki so ubiti od vina.

²Hľa, Pán má mocného a silného, ktorý prijde jako príval kamenca, jako zhubný víchor nákazlivý, jako príval mohutných vôd zaplavujúcich, složí ju rukou na zem.

²Glej, krepak in močan od Gospoda pride, podoben viharju s točo, vrtincu pogubnemu; podoben povodnji močnih vodá deročih, bo podiral na tla s silo.

³Nohami bude zašliapaná, koruna pýchy opilcov Efraimových.

³Krona napuha pijancev v Efraimu bo z nogami poteptana;

⁴A tak bude vädnúci kvet, krása, ktorou sa zdobí, koruna, ktorá je na hlave žírneho údolia ako jeho ranné ovocie, ktoré dozreje, prv ako je leto, a ktoré, keď ho niekto uvidí, hlce, kým ho je čo len kúsok v jeho ruke.

⁴in venočemu cvetju slavne dike, ki biva na vrhu rodovitne doline, se bo godilo kakor zgodnji smokvi pred poletjem: komaj jo dobi v roke, kdor jo zagleda, jo precej pogoltne.

⁵Toho dňa bude Hospodin Zástupov krásnou korunou, zdobným vencom ostatku svojho ľudu,

⁵Tisti dan bode GOSPOD nad vojskami za krono slave in za venec dike ostanku ljudstva svojega

⁶a duchom súdu tomu, kto sedí na súde, a hrdinskou silou tým, ktorí zapudzujú boj zpät do brány.

⁶in za duha pravice njemu, ki bo vodil sodbo, in za junaško moč njim, ki potiskajo boj nazaj do vrat.

⁷Ale aj títo, synovia Júdovi, blúdia od vína a potácajú sa od opojného nápoja; kňaz i prorok blúdia od opojného nápoja; pohlcovaní sú od vína, potácajú sa od opojného nápoja, blúdia vo videnom, klátia sa čo do súdu.

⁷A tudi ti tavajo od vina in od pijače opojne blodijo: duhovnik in prorok tavata od pijače opojne, vino ju utaplja, blodita vsled pijače opojne; tavajo, ko vidijo prikazen, omahujejo, ko vrše sodbo.

⁸Lebo všetky stoly sú plné vývratku a lajna, takže už nie je čistého miesta.

⁸Kajti vse mize so polne izbljuvkov in nesnage, mesta čistega ni več.

⁹Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti? Či azda odlúčených od mlieka, odtrhnutých od pŕs?

⁹Koga naj bi učil znanja? in komu naj bi podajal poročilo, da ga umeje? Odstavljenim od mleka, odtrganim od prsi?

¹⁰Lebo vraj príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam.

¹⁰Kajti zapoved je na zapoved, zapoved na zapoved, ukaz na ukaz, ukaz na ukaz, nekoliko tu, nekoliko tam! –

¹¹Istotne bude hovoriť blabolajúcou, nesrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu,

¹¹Da, po ljudstvu brbljavih usten in tujega jezika bo govoril temu ljudstvu,

¹²im, ktorým povedal: Toto je odpočinutie; dajte odpočinúť ustalému, a toto utíšenie! Avšak nechceli počuť.

¹²on, ki jim je rekel: To je pravi pokoj, pokoja dajte trudnemu; in to je odpočitek! A niso hoteli poslušati.

¹³Ale im je slovo Hospodinovo príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam, aby ta išli a klesli nazad a boli skrúšení a aby sa zaplietli do slučky a boli lapení.

¹³Zato jim bode beseda GOSPODOVA „zapoved na zapoved, zapoved na zapoved, ukaz na ukaz, ukaz na ukaz, nekoliko tu, nekoliko tam“, da gredo dalje ter padejo vznak in se polomijo, se zapleto in ujamejo v mrežo.

¹⁴Preto počujte slovo Hospodinovo, posmievační mužovia, ktorí panujete nad týmto ľudom, ktorý je v Jeruzaleme!

¹⁴Zato čujte besedo GOSPODOVO, možje posmehovalci, gospodarji tega ljudstva, ki je v Jeruzalemu:

¹⁵Pretože hovoríte: Učinili sme smluvu so smrťou a s peklom sme spravili dohovor; i keď pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, neprijde po nás, lebo sme položili lož za svoje útočište a skryli sme sa do falše,

¹⁵Ker pravite: Sklenili smo zavezo s smrtjo in s peklom smo storili pogodbo; ko pojde bič povodnji mimo, ne zadene nas, zakaj storili smo laž za zavetje svoje in zvijača nam je skrivališče.

¹⁶preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zakladám na Sione kameň, zkúsený kameň, uholný, drahý, základ, pevne založený; kto verí voň, nebude náhliť.

¹⁶Zatorej pravi tako Gospod Jehova: Glej, za podstavo sem jaz položil na Sionu kamen, kamen izkušen, dragocen vogelnik, za temelj najtrdnejši; kdor veruje, se ne prenagli.

¹⁷A učiním súd pravidlom a spravedlivosť váhou, a kamenec odprace útočište lži, a skrýš zaplavia vody,

¹⁷In pravo sodbo storim za pravilo in pravičnost za tehtnico; in toča iztrebi zavetje laži in vode poplavijo njih skrivališče.

¹⁸a vaša smluva so smrťou bude zrušená, ani váš dohovor s peklom neostojí, a keď pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, ten vás zašliape;

¹⁸Tedaj se ovrže zaveza vaša s smrtjo in pogodba vaša s peklom ne ostane; ko pojde bič povodnji mimo, tedaj vas pogazi.

¹⁹kedykoľvek sa povalí, vše vás poberie, lebo sa bude valiť každého rána, vodne i v noci, a bude, že iba sám strach naučí rozumieť počutej zvesti,

¹⁹Kadar pojde mimo, vas prestreže; kajti vsako jutro pojde mimo, po noči in po dnevi; in samo groza vas bode, ko le začujete poročilo.

²⁰lebo loža bude prikrátka nato, aby sa mohol človek vystrieť, a prikrývka bude priúzka, než aby sa mohol do nej zakrútiť.

²⁰Kajti prekratka je postelja, da bi se iztegnil, in odeja preozka, da bi se zavil.

²¹Lebo Hospodin povstane jako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil svoje dielo, svoje podivné dielo; aby vykonal svoju robotu, svoju čudnú robotu.

²¹Kajti kakor na gori Perazimski vstane GOSPOD, razsrdi se kakor v dolini ob Gibeonu, da opravi dejanje svoje – čudno je dejanje njegovo, in da izvrši delo svoje – neobičajno je delo njegovo.

²²Preto teraz neposmievajte sa, aby sa nezatiahli na pevno vaše putá, lebo záhuba, a to pevne usúdená, tak som počul, prijde od Pána Hospodina Zástupov na celú zem.

²²Sedaj torej se ne posmehujte, da se ne utrdijo vezi vaše; zakaj čul sem od Gospoda, Jehove nad vojskami, da je pokončanje trdno določeno nad vso zemljo.

²³Pozorujte ušima a počujte môj hlas; nakloňte ucho a počujte moju reč!

²³Nagnite ušesa in čujte glas moj, poslušajte in čujte govor moj!

²⁴Či azda každého dňa orie oráč, aby sial, brázdi a bráni svoju zem?

²⁴Ali neprestano orje oratar za setev? brazdi li in vlači vedno zemljo svojo?

²⁵Či, keď urovná jej tvár, nerozseje viky a nerozhodí kmínu a nenasadí pšenice do radu a jačmeňa na vyznačené pole alebo žita na svoj chotár?

²⁵Ni li tako? Ko je poravnal površje njeno, seje koper ali trosi kumino ali deva vanjo po vrsti pšenico in ječmen na obtaknjeno leho in pirjevico na obmejek njen.

²⁶A učí ho pravému súdu: jeho Bôh ho vyučuje.

²⁶Tako ga poučuje Bog njegov, da prav ravna, in ga uči.

²⁷Lebo veď vika sa nemláti okovaným smykom ostrým, ani sa nechodí kolesom voza vôkol po kmíne; lež vika sa vybíja palicou a kmín prútom.

²⁷Kajti kopra ne mlatijo z mlatilnico, tudi po kumini ne vlačijo voznega kolesa, temuč s palico otepajo koper in s šibo kumino.

²⁸A zbožie na chlieb či sa drví na prach? Lebo ani toho nemláti naveky a hoci poháňa kolo svojho voza a svoje kone, nerozdrví ho.

²⁸Drobi se li krušno žito? Ne, ne bo ga neprenehoma trl; ko žene kolesa voza svojega in konje svoje čeznje, ga ne razdrobi.Tudi to prihaja od GOSPODA nad vojskami, ki je čudovit v svetu, velik v razumnosti.

²⁹I toto vyšlo od Hospodina Zástupov, ktorý je prepodivný v rade a veleslávny v skutku.

²⁹Tudi to prihaja od GOSPODA nad vojskami, ki je čudovit v svetu, velik v razumnosti.