¹Beda Arielovi, Arielovi, mestu, kde táboril Dávid! Pridajte rok ku roku, nech obiehajú slávnosti v kruhu!

¹Gorje Arielu [T. j. Božji lev, ali: ognjišče Božje.], Arielu, mestu, v katerem si je David napravil stanišče! Pridenite leto k letu, vrsté naj se zaporedoma prazniki –

²Ale sovriem Ariela, a bude vzdychania a stenania, a bude mi jako Ariel.

²vendar pripravim v stisko Ariela in bo v njem žalovanje in javkanje. In bode mi pravi Ariel.

³A položím sa proti tebe dookola táborom a tesne ťa sovriem strážami a postavím proti tebe obliehacie hradby,

³In napravim ostrog okoliinokoli zoper tebe in te tesno obkrožim z vojnimi stražami in naredim nasipe proti tebi.

⁴a snížený súc budeš hovoriť zo zeme, a z prachu, zohnutá, bude pokorne šeptať tvoja reč, a tvoj hlas bude znieť ako veštecký duch zo zeme, a tvoja reč bude pišťať z prachu.

⁴Tedaj boš ponižan govoril na tleh in iz prahu bo zamolklo šumel govor tvoj, in glas tvoj bode kakor kakega duha iz zemlje, iz prahu bo šepetal govor tvoj.

⁵Množstvo tvojich cudzincov bude jako drobný prach, a jako plevy, ktoré ta idú, množstvo ukrutníkov, a to sa stane rýchle, tak, čo sa nenazdáš.

⁵In kakor droben prah bode sovražnikov tvojih množica in kakor pleva mimo leteča silnikov množica, in zgodi se naglo, v trenotku.

⁶Od Hospodina Zástupov bude Jeruzalem navštívený rachotom hromu a zemetrasením a veľkým zvukom, víchricou a búrkou a plameňom zožierajúceho ohňa.

⁶Od GOSPODA nad vojskami pride obiskovanje z gromom in potresom in ropotom močnim, z vrtincem in nevihto in s plamenom požrešnega ognja.

⁷A množstvo všetkých tých národov, ktoré bojujú proti Arielovi, a všetci, ktorí útočia proti nemu a proti jeho pevnosti, a ktorí ho svierajú, budú jako sen videnia noci.

⁷In kakor sanje, prikazen ponočna, bode množica vseh tistih narodov, ki se vojskujejo zoper Ariela, in izginejo vsi, ki se bojujejo zoper njega in grad njegov ter ga stiskajo.

⁸A bude, jako keď sa sníva lačnému, že hľa, jie; ale keď sa prebudí, je prázdna jeho duša, a jako keď sa sníva smädnému, že hľa, pije; ale keď sa prebudí, hľa, je smädný, a jeho duša je žiadostivá nápoja: tak bude i množstvo všetkých tých národov, bojujúcich proti vrchu Sionu.

⁸Bode, pravim, kakor ko se lačnemu sanja, in glej, jé, ko se pa prebudi, je prazna duša njegova; ali kakor ko se sanja žejnemu, in glej, pije, ko se pa zbudi, glej, truden je in duša njegova čuti poželenje: tako bode množica vseh tistih narodov, ki se vojskujejo zoper goro Sionsko.

⁹Otáľajte a deste sa bezradní, stojte omráčení a buďte slepí! Opilí sú, ale nie od vína; potácajú sa, ale nie od opojného nápoja.

⁹Osupnite in strmíte, zaslepite se in oslepite! Pijani so, ali ne od vina, opotekajo se, a ne od pijače opojne.

¹⁰Lebo Hospodin vylial na vás ducha hlbokého spánku a zavrel pevne vaše oči; prorokov a vaše vidiace hlavy zastrel.

¹⁰Kajti oblil vas je GOSPOD z duhom trdnega spanja in je zatisnil oči vaše, proroke, in pokril glave vaše, vidce.

¹¹Preto vám je každé videnie ako slová zapečatenej knihy, ktorú keď dajú tomu, kto zná písmo, a povedia: Nože prečítaj toto! povie: Nemôžem, lebo je zapečatené.

¹¹Zato vam je vsaka prikazen podobna besedam zapečatenega pisma, katero dado branju veščemu človeku, rekoč: Beri, prosim, to! On pa reče: Ne morem, ker je zapečateno.

¹²A keď sa dá kniha tomu, kto nezná písma, a povie sa mu: Nože prečítaj toto! povie: Neznám písma.

¹²In dado pismo neveščemu branju, veleč: Beri, prosim, to! pa reče: Brati ne znam.

¹³A tak povedal Pán: Pretože sa blíži tento ľud svojimi ústami a svojimi rtami ma ctí, kým svoje srdce vzdialil odo mňa, a že ich bázeň, ktorou sa ma boja, je naučeným prikázaním ľudí,

¹³In Gospod je rekel: Zato ker se mi bliža to ljudstvo in me časti z usti in z ustnami, srce pa obrača daleč od mene, in ker je njih strah do mene le zapoved človeška, kakor so se je naučili:

¹⁴preto hľa, i ja učiním ešte iné divné veci s týmto ľudom, divné a predivné, a zahynie múdrosť jeho múdrych, a rozumnosť jeho rozumných sa skryje.

¹⁴glej, zato bom še dalje čudno ravnal s tem ljudstvom, čudno in čudovito; in modrost modrijanov njegovih mine in razumnost razumnikov njegovih se skrije.

¹⁵Beda tým, ktorí hlboko skrývajú radu pred Hospodinom, ktorých každý skutok deje sa v temnosti, a hovoria: Ktože nás vidí a kto nás zná?

¹⁵Gorje jim, ki se zagrebajo globoko, da skrijejo svoje naklepe pred GOSPODOM, in katerih dela se vrše v temi in govore: Kdo nas vidi? in kdo nas pozna?

¹⁶Oj, vaša prevrátenosť! Či má byť hrnčiar považovaný za podobného hline, aby povedalo dielo o tom, kto ho učinil: Neučinil ma? Alebo či povie útvor o tom, kto ho utvoril: Nerozumie sa tomu?

¹⁶O vi popačenci! Lončar naj se šteje ilovici za enakega? da bi reklo delo za mojstra svojega: Ni me naredil! in tvorina za svojega tvorilca: Nima razuma!

¹⁷Či nie je tak, že ešte trochu málo času, a Libanon sa obráti na úrodné pole, a úrodné pole bude považované za les?

¹⁷Ni li še malo časa, le prav malo, in izpremeni se Libanon v rodovitno njivo, in rodovitna njiva se bo štela za gozd?

¹⁸A toho dňa už počujú hluchí slová knihy, a oči slepých prezrú z mrákavy tmy.

¹⁸In tisti dan bodo glušci slišali besede pisma, in iz mraka in teme bodo videle slepcev oči.

¹⁹A pokorní tichí sa budú vše viacej radovať v Hospodinovi, a chudobní z ľudí budú plesať v Svätom Izraelovom.

¹⁹In krotki bodo pomnožili veselje svoje v GOSPODU, in ubožni med ljudmi se bodo radovali v Svetniku Izraelovem.

²⁰Lebo bude koniec ukrutníkovi, a posmievač zahynie, a budú vyplienení všetci, ktorí pozorujú na márnosť,

²⁰Kajti konec bode silovitniku in zasmehovalec izgine, in iztrebljeni bodo vsi, ki se potegujejo za krivico,

²¹ktorí pôsobia to, aby človek hrešil v slove, a tomu, kto tresce v bráne, kladú smečky a ničomnosťou zohýňajú spravedlivého v súde.

²¹ki obsojajo človeka zaradi besede in stavijo zanko njemu, ki med vrati pravdo prisoja, in ki brez vzroka izpodrivajo pravičnega.

²²Preto takto hovorí Hospodin domu Jakobovmu, ten, ktorý vykúpil Abraháma: Teraz sa už nebude hanbiť Jakob, ani už teraz nebude blednúť jeho tvár;

²²Zato pravi tako GOSPOD, ki je odrešil Abrahama, za hišo Jakobovo: Odslej ne bo več osramočen Jakob in obličje njegovo odslej ne obledi;

²³lebo keď bude vidieť, jeho deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, budú posväcovať moje meno a budú posväcovať svätého Jakobovho a pôsobiť to, aby sa každý bál Boha Izraelovho.

²³temuč ko bo videl, namreč otroci njegovi, rok mojih delo sredi sebe, bodo posvečevali ime moje, da, posvečevali bodo Svetnika Jakobovega in se bali Boga Izraelovega.In kateri so se v duhu motili, zadobe razsodnost, in godrnjači bodo dovzetni za nauk.

²⁴A tak poznajú tí, ktorí blúdia duchom, rozum, a reptáci sa naučia umu.

²⁴In kateri so se v duhu motili, zadobe razsodnost, in godrnjači bodo dovzetni za nauk.