1Potešujte, potešujte môj ľud! hovorí váš Bôh.
1Tolažite, tolažite ljudstvo moje, govori Bog vaš.
2Hovorte k srdcu Jeruzalemu a hlásajte mu, že sa doplnila jeho borba, že je odpustená jeho neprávosť, že vzal z ruky Hospodinovej dvojnásobne za všetky svoje hriechy.
2Govorite na srce Jeruzalemu in kličite mu, da je dopolnjena vojna služba njegova, da je poravnana krivica njegova, da je dobil dvojno iz roke GOSPODOVE za vse grehe svoje.
3Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!
3Glas vpijočega v puščavi: Pripravljajte pot GOSPODU, ravnajte v pustinji cesto Bogu našemu.
4Každé údolie nech je zvýšené, a každý vrch a breh nech sú snížené, a bude to, čo je krivé, rovinou a hornaté dolinou.
4Vsaka dolina naj se dvigne in vsako goro in vsak grič znižajte, in kar je krivega, naj se poravna, in hribasto bodi ravnina!
5A zjaví sa sláva Hospodinova, a uvidia, všetci, každé telo dovedna, že ústa Hospodinove hovorily.
5In razodene se slava GOSPODOVA in vse meso vkup jo bo videlo; kajti usta GOSPODOVA so govorila.
6Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet:
6Glas govorečega: Oznanjaj! In vpraša: Kaj naj oznanjam? „Vse meso je trava in vsa milina njegova kakor cvetica na polju.
7tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hospodinov ho ovanul. Áno, ľud je skutočne trávou.
7Trava sahne, cvetica vene, ker veje nanjo dih GOSPODOV. Res, ljudstvo je trava!
8Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky.
8Trava sahne, cvetica vene, a beseda Boga našega ostane vekomaj!“
9Vyjdi si na vysoký vrch, zvestovateľu dobrých vecí Sione! Povýš mocne svoj hlas, zvestovateľu dobrých vecí, Jeruzaleme! Povýš, neboj sa! Povedz mestám Júdovým: Hľa, váš Bôh!
9Idi na goro visoko, o Sion, ki oznanjaš veselo vest; povzdigni močno glas svoj, Jeruzalem, ki oznanjaš veselo vest; povzdigni ga, ne boj se, reci mestom Judovim: Glejte, Bog vaš!
10Hľa, Pán Hospodin prijde jako mocný, a jeho rameno mu bude panovať! Hľa, jeho mzda ide s ním a jeho dielo pred ním.
10Glejte, Gospod, Jehova, prihaja kot mogočni in rama njegova gospoduje zanj; glejte, plačilo njegovo je pri njem in povračilo njegovo pred njim!
11Jako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom shromaždí jahňatá a vo svojom lone ich ponesie, brezé nežne povedie.
11Kakor pastir bo pasel čredo svojo, z roko svojo bo zbiral jagnjeta in jih nosil v naročju svojem, in doječe bo vodil rahlo.
12Kto zmeral vody svojou hrsťou a nebesia vymeral piaďou, sobral, merajúc, prach zeme do tretiny mierky a odvážil vrchy na váhe a brehy na vážkach?
12Kdo je izmeril z dlanjo svojo vode in s pedjo svojo premeril nebesa in vtlačil zemlje prah v merico in s tehtnico pretehtal gore in hribe na njenih torilih?
13Kto vystihol veľkosť Ducha Hospodinovho? A človek nech mu oznámi jeho radu!
13Kdo je vodil duha GOSPODOVEGA, in kdo mu je bil svetovalec ter ga je učil?
14S kýmže sa radil, aby mu bol dal rozumieť a naučil ho kráčať stezkou súdu a vyučil ho známosti? Alebo nech mu oznámi cestu rozumnosti!
14S kom se je posvetoval, da bi mu dodelil razuma in ga učil poti pravice in ga vadil v znanju in mu pokazal najvišje razumnosti pot?
15Hľa, národy sú jako kvapka z vedra a považovaní sú za toľko jako prach na vážkach: hľa, ostrovy zdvihne jako prášok!
15Glej, narodi so kakor kapljica v vedru in se čislajo kakor prašek na tehtničnem torilu; glej, otoke vzdiguje kakor trohico.
16A Libanon? Nestačil by na zanietenie ohňa, a jeho zveriny by nebolo dosť na zápalnú obeť.
16Tudi Libanona ne bi bilo dovolj za ogenj in živali njegovih ne bi bilo dovolj za žgalno daritev.
17Všetky národy sú pred ním ako nič, považované sú mu za menej ako nič a za márnosť.
17Vsi narodi so kakor nič pred njim, manj nego nič in ničevost.
18A tedy komuže pripodobníte silného Boha a jakú mu prirovnáte podobu?
18Komu torej hočete primerjati Boga mogočnega? in kako podobo hočete postaviti poleg njega?
19Rytinu uleje remeselník a zlatník ju potiahne zlatom a uleje k nej strieborné retiazky.
19Podobo ulije umetnik in zlatar jo prevleče z zlatom in ji privari verižice srebrne.
20Chudobný si vyberie za obeť pozdvihnutia drevo, ktoré nepráchniveje a vyhľadá si múdreho remeselníka, aby mu postavil rytinu, ktorá by sa nepohla.
20Kdor je ubožen, da ne more toliko darovati, izbere les, ki ne trohni; poišče si spretnega umetnika, da mu napravi podobo, ki se ne omaja.
21Či neviete, či ste nepočuli, či vám nebolo zvestované od počiatku, či nerozumiete základom zeme?
21Ali ne veste? ali ne čujete? ali se vam ne oznanja od začetka? ali ne umejete ustanovitve zemlje?
22On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobylky; on rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie,
22On je, ki stoluje nad zemlje okrožjem, in prebivalci njeni so kakor kobilice, ki razprostira nebesa kakor tenčico in jih razpenja kakor šator v prebivanje;
23on vydáva kniežatá v nič a činí sudcov zeme, že sú jako márnosť,
23ki deva v nič kneze, sodnike na zemlji nareja kakor ničevo stvar.
24ba ešte ani nie sú zasadení, ba ešte ani nie sú zasiati, ba ani ich parez nezapustil koreňa do zeme, už aj povanie na nich, a uschnú, a víchor ich odnesie ako plevy!
24Komaj so zasajeni, komaj zasejani, komaj se ukorenini v zemlji njih deblo, že pihne on vanje, in posuše se in piš jih odnese kakor slamico.
25A tedy komu ma pripodobníte, aby som mu bol rovný? hovorí Svätý.
25Komu me torej hočete pripodobiti, da bi mu bil enak? pravi Sveti.
26Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre množstvo vlády a preto, že je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať.
26Povzdignite kvišku oči in glejte: Kdo je ustvaril vse te zvezde? On, ki vodi po številu njih vojsko, jih kliče vse po imenu; vsled presilne moči njegove in ker je mogočen v krepkoti, se niti ena ne pogreša.
27Prečo potom povedáš, Jakobe, a hovoríš, Izraelu: Moja cesta je skrytá pred Hospodinom, a môj súd ta prechádza popri mojom Bohu?
27Zakaj praviš, o Jakob, in govoriš, Izrael: Skrita je pot moja pred GOSPODOM in pravda moja gre mimo Boga mojega?
28Či nevieš? Ak si nepočul: Večný Bôh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozumu!
28Ali ne veš? in nisi li slišal? GOSPOD je Bog večni, Stvarnik krajev zemlje; on ne opeša in se ne utrudi, nedoumna je razumnost njegova.
29On dáva ustalému silu a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci.
29Trudnemu daje krepkosti in onemoglemu podeljuje obilo moči.
30Mládenci ustávajú a zomdlievajú, a junáci ťažko klesajú;
30Pešajo res mladi in se utrujajo, in mladeniči se spotikajo in padajo;oni pa, ki čakajo GOSPODA, dobivajo nove moči, dvigajo se na perutih kakor orli, teko, a se ne utrudijo, hodijo, pa ne opešajo.
31ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú.
31oni pa, ki čakajo GOSPODA, dobivajo nove moči, dvigajo se na perutih kakor orli, teko, a se ne utrudijo, hodijo, pa ne opešajo.