¹Mlčte predo mnou, ostrovy, a národy nech nadobudnú novej sily; nech pristúpia a potom nech hovoria. Pristúpme spolu k súdu!

¹Obrnite se molče do mene, otoki, in narodi naj si oskrbe nove moči; pridejo naj bliže in tedaj govoré; snidimo se na skupno pravdo!

²Kto zobudil od východu toho, ktorý povoláva spravedlivosť, aby ho sledovala na kroku? Ta dá pred ním národy a podmaní kráľov. Dá, aby boli jako prach jeho meču, jako rozmetaná slama jeho lučišťu.

²Kdo je obudil od vzhoda tistega, ki ga pravičnost srečava pri vsakem koraku? On daje narode pred njega in spravlja kralje pod njegovo oblast; nareja jih prahu podobne z mečem njegovim in razvejani plevi enake z lokom njegovim.

³Bude ich honiť prejde v pokoji cestou, ktorou predtým nebol prišiel na svojich nohách.

³On jih podi in gre mimo v miru po poti, ki po njej nikdar ni šel z nogami svojimi.

⁴Kto to vykonal a učinil? Ten, ktorý povoláva pokolenia od počiatku, ja Hospodin prvý a s budúcimi ten istý.

⁴Kdo je osnoval to in storil? On, ki kliče rodove od začetka. Jaz, GOSPOD, ki sem prvi in pri poslednjih večno isti.

⁵Vidia to ostrovy a boja sa konce zeme a trasú sa, blížia sa a prichádzajú.

⁵Otoki so to videli in so se bali, kraji zemlje so trepetali; bližali so se in se shajali.

⁶A tu človek pomáha človekovi a hovorí svojmu druhovi: Buď silný!

⁶Drug drugemu je pomagal in bratu svojemu govoril: Bodi srčen!

⁷A tak posilňuje tesár zlatníka, hladiaci kladivom toho, ktorý bije na nákovu, hovoriac na sletovanie: Dobré je! A pripevní to klincami, aby sa nepohlo.

⁷In podobar je osrčeval zlatarja in on, ki gladi s kladivom, njega, ki bije na nakovalo, govoreč o spajanju: Dobro je! in je malika pritrjal z žeblji, da se ne gane.

⁸Ale ty, Izraelu, môj služobníku, Jakobe, ktorého som vyvolil semä Abraháma, môjho priateľa

⁸Ti pa, Izrael, hlapec moj, Jakob, ki sem te izvolil, seme Abrahama, prijatelja mojega;

⁹ty, ktorého som pojal za ruku od končín zeme a povolal som ťa od jej najďaľších kútov a povedal som ti: Môj služobník si ty, vyvolil som ťa a nezavrhol som ťa!

⁹ti, ki sem te zgrabil od koncev zemlje in te poklical od skrajnih kotov njenih in ti rekel: Hlapec si moj, izvolil sem te in te nisem zavrgel:

¹⁰Neboj sa, lebo ja som s tebou; neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Bôh! Posilním ťa aj ti pomôžem a podopriem ťa pravicou svojej spravedlivosti.

¹⁰Ne boj se, ker jaz sem s teboj, ne oziraj se plaho, ker jaz sem Bog tvoj; krepčam te, res, pomagam ti, res, podpiram te z desnico pravičnosti svoje.

¹¹Hľa, budú sa hanbiť a stydieť všetci, ktorí horia zlosťou na teba; budú jako nič a zahynú tí, ktorí sa s tebou pravotia.

¹¹Glej, osramočeni bodo in z nečastjo obliti vsi, ki se hudujejo nad teboj; kakor nič bodo in poginejo nasprotniki tvoji.

¹²Budeš ich hľadať, ale ich nenajdeš, tých, ktorí sa s tebou pravotia; budú jako nič, jako holé nič tí, ktorí bojujú proti tebe.

¹²Ko jih boš iskal, jih ne najdeš, tistih, ki so se prepirali s tabo; kakor nič in ničevost bodo možje, ki se bore zoper tebe.

¹³Lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som ťa pojal za tvoju pravicu, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti pomôžem!

¹³Zakaj jaz, GOSPOD, Bog tvoj, primem desnico tvojo, veleč ti: Ne boj se, jaz ti pomagam!

¹⁴Neboj sa červíku Jakobov, hŕstko Izraelova! Ja ti pomôžem, hovorí Hospodin, a tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov.

¹⁴Ne boj se, črviček Jakobov, krdelce Izraelovo; jaz ti pomagam, govori GOSPOD, in odkupitelj tvoj je Svetnik Izraelov.

¹⁵Hľa, učinil som ťa mlatidlom, ostrým a novým, dvojrezým; pomlátiš vrchy a rozdrtíš a s brehami učiníš tak, ako čo by boly plevy.

¹⁵Glej, naredim te za novo mlatilnico z ostrimi dvoreznimi zobmi: mlatil boš in drobil gore in hribe boš storil v pleve.

¹⁶Preveješ ich, vietor ich odnesie, a víchor ich rozptýli, a ty budeš plesať v Hospodinovi, v Svätom Izraelovom sa budeš chváliť.

¹⁶Vejal jih boš, in veter jih odnese in vrtinec jih razkropi; ti pa se boš radoval v GOSPODU, v Svetniku Izraelovem se boš ponašal.

¹⁷Čo do biednych a chudobných, ktorí hľadajú vodu, a niet jej, ktorých jazyk práhne od smädu, tých ja Hospodin vyslyším, ja, Bôh Izraelov, ich neopustím.

¹⁷Ubožce in siromake, ki iščejo vode, pa je ni, ki jim jezik suši od žeje, jaz, GOSPOD, jih uslišim, jaz, Bog Izraelov, jih ne zapustim.

¹⁸Otvorím rieky na vysokých holiach a pramene v dolinách; obrátim púšť na jazero vody a suchú zem na zdroje vôd.

¹⁸Na golih višavah odprem reke in sredi dolin studence, v jezero vodá izpremenim puščavo in žejno zemljo v vrelce vode.

¹⁹Dám, aby rástla na púšti cedra, výborné drevo šittím, myrta a olejnatý strom; vysadím pustinu jedľou, jasenom a zelencom spolu,

¹⁹Cedro zasadim v puščavi, akacijo, mirto in oljkovo drevje, v pustinji hkratu postavim ciprese, platane in zelenike;

²⁰aby videli a poznali, uvážili a porozumeli vedno, že to učinila ruka Hospodinova, a Svätý Izraelov to stvoril.

²⁰da bi videli in spoznali in v srce si vtisnili in razumeli vsi vkup, da je to storila roka GOSPODOVA in da je Svetnik Izraelov to ustvaril.

²¹Pristúpte a predložte svoju pravotu! hovorí Hospodin. Predneste svoje dôvody! hovorí kráľ Jakobov.

²¹Pridite sem s pravdo svojo, pravi GOSPOD; prinesite trdne dokaze svoje, veli Kralj Jakobov.

²²Nech predstúpia s tým a nech nám oznámia to, čo sa má prihodiť! Stalé veci prvé, jaké boly, oznámte, aby sme uvážili vo svojom srdci a zvedeli ich koniec, alebo veci, ktoré prijdú, povedzte nám, nech čujeme!

²²Predlože naj nam in naznanijo, kar se bo zgodilo; kaj so prejšnje stvari, razložite, da to razmislimo v srcu in spoznamo njih konec; ali kaj je prihodnjega, povejte nam!

²³Oznámte to, čo prijde za tým, a poznáme, lebo veď ste bohovia! Áno, učiňte niečo dobré alebo zlé, aby sme žasli a videli to spolu.

²³Naznanite, kar pride pozneje; spoznamo naj, da ste bogovi! Storite vsaj kaj dobrega ali slabega kaj, da se ozremo drug na drugega in si skupaj ogledamo tisto.

²⁴Ale hľa, vy ste menej ako nič, i vaše dielo menej ako púhe nič. Ohavný je ten, kto si vás vyvolí.

²⁴Glejte, vi ste manj nego nič in delo vaše je ničevost; gnusoben je, kdor vas voli.

²⁵Zobudím muža od severa, a prijde, od východu slnca, ktorý bude vzývať moje meno a prijde na kniežatá jako na hlinu a pošliape ich, ako hrnčiar pošliape blato.

²⁵Obudil sem ga od severa in je prišel – od solnčnega vzhoda njega, ki kliče ime moje. In pride in pogazi vladarje kakor blato in kakor lončar gnete ilovico.

²⁶Kto z vás oznámi veci od počiatku, aby sme vedeli a uznali, a kto vopred, aby sme riekli: Spravedlivý je, má pravdu? Ale niet vonkoncom nikoho, kto by oznámil, ba ani niet nikoho, kto by dal počuť, ako ani nie je toho, kto by počul vaše reči.

²⁶Kdo je to naznanil od početka, da bi vedeli? in od starodavnosti, da rečemo: Prav pravi! A ni ga bilo, da bi bil naznanil, ni ga bilo, ki bi bil napovedal, ni ga bilo, ki bi bil slišal besede vaše.

²⁷Ja som prvý, ktorý predpovedám Sionu: Hľa, tu je to všetko! A Jeruzalemu dám zvestovateľa radostných vecí.

²⁷Prvi jaz sem rekel Sionu: Glej, glej, tu je! In Jeruzalemu dam blagovestnika!

²⁸Lebo vidím, že nieto nikoho, ani nie je medzi nimi toho, kto by poradil, aby, keď by som sa ich opýtal, dali odpoveď.

²⁸In ozrl sem se, in ni bilo nikogar, in med temi ni bilo svetovalca, da bi bil odgovoril besedo, ko sem jih vprašal.Glej, vsi ti skup so ničemurnost, nič niso njih dela; veter in pusta blodnja so njih ulite podobe.

²⁹Hľa, všetci sú márnosť, ich dielo je nič, vietor a daromnica ich sliatiny.

²⁹Glej, vsi ti skup so ničemurnost, nič niso njih dela; veter in pusta blodnja so njih ulite podobe.