1Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.
1Jakob, Boga in Gospoda Jezusa Kristusa hlapec, pozdravlja dvanajstere rodove, ki so razkropljeni.
2Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení
2Zgolj v veselje si štejte, bratje moji, kadar pridete v mnogotere izkušnjave,
3vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť.
3ker veste, da preizkušnja vere vaše rodi stanovitnost.
4A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.
4Stanovitnost pa imej za delo popolno, da bodete popolni in dovršeni, v ničemer pogrešni.
5A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná.
5Če pa ima kdo izmed vas premalo modrosti, naj je prosi Boga, ki vsem daje obilo in nikomur ne oponaša; in dala se mu bo.
6Ale nech prosí vo viere nič nepochybujúc; lebo ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.
6Prosi pa naj v veri in nič ne dvomi; zakaj kdor dvomi, je podoben valu morskemu, ki ga veter žene in premetava.
7Lebo nech sa nedomnieva taký človek, že dostane voľačo od Pána.
7Naj vendar ne misli tisti človek, da kaj dobi od Gospoda,
8Muž dvojej mysle je nestály na všetkých svojich cestách.
8mož dvojnih misli, nestanoviten na vseh potih svojih!
9A ponížený brat nech sa chváli svojou vysokosťou
9Ponaša pa naj se nizki brat v visokosti svoji,
10a bohatý svojou poníženosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy.
10a bogati v ponižanju svojem, kajti mine kakor trave cvet.
11Lebo vyšlo slnce s páľou a usušilo trávu, a jej kvet opadol, a spanilosť jej tvári zhynula. Tak uvädne aj bohatý na svojich cestách.
11Vzide namreč solnce z vročino in posuši travo, in njen cvet odpade in lepota lica njenega izgine: tako tudi bogatin zvene v svojih podjetjih.
12Blahoslavený muž, ktorý znáša pokušenia, lebo keď bude zkúsený a dokáže sa, dostane korunu života, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí ho milujú.
12Blagor možu, ki pretrpi izkušnjavo; ker ko bo preizkušen, prejme venec življenja, ki ga je obljubil Gospod tem, ki ga ljubijo.
13Nech nikto nehovorí, keď je pokúšaný, že vraj pokúšaný som pokušením od Boha, lebo veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a tiež ani sám nepokúša nikoho.
13Nihče naj ne reče, ko je v izkušnjavi: Bog me izkuša; zakaj Bog ne more biti izkušan v hudo, sam pa tudi ne izkuša nikogar.
14Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený,
14Sleherni pa je izkušan, ko ga lastne želje vlečejo in vabijo;
15a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.
15potem, ko želja spočne, rodi greh, greh pa, ko je dovršen, rodi smrt.
16Neblúďte, moji milovaní bratia!
16Ne tavajte, bratje moji ljubljeni!
17Každé dobré danie a každý dokonalý dar sostupuje s hora od Otca svetiel, u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu zatônenia.
17Vsak dober dar in vsako popolno darilo je od zgoraj in prihaja od Očeta luči, pri katerem ni izpremembe ali sence vsled obrata svetil.
18A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli jakousi prvotinou jeho stvorení!
18Iz svoje volje nas je rodil po besedi resnice, da bodimo neka prvina stvari njegovih.
19Takže, moji milovaní bratia, nech je každý človek rýchly počuť, pomalý hovoriť, pomalý do hnevu.
19Veste to, bratje moji ljubljeni. Bodi pa vsak človek hiter za poslušanje, počasen za govorjenje, počasen za jezo;
20Lebo hnev muža nepôsobí spravedlivosti Božej.
20kajti jeza človekova ne dela pravičnosti Božje.
21Preto složiac každú špinu a zbytok zlosti v tichej krotkosti prijmite vsadené slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
21Zato odloživši sleherno nesnago in obilnost hudobnosti, v krotkosti sprejmite vsajeno besedo, ki more rešiti duše vaše.
22A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.
22Bodite pa delavci besede in ne samo poslušalci, ki sami sebe slepe.
23Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle.
23Kajti če je kdo poslušalec besede, ne pa delavec, ta je podoben možu, ki ogleduje v zrcalu svojega rojstva obličje:
24Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol.
24pogleda se namreč in odide, in hitro pozabi, kakšen da je.
25Ale ten, kto dobre nazrel v dokonalý zákon, v zákon slobody, a zotrval pri tom, ten, pretože nie je iba zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.
25Kdor pa prav pogleda v popolno postavo, postavo svobode, in pri njej vztraja ter ne pozabi, kar sliši, ampak dejanski izvršuje to, ta bode blažen v dejanju svojem.
26Ak sa niekomu medzi vami zdá, že je nábožný, a nedrží svojho jazyka na úzde, ale zvodí svoje srdce, toho náboženstvo je márne.
26Če meni kdo, da služi Bogu, pa ne brzda jezika svojega, temuč vara srce svoje, njegovo bogoslužje je ničevo.Bogoslužje čisto in neoskrunjeno pred Bogom in Očetom je to: skrbeti za sirote in vdove v njih stiski in se ohraniti neomadeževanega od sveta.
27Čisté náboženstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba ostríhať nepoškvrneného od sveta.
27Bogoslužje čisto in neoskrunjeno pred Bogom in Očetom je to: skrbeti za sirote in vdove v njih stiski in se ohraniti neomadeževanega od sveta.