¹Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu.

¹Bratje moji, v veri našega Gospoda slave, Jezusa Kristusa, ne ozirajte se na to, kdo je kdo.

²Lebo keby vošiel do vášho shromaždenia muž so zlatým prsteňom a v nádhernom rúchu, a keby vošiel aj chudobný v špinavom rúchu,

²Ako pride namreč v vaš zbor mož z zlatim prstanom, v sijajni obleki, pride pa tudi ubožec v umazani obleki,

³a pozreli by ste na toho, ktorý má na sebe to nádherné rúcho, a povedali by ste mu: Ty si pekne sadni tuto, a chudobnému by ste povedali: Ty stoj tamto, alebo sadni si sem pod moju podnož,

³in pogledate njega, ki ima sijajno obleko, in mu rečete: Ti sedi sem lepo, in ubožcu rečete: Ti stoj tam ali pa sedi sem pod podnožje moje –

⁴či nie je tak urobený rozdiel medzi vami, a či ste sa nestali sudcami zlých myšlienok?

⁴niste li napravili razločka med seboj in ste postali sodniki po slabih mislih?

⁵Počujte, moji milovaní bratia! Či si Bôh nevyvolil chudobných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré zasľúbil tým, ktorí ho milujú?

⁵Čujte, bratje moji ljubljeni: Ni si li Bog izbral ubožcev pred svetom, da bodo bogati v veri in dediči kraljestva, ki ga je obljubil njim, ki ga ljubijo?

⁶Ale vy ste zneuctili chudobného! Či nie sú to práve bohatí, ktorí vás potláčajú silou a ktorí vás vláčia pred súdy?

⁶Vi pa ste zaničevali ubožca. Ali niso bogatini, ki vas zatirajo, in niso li oni, ki vas vlačijo pred sodbe?

⁷Či nie sú to oni, ktorí sa rúhajú krásnemu a dobrému menu, ktoré bolo vzývané nad vami?

⁷Niso li oni, ki preklinjajo slavno ime, ki je bilo klicano nad vami?

⁸Pravda, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba, dobre robíte;

⁸Toda če res izpolnjujete kraljevo postavo, po pismu: „Ljubi bližnjega svojega kakor sebe“, prav delate;

⁹ale ak hľadíte na osobu, robíte hriech, a zákon vás kára jako priestupníkov

⁹če pa gledate na zunanjost, delate greh, in postava vam izpričuje, da ste prestopniki.

¹⁰Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.

¹⁰Kajti kdor bi izpolnjeval vso postavo, pa bi se pregrešil zoper eno zapoved, je postal kriv vseh.

¹¹Lebo ten, kto povedal: Nezcudzoložíš! povedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoložíš, ale vraždíš, si priestupníkom zákona.

¹¹On namreč, ki je rekel: „Ne prešeštvuj“, je tudi rekel: „Ne ubijaj“; če pa ne prešeštvuješ, a ubijaš, si postal prestopnik postave.

¹²Tak hovorte a tak robte jako takí, ktorí máte byť súdení zákonom slobody.

¹²Tako govorite in tako ravnajte kakor ljudje, ki boste sojeni po postavi svobode.

¹³Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu.

¹³Kajti sodba bode neusmiljena njemu, ki ni delal usmiljenja; usmiljenje se hvali zoper sodbo.

¹⁴Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?

¹⁴Kaj pomaga, bratje moji, če kdo pravi, da ima vero, del pa nima? More li ga ta vera rešiti?

¹⁵A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu,

¹⁵Ako je brat nag ali sestra in pogrešata vsakdanje hrane,

¹⁶A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží?

¹⁶pa jima kdo izmed vas reče: Pojdita v miru, ogrejta se in nasitita! A jima ne podelite, kar je potrebno telesu, kaj to pomaga?

¹⁷Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe.

¹⁷Tako tudi vera, ako nima del, je mrtva sama ob sebi.

¹⁸Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov.

¹⁸Ali poreče kdo: Ti imaš vero, in jaz imam dela; pokaži mi vero svojo brez del, in jaz ti pokažem vero iz svojih del.

¹⁹Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.

¹⁹Ti veruješ, da je Bog eden; prav delaš. Tudi zli duhovi to verujejo in groza jih je.

²⁰Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva?

²⁰Hočeš pa vedeti, človek ničemurni, da je vera brez del mrtva?

²¹Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár?

²¹Ali ni bil Abraham, oče naš, opravičen iz del, ko je daroval Izaka, sina svojega, na oltarju?

²²Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.

²²Vidiš torej, da je vera sodelovala z deli njegovimi, in iz del je bila vera popolna,

²³A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.

²³in izpolnilo se je pismo: „Abraham pa je veroval Bogu, in vštelo se mu je za pravičnost“ in „prijatelj Božji“ je bil imenovan.

²⁴Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery.

²⁴Vidite, da se iz del opravičuje človek in ne samo iz vere.

²⁵Tak podobne aj smilnica Rachab, či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou?

²⁵Istotako se li ni tudi Rahab nečistnica opravičila iz del, ko je sprejela poslanca in ju odpravila po drugi poti?Kakor je namreč telo brez duha mrtvo, tako je tudi vera brez del mrtva.

²⁶Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.

²⁶Kakor je namreč telo brez duha mrtvo, tako je tudi vera brez del mrtva.