1Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení.
1Ne bodite mnogi učitelji, bratje moji, ker veste, da prejmemo težjo sodbo.
2Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo.
2V mnogem namreč napačno delamo vsi. Če kdo v besedi ne stori napačno, ta je popoln mož, zmožen brzdati tudi vse telo.
3Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo.
3Ako devamo konjem uzde v gobce, da so nam poslušni, vladamo tudi ves njih život.
4Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje.
4Glej, tudi ladje, če so še tako velike in jih silni vetrovi gonijo, obrača i najmanjše krmilo, kamorkoli hoče vodnikova namera.
5Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!
5Tako je tudi jezik majhen ud in se veliko ponaša. Glej, majhen ogenj, kolikšen gozd zažge!
6I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom.
6Tudi jezik je ogenj; kot svet krivice se kaže jezik med udi našimi, ki oskrunja vse telo in zažiga kolo življenja, njega pa zažiga pekel.
7Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr;
7Kajti sleherno pleme zveri in ptičev, golazni in morskih živali kroti in je ukrotil rod človeški,
8ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu.
8jezika pa ne more ukrotiti noben človek; zlo neukrotno je poln smrtnega strupa!
9Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu;
9Ž njim blagoslavljamo Gospoda in Očeta in ž njim preklinjamo ljudi, ustvarjene po podobi Božji;
10z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia!
10iz istih ust prihaja blagoslov in kletev. To, bratje moji, se ne sme tako goditi!
11Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?
11Saj pač studenec iz iste votline ne bruha sladke in grenke vode?
12Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.
12More li, bratje moji, smokva roditi olive ali trta smokve? Tudi slana voda ne more delati sladke.
13Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!
13Kdo je moder in razumen med vami? Kaže naj z lepim vedenjem dela svoja v modri krotkosti.
14Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.
14Če pa imate grenko zavist in sebičnost v srcu svojem, nikar se ne hvalite in ne lažite zoper resnico!
15Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.
15To ni modrost, ki prihaja od zgoraj, ampak zemeljska, živalska, vražja.
16Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.
16Kjer je namreč zavist in sebičnost, tam je nerednost in vse zlo dejanje.
17Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká.
17Modrost pa, ki je od zgoraj, je prvič čista, potem miroljubna, nežnočutna, dovzetna, polna usmiljenja in dobrega sadu, dvoma prosta, brez hinavščine.Sad pravičnosti pa se seje v miru njim, ki napravljajo mir.
18A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.
18Sad pravičnosti pa se seje v miru njim, ki napravljajo mir.