1Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
1Potem odpre Job usta in kolne svoj dan.
2A tak odpovedal Job a riekol:
2In izpregovori Job in reče:
3Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
3Izgine naj dan, ki sem v njem bil rojen, in noč, ki je rekla: Deček je spočet!
4Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
4Tisti dan – naj postane teman, ne vprašaj po njem Bog od zgoraj, svit mu ne zasij nikdar!
5nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
5Tema in senca smrti naj si ga prisvojita, mrak naj se ušatori nad njim, vse, kar temni dan, naj ga prestraši!
6Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
6Tista noč – tema jo prevzemi, naj se ne veseli med dnevi leta, naj ne pride v mesecev število!
7Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
7Da, tista noč bodi nerodovitna, veselega glasu ne bodi v njej!
8Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
8Prekolnite jo, čarovniki, ki preklinjate dan, ki ste zmožni zbuditi leviatana.
9Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
9Potemné naj zvezde njenega somraka, pričakuje naj svetlobe, pa je ne bodi, tudi utripanja jutranje zarje naj ne zagleda:
10pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
10zato ker mi ni zaprla materinega telesa, ni skrila nadloge mojim očem.
11Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
11Zakaj nisem umrl kar ob rojstvu, izpustil duše, ko sem prišel iz materinega telesa?
12Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
12Zakaj sem bil vzet na kolena in zakaj na prsi, da sem sesal?
13Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
13Kajti sedaj bi ležal in bi počival in spal – in imel bi pokoj
14s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
14s kralji in svetovalci zemlje, ki so si zgradili podrtine,
15alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
15ali s knezi, ki so imeli zlata, ki so napolnili hiše svoje s srebrom.
16Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
16Ali da bi me sploh ne bilo kakor ni izpovitka, ki so ga zagrebli, kakor otročiči, ki nikdar niso videli luči!
17Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
17Tam je nehalo krivičnikov divjanje, tam počivajo, ki jim je opešala moč;
18Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
18tam mirno ležé vkup vsi zasužnjenci, ne slišijo več glasu priganjalca.
19Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
19Mali in veliki – tam eno je in isto, in hlapec je prost gospodarja svojega.
20Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
20Čemu je dal Bog siromaku luč in življenje onim, ki so v bridkosti duše?
21Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
21ki čakajo smrti, pa je ni, in hrepene po njej bolj, nego kdor koplje zaklade,
22Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
22ki bi se silno veselili in radovali, ko bi našli grob?
23Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?
23Čemu je luč možu, čigar pot je prikrita in ki ga je Bog ogradil s trnjem?
24Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
24Zakaj kadar bi imel jesti, mi je zdihovati, in stokanje moje se razliva kakor voda.
25pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
25Kajti česar sem se bal, to je prišlo nadme, česar me je bilo strah, to me je zadelo.Ni mi miru, ne pokoja, ne počitka, a nova prihaja bridkost!
26Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.
26Ni mi miru, ne pokoja, ne počitka, a nova prihaja bridkost!