¹Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

¹In odgovori Elifaz Temančan in reče:

²Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

²Če poskusimo govoriti s teboj, morda ti bo nadležno? Ali kdo se more zdržati govora?

³Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

³Glej, mnoge si učil in trudne roke si krepčal.

⁴tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

⁴Besede tvoje so bodrile omahujoče, in šibeča se kolena si utrjeval.

⁵A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

⁵A ker je sedaj nad tebe prišlo, ti je bridko, in ker je tebe zadelo, si se prestrašil.

⁶Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

⁶Ni li tvoja bogaboječnost upanje tvoje in popolnost potov tvojih nada tvoja?

⁷Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

⁷Spomni se, prosim te, kdo je kdaj poginil nedolžen, kje so zatrli poštenjake?

⁸Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

⁸Kolikor sem videl jaz: tisti, ki orjejo krivico in sejejo nesrečo, jo tudi žanjejo.

⁹Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

⁹Od diha Božjega ginejo, in sapa jeze njegove jih pokončava.

¹⁰Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

¹⁰Rjovenje leva, glas ljutega leva utihne, in zobje levičevi bodo strti;

¹¹starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

¹¹krepek lev pogine, ker nima plena, in levinjina mladina se mora razkropiti.

¹²Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

¹²In mene je skrivoma došla beseda, uho moje je ujelo njeno šepetanje;

¹³V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

¹³v premišljevanju, ki ga sprožijo nočne prikazni, ko trdno spanje objema ljudi:

¹⁴nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

¹⁴strah me je obšel in trepet, in vse kosti moje so se pretresle;

¹⁵Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

¹⁵kajti duh je šel mimo mene – vstali so pokoncu lasje telesa mojega.

¹⁶Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

¹⁶Ustopil se je, a nisem mu spoznal obraza, podoba mi je bila pred očmi, šepet in glas sem začul:

¹⁷Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

¹⁷„Je li smrtnik pravičen pred Bogom ali mož čist pred Stvarnikom svojim?

¹⁸Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

¹⁸Glej, hlapcem svojim ne upa in angele svoje lahko okrivi zmote:

¹⁹A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

¹⁹koliko bolj one, ki prebivajo v ilovih hišah, ki jim je podlaga v prahu, ki jih je lahko zatreti kakor molje!

²⁰Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

²⁰Od jutra do večera se stro, in preden kdo opazi, izginejo za vekomaj.Ni li tako? Ko se jim izdere vrv, ki veže njih šator telesni, umirajo, in to brez modrosti.“

²¹Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.

²¹Ni li tako? Ko se jim izdere vrv, ki veže njih šator telesni, umirajo, in to brez modrosti.“