1A ešte odpovedal Elíhu a riekol:
1Še izpregovori Elihu in reče:
2Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
2Poslušajte, modrijani, besede moje, in veščaki, naklonite mi posluh!
3Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
3Kajti uho presoja besede kakor grlo okus jedi.
4Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
4Izvolímo zase, kar je prav, spoznajmo med seboj, kar je dobro!
5Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.
5Kajti Job je rekel: „Pravičen sem, in Bog mogočni mi je vzel pravico mojo.
6Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
6Vkljub svoji pravici veljam za lažnika; rana moja je nezaceljiva, dasi sem brez prestopka.“
7Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
7Kje je mož kakor Job, ki pije roganje kakor vodo
8Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
8in s hudodelniki hodi v družbi in občuje z brezbožnimi ljudmi?
9Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
9Zakaj dejal je: Nič ne hasni možu, če rad občuje z Bogom!
10Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
10Zato me poslušajte, možje razumni! Daleč bodi krivičnost od Boga silnega in od Vsemogočnega nepravičnost!
11Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
11Toda dejanje človekovo mu povrača in dela, da se mu godi po tem, kakor je živel.
12Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
12Da zares, Bog mogočni ne ravna krivično in Vsemogočni ne skrivi pravice.
13Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
13Kdo mu je poveril zemljo? in kdo je postavil ves zemeljski krog?
14Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
14Ako bi srce obrnil le na sebe, duha svojega in svoj dih potegnil nase,
15razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
15vse meso bi hkratu pomrlo in človek bi se povrnil v prah.
16Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
16Ako si torej pameten, poslušaj to, čuj besed mojih glas!
17Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
17More li tudi vladati, kdor sovraži pravico? ali hočeš obsoditi Njega, ki je pravičen in mogočen?
18Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
18Sme se li reči kralju: Belijal! plemenitnikom: Brezbožniki!?
19Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
19Koliko manj Njemu, ki se ne ozira na veljavo knezov in bogatina ne ceni više nego siromaka! Kajti vsi so rok Njegovih delo.
20Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
20V trenotku umirajo, kar sredi noči se pretrese ljudstvo in premine, in mogočne odpravljajo brez roke človeške.
21Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
21Kajti oči Njegove so obrnjene na poti človekove in vidi vse korake njegove.
22Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
22Ni teme, ni smrtne sence, da bi se v njej skrili, ki delajo krivico.
23Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
23Ker ni Mu treba dolgo opazovati človeka, da bi prišel pred Boga mogočnega na sodbo.
24Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
24On pokončava mogočneže brez preiskovanja in stavi druge na njih mesto.
25Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
25Tako pozna njih dejanja, in podere jih po noči, da so strti.
26Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
26Tepe jih kakor hudodelnike na očitnem mestu,
27preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
27zato ker so vstran stopili, ne hoteč hoditi za Njim, in se niso menili za nobenega potov Njegovih
28pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
28in so storili, da je k Njemu doletelo vpitje ubožcev, da je slišal trpinov krik.
29No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
29Ko On dodeli mir, kdo obsodi? in skriva li obličje svoje, kdo Ga more videti? Bodisi narod ali poedinec, vse enako vodi,
30aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
30da ne bi vladal človek bogapozabni, da nihče ne bo v zanko ljudstvu.
31Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
31Kajti rekel li je Job Bogu mogočnemu: „Trpim kazen, ne bom več napačno delal.
32Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
32Česar ne vidim, pokaži mi ti; ako sem krivico storil, ne storim je več“?
33Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
33Mar naj povrača po tvoji misli? Saj si zavrgel plačilo Njegovo; zato moraš voliti ti, in ne jaz. Govóri torej, kar veš!
34Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
34Možje razumni mi poreko in moder mož, ki me čuje:
35Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
35Job ne govori s spoznanjem in besede njegove so brez razsodnosti.
36Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
36Ah, da bi bil Job zopet in zopet izkušan zaradi svojih odgovorov po načinu krivičnikov!Zakaj grehu svojemu še prideva prestopek, ploska med nami zasmehljivo z rokami in množi besede zoper Boga mogočnega.
37Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.
37Zakaj grehu svojemu še prideva prestopek, ploska med nami zasmehljivo z rokami in množi besede zoper Boga mogočnega.