¹Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník;

¹Resnično, resnično vam pravim: Kdor ne vhaja skozi vrata v ovčji hlev, ampak lazi drugod vanj, ta je tat in razbojnik.

²ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec.

²Kdor pa vhaja skozi vrata, ta je pastir ovac.

³Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich

³Temu vratar odpira, in ovce poslušajo glas njegov, in svoje ovce kliče po imenu in jih vodi na pašo.

⁴a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas.

⁴Ko vse ovce svoje izpusti, gre pred njimi, in ovce gredo za njim, ker poznajo glas njegov;

⁵Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích.

⁵a za tujcem ne gredo, temuč beže od njega, ker ne poznajo glasu tujcev.

⁶Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril.

⁶To priliko jim je povedal Jezus, ali oni niso razumeli, kaj bi bilo to, kar jim je pravil.

⁷Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec.

⁷Jezus jim torej zopet reče: Resnično, resnično vam pravim, da sem jaz vrata k ovcam.

⁸Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly.

⁸Vsi, kolikor jih je prišlo pred menoj, so tatje in razbojniki; ali ovce jih niso poslušale.

⁹Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde.

⁹Jaz sem vrata: skozi mene če kdo gre noter, bo zveličan, in bo hodil noter in ven in najde pašo.

¹⁰Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť.

¹⁰Tat ne pride, razen da krade in kolje in pokonča; jaz sem prišel, da imajo življenje in da imajo obilo.

¹¹Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce.

¹¹Jaz sem dobri pastir. Dobri pastir dá svoje življenje za ovce.

¹²Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce.

¹²Najemnik pa, ki ni pastir, ki mu ovce niso lastne, vidi volka, da gre in zapusti ovce in zbeži, in volk trga in razganja ovce,

¹³A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce.

¹³on pa beži, ker je najemnik, in ne mara za ovce.

¹⁴Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú.

¹⁴Jaz sem dobri pastir, in poznam svoje in moje poznajo mene:

¹⁵Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce.

¹⁵kakor Oče mene pozna in jaz Očeta poznam; in življenje svoje dam za ovce.

¹⁶A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.

¹⁶In imam še drugih ovac, ki niso iz tega hleva; tudi te moram pripeljati, in bodo poslušale moj glas, in bode ena čreda, eden pastir.

¹⁷Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal.

¹⁷Zato me Oče ljubi, ker jaz dam življenje svoje, da ga zopet vzamem.

¹⁸Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca.

¹⁸Nihče ga ne jemlje od mene, marveč jaz ga dajem sam od sebe. Oblast imam, da ga dam, in oblast imam, da ga zopet vzamem. To zapoved sem prejel od Očeta svojega.

¹⁹Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová.

¹⁹Med Judi nastane zopet razpor zavoljo teh besed.

²⁰A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate?

²⁰Mnogi izmed njih pa govore: Zlega duha ima in ob pamet je, kaj ga poslušate?

²¹A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých?

²¹Drugi pravijo: Te besede ne morejo prihajati od obsedenca; ali more zli duh slepcem odpirati oči?

²²A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima.

²²Bil pa je praznik posvečenja templja v Jeruzalemu, in bila je zima.

²³A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej.

²³In Jezus se je izprehajal v templju po lopi Salomonovi.

²⁴Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene!

²⁴Obstopijo ga torej Judje in mu reko: Doklej nas pustiš v negotovosti? Če si ti Kristus, povej nam naravnost!

²⁵Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne;

²⁵Odgovori jim Jezus: Povedal sem vam, pa ne verujete. Dela, ki jih jaz delam v imenu Očeta svojega, ta pričajo zame.

²⁶ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

²⁶Toda vi ne verujete, ker niste izmed mojih ovac.

²⁷Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,

²⁷Moje ovce poslušajo glas moj, in jaz jih poznam, in za menoj hodijo;

²⁸a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.

²⁸in jaz jim dajem večno življenje, in nikdar se ne pogube, in nihče jih ne iztrga iz moje roke.

²⁹Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca.

²⁹Oče moj, ki mi jih je dal, je večji od vsega, in nihče jih ne more iztrgati iz roke Očeta mojega.

³⁰Ja a Otec sme jedno.

³⁰Jaz in Oče sva eno.

³¹Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali.

³¹Judje zopet pograbijo za kamenje, da bi ga kamenali.

³²Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete?

³²Odgovori jim Jezus: Veliko dobrih del sem vam pokazal od Očeta svojega; za katero teh del me kamenate?

³³Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.

³³Judje mu odgovore: Za dobro delo te ne kamenamo, ampak za kletvino, in ker se ti, ki si človek, delaš Boga.

³⁴Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste?

³⁴Jezus jim odgovori: Ni li pisano v zakonu vašem: „Jaz sem rekel: bogovi ste“?

³⁵Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť -

³⁵Če je imenoval bogove tiste, ki je prišel beseda Božja k njim, in pismo se ne more ovreči,

³⁶vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?

³⁶zakaj pa meni, ki me je Oče posvetil in na svet poslal, pravite vi: Preklinjaš, ker sem rekel: Sin Božji sem?

³⁷Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi;

³⁷Ako ne delam del Očeta svojega, mi ne verujte;

³⁸ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi.

³⁸ako pa delam, čeprav meni ne verujete, vsaj delom verujte: da spoznate in verujete, da je Oče v meni in jaz v Očetu.

³⁹Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky.

³⁹In zopet poskušajo, da bi ga prijeli, ali umakne se jim izpod rok.

⁴⁰A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam.

⁴⁰In odide zopet na oni kraj Jordana, na mesto, kjer je prej Janez krščeval; in ostane tu.

⁴¹A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda.

⁴¹In mnogo jih pride k njemu; in pravijo: Janez res ni storil nobenega čudeža, ali karkoli je Janez povedal za tega, je bilo vse resnično.In mnogo jih je tu sprejelo vero vanj.

⁴²A mnohí tam uverili v neho.

⁴²In mnogo jih je tu sprejelo vero vanj.