¹A jako tedy poznal Pán, že počuli farizeovia, že Ježiš činí viacej učeníkov a krstí než Ján

¹Ko torej zve Gospod, da so farizeji slišali, da Jezus dobiva in krščuje več učencev nego Janez

²(hoci sám Ježiš nekrstil, ale jeho učeníci),

²(dasi Jezus sam ni krščeval, marveč učenci njegovi),

³opustil Judsko a odišiel zase do Galilee.

³zapusti Judejo in gre zopet v Galilejo.

⁴A musel ísť cez Samáriu.

⁴Moral je pa iti skozi Samarijo.

⁵A tak prišiel do mesta Samárie, zvaného Sichar, blízko pozemku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svojmu synovi.

⁵Pride torej do samarijskega mesta, ki se imenuje Sihar, blizu zemljišča, ki ga je dal Jakob Jožefu, sinu svojemu.

⁶A bola tam studňa Jakobova. Ježiš tedy, unavený z cesty, sadol si takto na studňu, a bolo asi šesť hodín.

⁶Tam pa je bil studenec Jakobov. Jezus torej, truden od pota, kakor je bil, sede k studencu. Bilo je okoli šeste ure.

⁷Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť!

⁷Kar pride žena iz Samarije zajemat vode. Veli ji Jezus: Daj mi piti.

⁸Lebo jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy.

⁸Učenci njegovi so namreč odšli v mesto, da kupijo živeža.

⁹Vtedy mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že ty súc Žid žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi).

⁹Pa mu žena Samarijanka reče: Kako prosiš ti, ki si Jud, mene, ki sem žena Samarijanka, naj ti dam piti? (Judje namreč se ne pečajo s Samarijani.)

¹⁰Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody.

¹⁰Jezus odgovori in ji reče: Ko bi poznala dar Božji in kdo je, ki ti pravi: Daj mi piti, prosila bi ti njega, in dal bi ti žive vode.

¹¹Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu?

¹¹Reče mu žena: Gospod, saj še zajeti nimaš s čim, in vodnjak je globok: odkod imaš torej živo vodo?

¹²Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok?

¹²Si mar ti večji od našega očeta Jakoba, ki nam je dal ta vodnjak, in je sam iz njega pil in sinovi njegovi in živina njegova?

¹³Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť;

¹³Jezus odgovori in ji reče: Vsak, kdor pije od te vode, bo zopet žejen;

¹⁴ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života.

¹⁴kdorkoli pa se napije vode, ki mu jo jaz dam, ne bo žejen vekomaj, temuč voda, ki mu jo jaz dam, postane v njem studenec vode, ki teče v večno življenje.

¹⁵A žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať.

¹⁵Reče mu žena: Gospod, daj mi te vode, da ne bom žejna in da ne bom hodila semkaj zajemat.

¹⁶Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prijdi sem!

¹⁶Veli ji Jezus: Pojdi, pokliči moža svojega in pridi sem.

¹⁷Žena odpovedala a riekla mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že vraj nemám muža,

¹⁷Žena odgovori in reče: Nimam moža. Reče ji Jezus: Prav si povedala: Nimam moža.

¹⁸lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.

¹⁸Imela si namreč pet mož, in tisti, ki ga imaš sedaj, ni tvoj mož: to si po pravici povedala.

¹⁹Vtedy mu riekla žena: Pane, vidím, že si ty prorok.

¹⁹Reče mu žena: Gospod, vidim, da si prorok.

²⁰Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť.

²⁰Očetje naši so na tej gori molili; vi pa pravite, da je v Jeruzalemu kraj, kjer se mora moliti.

²¹Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi.

²¹Reče ji Jezus: Žena, verjemi mi, da prihaja ura, ko ne boste molili Očeta ne na tej gori, ne v Jeruzalemu.

²²Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov.

²²Vi molite, česar ne veste; mi molimo, kar vemo: zakaj zveličanje pride od Judov.

²³Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili.

²³Ali prihaja ura in je že sedaj, ko bodo pravi molilci molili Očeta v duhu in resnici; saj Oče tudi išče takih, da bi ga molili.

²⁴Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde.

²⁴Bog je duh, in kateri ga molijo, morajo moliti v duhu in resnici.

²⁵A žena mu povedala: Viem, že prijde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten prijde, oznámi nám všetko.

²⁵Reče mu žena: Vem, da pride Mesija (ki se imenuje Kristus); kadar on pride, nam vse oznani.

²⁶Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.

²⁶Reče ji Jezus: Jaz sem, ki govorim s teboj.

²⁷A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, že hovoril so ženou. Avšak niktorý nepovedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš?

²⁷In v tem pridejo učenci njegovi in se čudijo, da se pogovarja z ženo; vendar pa nihče ne reče: Kaj hočeš? ali: Kaj se pogovarjaš ž njo?

²⁸Vtedy nechala žena svoje vedro a odišla do mesta a povedala tam ľuďom:

²⁸Žena torej pusti svoj vrč in odide v mesto in veli ljudem:

²⁹Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus.

²⁹Pridite, poglejte človeka, ki mi je povedal vse, kar sem storila, ali ni ta Kristus?

³⁰Vtedy vyšli z mesta a prišli k nemu.

³⁰In gredo iz mesta in pridejo k njemu.

³¹A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rabbi, jedz!

³¹Medtem so ga pa učenci prosili, rekoč: Rabi, jej!

³²Ale on im povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete.

³²On jim pa reče: Jaz imam jed, da jo jem, za katero vi ne veste.

³³Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď niekto doniesol jesť?

³³Učenci se torej pomenkujejo med seboj: Ali mu je kdo prinesel jesti?

³⁴Ale Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo.

³⁴Reče jim Jezus: Moja jed je, da izpolnjujem voljo tega, ki me je poslal, in dopolnim delo njegovo.

³⁵Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a prijde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať.

³⁵Ne pravite li vi, da je še štiri mesece, pa pride žetev? Glej, pravim vam, povzdignite oči in poglejte njive, da so že bele za žetev.

³⁶A ten, kto žne, berie plat a shromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne.

³⁶Kdor žanje, prejema plačilo in zbira sad za večno življenje, da se skupaj radujeta, kdor seje in kdor žanje.

³⁷Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne.

³⁷Kajti v tem je pregovor resničen: Drugi je, ki seje, in drugi, ki žanje.

³⁸Ja som vás poslal žať, na čom ste vy nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.

³⁸Jaz sem vas poslal žet, česar vi niste obdelali; drugi so obdelali, in vi ste prišli v njih delo.

³⁹A z toho mesta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ženy, ktorá svedčila, že vraj povedal mi všetko, čo som porobila.

³⁹Iz tega mesta je pa mnogo Samarijanov sprejelo vero vanj zavoljo besede žene, ki je pričala: Povedal mi je vse, kar sem storila.

⁴⁰Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, žeby zostal u nich. A zostal tam dva dni.

⁴⁰Ko pridejo torej Samarijani k njemu, ga prosijo, naj ostane pri njih. In ostal je tam dva dni.

⁴¹A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlastné slovo,

⁴¹In veliko več jih je sprejelo vero zavoljo njegove besede.

⁴²a žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je vpravde Spasiteľ sveta, Kristus.

⁴²A ženi so pravili: Sedaj ne verujemo več zavoljo tvojega govorjenja, kajti sami smo slišali in vemo, da je ta resnično Zveličar sveta, Kristus.

⁴³A po tých dvoch dňoch vyšiel odtiaľ a odišiel do Galilee,

⁴³Po teh dveh dneh pa gre odtod v Galilejo.

⁴⁴lebo sám Ježiš vysvedčil, že prorok nemá cti vo svojej vlasti.

⁴⁴Kajti Jezus sam je pričal, da prorok nima časti v svoji domovini.

⁴⁵A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všetko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok.

⁴⁵Ko pa pride v Galilejo, ga sprejmo Galilejci, ker so videli vse, kar je storil v Jeruzalemu ob prazniku; bili so namreč tudi prišli na praznik.

⁴⁶A tedy zase prišiel Ježiš do Galilejskej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľovský úradník, ktorého syn bol nemocný v Kafarnaume.

⁴⁶In zopet pride Jezus v Kano Galilejsko, kjer je bil izpremenil vodo v vino. In bil je neki kraljev uradnik, čigar sin je bil bolan, v Kafarnavmu.

⁴⁷Ten, keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galilee, odišiel k nemu a prosil ho, žeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo už mal zomrieť.

⁴⁷Ko ta sliši, da je prišel Jezus iz Judeje v Galilejo, gre k njemu in ga prosi, naj pride doli in mu ozdravi sina; ta je namreč umiral.

⁴⁸A Ježiš mu povedal: Ak neuvidíte divov a zázrakov, neuveríte.

⁴⁸Reče mu torej Jezus: Če znamenj in čudežev ne vidite, ne boste verovali.

⁴⁹A kráľovský úradník mu povedal: Pane, sídi, prv ako zomrie moje dieťa.

⁴⁹Reče mu kraljev uradnik: Gospod, pojdi doli, preden umrje otrok moj.

⁵⁰Ježiš mu riekol: Idi, tvoj syn žije. A človek uveril slovu, ktoré mu povedal Ježiš, a išiel.

⁵⁰Veli mu Jezus: Pojdi, sin tvoj je živ. Mož veruje besedi, ki mu jo je Jezus rekel, in gre.

⁵¹A keď už išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stretli sa s ním jeho sluhovia a zvestovali mu a vraveli: Tvoj syn žije.

⁵¹Ko pa je že na potu doli, ga srečajo hlapci njegovi in mu sporoče, da sin njegov živi.

⁵²Vtedy sa dozvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A povedali mu: Včera o siedmej hodine ho opustila horúčka.

⁵²Vpraša jih torej, obkore mu je odleglo. In mu reko: Včeraj ob sedmi uri ga je pustila mrzlica.

⁵³Vtedy poznal otec, že to bolo v hodinu, v ktorú mu povedal Ježiš: Tvoj syn žije. A uveril on aj celý jeho dom.

⁵³Tedaj spozna oče, da je bilo tisto uro, ko mu je Jezus rekel: Sin tvoj je živ. In je sprejel vero on in vsa hiša njegova.To je drugi čudež, ki ga je zopet storil Jezus, ko je prišel iz Judeje v Galilejo.

⁵⁴To učinil Ježiš zase druhý div prijdúc z Judska do Galilee.

⁵⁴To je drugi čudež, ki ga je zopet storil Jezus, ko je prišel iz Judeje v Galilejo.