¹Potom bol židovský sviatok, a Ježiš odišiel hore do Jeruzalema.

¹Potem je bil praznik Judov in Jezus se napoti v Jeruzalem.

²A v Jeruzaleme je pri Ovčej bráne rybník, ktorý sa volá židovsky Bethesda a má pätoro siení,

²V Jeruzalemu je pa pri Ovčjih vratih kopel, ki se hebrejski imenuje Betezda, in ima pet lop.

³v ktorých ležalo veliké množstvo nemocných: slepých, kuľhavých, vyschlých, očakávajúcich hnutie vody.

³V teh je ležala množica bolnikov, slepih, hromih, sušičnih, ki so pričakovali gibanja vode.

⁴Lebo anjel Pánov sostupovával časom do rybníka a búril vodu, a kto tedy prvý vošiel po pobúrení vody, ozdravel, nech by bol býval postihnutý jakýmkoľvek neduhom.

⁴Prihajal je namreč angel ob svojem času v kopel in je kalil vodo; in kdor je prvi stopil v vodo, potem ko se je bila skalila, je ozdravel, katerokoli bolezen je imel.

⁵A bol tam nejaký človek, ktorý bol tridsaťosem rokov nemocný.

⁵Bil je pa tam neki človek, ki je bil osemintrideset let bolan.

⁶Keď toho videl Ježiš ležať a poznal, že je už dávno nemocný, povedal mu. Či chceš byť zdravý?

⁶Ko ga Jezus vidi, da leži, in zve, da je že dolgo časa bolan, mu reče: Hočeš li ozdraveti?

⁷A nemocný človek mu odpovedal: Pane, nemám človeka, ktorý by ma, keď sa pobúri voda, dopravil do rybníka; ale kým ja idem, už iný schádza predo mnou.

⁷Bolnik mu odgovori: Gospod, nimam človeka, da bi me, kadar se voda skali, posadil v kopel; a preden sam pridem, stopi vanjo drugi pred menoj.

⁸Vtedy mu riekol Ježiš: Vstaň, vezmi svoje ležisko a choď!

⁸Veli mu Jezus: Vstani, vzemi posteljo svojo in hodi.

⁹A človek hneď ozdravel a vzal svoje ležisko a chodil. A bolo to v sobotu.

⁹In precej je mož ozdravel, in vzame posteljo svojo in hodi. Bila pa je tisti dan sobota.

¹⁰Preto hovorili Židia uzdravenému: Je sobota, nepatrí sa ti nosiť ležisko.

¹⁰Zatorej reko Judje ozdravljenemu: Sobota je, in ne smeš postelje nositi.

¹¹A on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, mi povedal: Vezmi svoje ležisko a choď!

¹¹On pa jim odgovori: Ta, ki me je ozdravil, mi je rekel: Vzemi posteljo svojo in hodi.

¹²A tak sa ho opýtali: A kto je ten človek, ktorý ti povedal: Vezmi svoje ležisko a choď?

¹²Vprašajo ga: Kdo je tisti človek, ki ti je rekel: Vzemi posteljo in hodi?

¹³Ale uzdravený nevedel, kto je, lebo Ježiš sa bol vzdialil ztade, kým bol zástup na tom mieste.

¹³Ozdravljenec pa ni vedel, kdo je bil; zakaj Jezus se je umaknil, ker je bilo veliko ljudstva v tem kraju.

¹⁴Potom ho našiel Ježiš v chráme a povedal mu: Hľaď, ozdravel si; nikdy viac nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!

¹⁴Potem ga najde Jezus v templju in mu reče: Glej, ozdravljen si, ne greši več, da se ti kaj hujšega ne prigodi.

¹⁵A človek odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil.

¹⁵Človek odide in sporoči Judom, da je Jezus tisti, ki ga je ozdravil.

¹⁶A preto prenasledovali Židia Ježiša a hľadali ho zabiť, že to učinil v sobotu.

¹⁶In zato so Judje preganjali Jezusa, ker je to delal v soboto.

¹⁷A Ježiš im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem.

¹⁷Jezus jim je pa odgovoril: Oče moj dela doslej, tudi jaz delam.

¹⁸Preto ho Židia ešte viacej hľadali zabiť, že nie len že rušil sobotu, ale že aj Boha volal svojím Otcom robiac sa rovným Bohu.

¹⁸Zato pa so Judje še bolj gledali, da bi ga umorili, ker ni le sobote prelomil, marveč tudi Boga je imenoval svojega Očeta, delajoč se enakega Bogu.

¹⁹A tak odpovedal Ježiš a riekol im: Ameň, ameň vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.

¹⁹Jezus torej odgovori in jim reče: Resnično, resnično vam pravim: Sin ne more sam od sebe ničesar delati, razen kar vidi, da dela Oče; karkoli namreč dela on, to tudi Sin dela prav tako.

²⁰Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všetko, čo sám činí. A ukáže mu ešte i väčšie skutky než tieto, aby ste sa vy divili.

²⁰Kajti Oče ljubi Sina in mu kaže vse, kar sam dela, in še večja dela nego ta mu pokaže, da bi se vi čudili.

²¹Lebo jako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn, ktorých chce, oživuje.

²¹Kakor namreč Oče obuja mrtve in oživlja, tako tudi Sin oživlja, katere hoče.

²²Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi,

²²Kajti Oče tudi ne sodi nikogar, temuč vso sodbo je izročil Sinu,

²³aby všetci ctili Syna, jako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal.

²³da bi vsi častili Sina, kakor časté Očeta; kdor ne časti Sina, ne časti Očeta, ki ga je poslal.

²⁴Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

²⁴Resnično, resnično vam pravim, kdor posluša mojo besedo in veruje temu, ki me je poslal, ima večno življenje, in ne pride na sodbo, temuč je že prešel iz smrti v življenje.

²⁵Ameň, ameň vám hovorím, že prijde hodina a je teraz, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, ktorí počujú, budú žiť.

²⁵Resnično, resnično vam pravim, da pride ura in je že zdaj, ko mrtvi zaslišijo glas Sinu Božjega, in kateri zaslišijo, bodo živeli.

²⁶Lebo jako má Otec život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.

²⁶Zakaj kakor ima Oče življenje v sebi, tako je dal tudi Sinu, da ima življenje v sebi.

²⁷A dal mu právo a moc konať i súd, pretože je Synom človeka.

²⁷In dal mu je oblast tudi soditi, ker je sin človečji.

²⁸Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas,

²⁸Ne čudite se temu; kajti pride ura, ob kateri zaslišijo vsi, ki so v grobih, glas njegov

²⁹a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu.

²⁹in pridejo ven: kateri so delali dobro, na vstajenje življenja, in kateri so delali hudo, na vstajenje sodbe.

³⁰Ja nemôžem robiť nič sám od seba. Jako čujem, tak súdim, a môj súd je spravedlivý, lebo nehľadám svojej vlastnej vôle, ale vôľu toho, ktorý ma poslal, Otcovu.

³⁰Jaz ne morem sam od sebe ničesar delati. Kakor slišim, tako sodim, in sodba moja je pravična, ker ne iščem svoje volje, ampak voljo tega, ki me je poslal.

³¹Ak ja svedčím sám o sebe, moje svedoctvo nie je pravdivé.

³¹Ako sam za sebe pričam, pričevanje moje ni resnično.

³²Je iný, kto svedčí o mne, a viem, že je to pravdivé svedoctvo, ktoré svedčí o mne.

³²Drugi je, ki pričuje zame, in vem, da je resnično pričevanje, ki ga daje zame.

³³Vy ste boli poslali k Jánovi, a vydal pravde svedoctvo.

³³Vi ste poslali k Janezu, in on je pričal za resnico.

³⁴No ja neprijímam svedoctva od človeka, ale to hovorím nato, aby ste vy boli zachránení.

³⁴Ali jaz ne sprejemam pričevanja, ki je od človeka; ali pravim to, da se vi zveličate.

³⁵On bol sviecou, horiacou a svietiacou, a vy ste sa chceli na chvíľu pokochať v jeho svetle.

³⁵On je bil svetiljka, ki je gorela in svetila: vam pa je bilo po volji, da se nekaj časa veselite svetlobe njegove.

³⁶Ale ja mám väčšie svedoctvo nad Jánovo, lebo skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal, samy tie skutky, ktoré ja činím, svedčia o mne, že ma poslal Otec.

³⁶Ali jaz imam večje pričevanje nego Janezovo: dela namreč, katera mi je Oče izročil, da jih dopolnim, prav ta dela, ki jih jaz delam, pričajo zame, da me je Oče poslal.

³⁷Ba aj sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedoctvo o mne. Ani ste nikdy nepočuli jeho hlasu ani nevideli jeho tvárnosti.

³⁷In Oče, ki me je poslal, je sam pričal zame. Niste nikoli slišali njegovega glasu, ne videli njegovega obličja;

³⁸A nemáte jeho slova zostávajúceho v sebe, lebo tomu, ktorého on poslal, vy neveríte.

³⁸in besede njegove nimate, da bi prebivala v vas: ker temu, ki ga je on poslal, ne verujete.

³⁹Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne.

³⁹Preiskujete pisma [Ali: Preiskujte pisma!], ker mislite, da imate v njih večno življenje, in ta so, ki pričajo zame;

⁴⁰Ale nechcete prijsť ku mne, aby ste mali život.

⁴⁰a nočete priti k meni, da bi imeli življenje.

⁴¹Chvály od ľudí neprijímam,

⁴¹Slave od ljudi ne sprejemam.

⁴²ale som vás poznal, že lásky Božej nemáte v sebe.

⁴²Ali poznam vas, da nimate ljubezni Božje v sebi.

⁴³Ja som prišiel v mene svojeho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete.

⁴³Jaz sem prišel v Očeta svojega imenu, in me ne sprejemate; če kdo drugi pride v svojem imenu, njega sprejmete.

⁴⁴Jako vy môžete uveriť, ktorí prijímate chválu jedni od druhých a chvály od samého, jediného Boha nehľadáte?!

⁴⁴Kako morete verovati, ko sprejemate slavo drug od drugega, slave pa, ki je od edinega Boga, ne iščete?

⁴⁵Nedomnievajte sa, že ja budem na vás žalovať u Otca; jesto, kto na vás žaluje, Mojžiš, v ktorom vy nádej skladáte.

⁴⁵Ne mislite, da vas bom jaz tožil pri Očetu; je že, ki vas toži: Mojzes, ki ste nanj postavili upanje svoje.

⁴⁶Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne.

⁴⁶Ko bi namreč verovali Mojzesu, bi verovali meni; zakaj on je pisal o meni.Če pa njegovim pismom ne verujete, kako boste mojim besedam verjeli?

⁴⁷Ale ak neveríte jeho písmam, ako uveríte mojim slovám?

⁴⁷Če pa njegovim pismom ne verujete, kako boste mojim besedam verjeli?