1Potom odišiel Ježiš za Galilejské more Tiberiadské.
1Potem odide Jezus na oni kraj morja Galilejskega ali Tiberijskega.
2A išiel za ním veliký zástup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri nemocných.
2In za njim je šla velika množica, ker so videli njegove čudeže, ki jih je delal na bolnikih.
3A Ježiš vyšiel na vrch a tam sedel so svojimi učeníkmi.
3Jezus pa gre na goro in tu sede z učenci svojimi.
4A bola blízko Veľká noc, sviatok Židov.
4Bila je pa blizu Velika noč, praznik Judov.
5A keď pozdvihol Ježiš oči a videl, že ide k nemu veliký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa títo najedli?
5Ko torej povzdigne Jezus oči in vidi, da velika množica prihaja k njemu, reče Filipu: Kje naj kupimo kruha, da bodo ti jedli?
6Ale to povedal nato, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť.
6To pa je rekel, da ga izkuša; kajti on je vedel, kaj hoče storiti.
7Filip mu odpovedal: Za dvesto denárov chleba im nebude dosť, aby každý z nich čo len niečo málo dostal.
7Filip mu odgovori: Za dvesto denarjev kruha jim ni dosti, da bi vsak izmed njih dobil kaj malega.
8A jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
8Reče mu eden učencev njegovih, Andrej, Simona Petra brat:
9Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čože je to pre toľkých!
9Deček je tu, ki ima pet ječmenovih hlebov in dve ribi; ali kaj je to med toliko?
10A Ježiš povedal: Povedzte ľuďom, aby si posadali. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Vtedy si posadali mužovia, počtom asi päť tisíc.
10Jezus veli: Naredite, da se ljudje posadé. Bilo je pa veliko trave na tem mestu. In posadé se možje, kakih pet tisoč po številu.
11A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli.
11Tedaj vzame Jezus hlebe in ko zahvali, jih razdeli učencem, učenci pa tem, ki so sedeli; ravno tako jim dá tudi od ribic, kolikor so hoteli.
12A keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Soberte zvýšené kúsky, aby nič nezhynulo!
12Ko se pa nasitijo, veli učencem svojim: Zberite ostale kosce, da nič ne pogine.
13A tak sobrali a naplnili dvanásť košov kúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jedli.
13Zbero torej in napolnijo dvanajst košev koscev od petih hlebov ječmenovih, ki so ostali tem, ki so jedli.
14Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Ježiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prijsť na svet.
14Ko torej vidijo ljudje čudež, ki ga je Jezus storil, govore: Ta je res prorok, ki ima priti na svet.
15A tedy keď poznal Ježiš, že majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samotný.
15Jezus torej, ker spozna, da hočejo priti in ga siloma odvesti, da ga postavijo za kralja, se zopet umakne na goro, on sam.
16A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru
16Ko se pa zvečeri, gredo učenci njegovi k morju,
17a vojdúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafarnauma. A už sa bolo aj zotmilo, a Ježiš ešte nebol prišiel za nimi,
17in stopivši v ladjo, se popeljejo na oni kraj morja v Kafarnavm. In tema je že nastala, in Jezus še ni prišel k njim;
18a more, pretože dul silný vietor, sa búrilo.
18in morje je bilo razburkano, ker je pihal močan veter.
19A tedy odplaviac sa tak asi na dvadsaťpäť alebo tridsať honov videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi a báli sa.
19Ko pa veslajo kakih petindvajset ali trideset tečajev daleč, ugledajo Jezusa, da hodi po morju in se približuje ladji, in se preplašijo.
20A on im povedal: Ja som, nebojte sa!
20On pa jim reče: Jaz sem; ne bojte se!
21Nuž chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli.
21Hočejo ga torej vzeti v ladjo; in precej je bila ladja pri kraju, kamor so se peljali.
22A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale že len jeho učeníci sami odišli,
22Drugi dan, ko vidi ljudstvo, ki je stalo onkraj morja, da ni bilo tam druge ladjice razen tiste ene, ki so vanjo vstopili učenci, in da Jezus ni stopil z učenci svojimi v ladjo, ampak da so bili učenci sami odšli,
23a prišly iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval;
23(prišle so pa druge ladjice iz Tiberije blizu h kraju, kjer so bili jedli kruh, ko je Gospod zahvalil),
24keď tedy videl zástup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boly pripluly od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Ježiša.
24ko torej ljudstvo izprevidi, da Jezusa ni tu in tudi učencev njegovih ne: stopijo tudi oni v ladjice in pridejo v Kafarnavm, da poiščejo Jezusa.
25A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel?
25In ko ga najdejo onkraj morja, mu reko: Rabi, kdaj si prišel sem?
26Ježiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa.
26Odgovori jim Jezus in reče: Resnično, resnično vam pravim, iščete me ne zato, ker ste videli čudeže, temuč ker ste jedli od hlebov in ste se nasitili.
27Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh.
27Trudite se ne za jed, ki mine, ampak za jed, ki ostane v večno življenje, ki vam jo dá Sin človekov: zakaj njega je potrdil Oče, Bog.
28Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?
28Reko mu torej: Kaj naj storimo, da delamo dela Božja?
29Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.
29Jezus jim odgovori in reče: To je delo Božje, da verujete v tega, ki ga je on poslal.
30Vtedy mu povedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš?
30Pa mu reko: Kakšno znamenje torej pokažeš, da bi videli in verovali? kaj delaš?
31Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
31Očetje naši so jedli mano v puščavi, kakor je pisano: „Kruh iz nebes jim je dal jesti“.
32Na to im povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý.
32Jezus jim pa reče: Resnično, resnično vam pravim: Ne Mojzes vam je dal kruha iz nebes, marveč Oče moj vam daje pravi kruh iz nebes.
33Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý sostupuje z neba a dáva svetu život.
33Kruh Božji namreč je ta, ki prihaja iz nebes in daje življenje svetu.
34Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb.
34Reko mu torej: Gospod, daj nam vsekdar tega kruha.
35A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť.
35Jezus jim reče: Jaz sem kruh življenja: kdor prihaja k meni, ne bo nikoli lačen, in kdor veruje v me, ne bo nikdar žejen.
36Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte.
36Ali povedal sem vam, da ste me videli, in vendar ne verujete.
37Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.
37Vse, kar mi daje Oče, pride k meni, in tega, ki k meni prihaja, ne pahnem ven.
38Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
38Zakaj stopil sem iz nebes, ne da bi delal svojo voljo, marveč voljo tega, ki me je poslal.
39A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň.
39To pa je volja tega, ki me je poslal, da ničesar ne izgubim od tega, kar mi je dal, temuč da vse to obudim poslednji dan.
40Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
40Kajti to je volja Očeta mojega, da ima večno življenje vsak, kdor vidi Sina in veruje vanj, in jaz ga obudim poslednji dan.
41Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb, ktorý sostúpil z neba,
41Tedaj godrnjajo Judje nad njim, da je rekel: Jaz sem kruh, ki je prišel iz nebes,
42a hovoril: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj sostúpil som z neba?
42in govore: Ali ni ta Jezus, sin Jožefov, čigar očeta in mater poznamo? Kako da sedaj pravi: Iz nebes sem prišel?
43Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou!
43Jezus odgovori in reče: Ne godrnjajte med seboj.
44Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
44Nihče ne more priti k meni, če ga ne vleče Oče, ki me je poslal, in jaz ga obudim poslednji dan.
45Je napísané v prorokoch: A všetci budú učení od Boha. A tak tedy každý, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne.
45Pisano je v prorokih: „In vsi bodo učeni od Boga“. Vsak, ki je slišal Očeta in se je naučil, prihaja k meni.
46Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca.
46Ne pravim, da je kdo videl Očeta, razen tisti, ki je od Boga: ta je videl Očeta.
47Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život.
47Resnično, resnično vam pravim: Kdor veruje, ima večno življenje.
48Ja som chlieb života.
48Jaz sem kruh življenja.
49Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli;
49Očetje vaši so jedli mano v puščavi in so pomrli.
50ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel.
50Ta je kruh, ki prihaja iz nebes, da ne umre, kdor jé od njega.
51Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta.
51Jaz sem živi kruh, ki je prišel iz nebes; če kdo jé od tega kruha, bo živel vekomaj. Kruh pa, ki ga jaz dam, je moje meso, ki ga dam za življenje sveta.
52Vtedy sa dohadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môže dať jesť telo?
52Judje se pa prepirajo med seboj, govoreč: Kako nam more ta dati svoje meso jesti?
53A Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života.
53Jezus jim pa reče: Resnično, resnično vam pravim: Če ne jeste mesa Sinu človekovega in ne pijete njegove krvi, nimate življenja v sebi.
54Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
54Kdor jé moje meso in pije mojo kri, ima večno življenje, in jaz ga obudim poslednji dan.
55Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj.
55Kajti meso moje je prava jed in kri moja je prava pijača.
56Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.
56Kdor jé moje meso in pije mojo kri, prebiva v meni in jaz v njem.
57Ako mňa poslal ten živý Otec, a jako ja žijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skrze mňa.
57Kakor je mene poslal živi Oče in jaz živim zaradi Očeta: tako bo tudi tisti, ki mene jé, živel zaradi mene.
58To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky.
58Ta je kruh, ki je prišel iz nebes; ne kakor so Očetje vaši jedli in so pomrli: kdor jé ta kruh, bo živel vekomaj.
59To povedal v synagóge učiac v Kafarnaume.
59To je povedal v shodnici, ko je učil v Kafarnavmu.
60Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvrdá reč; kto ju môže počúvať?!
60Mnogi torej učencev njegovih, ko so to slišali, reko: Trda je ta beseda; kdo jo more poslušati?
61Ale Ježiš vediac sám v sebe, že jeho učeníci repcú preto, povedal im: To vás pohoršuje?
61Vedoč pa sam v sebi, da učenci njegovi godrnjajo nad tem, jim reče Jezus: To vam je v spotiko?
62A čo, keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv?
62Kaj pa, ko boste videli Sina človekovega, da gre gori, kjer je bil poprej?
63Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.
63Duh je to, kar oživlja, meso ne pomaga nič; besede, ki sem vam jih jaz govoril, so duh in so življenje.
64Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí.
64Toda so med vami nekateri, ki ne verujejo. Jezus je namreč od začetka vedel, kateri so, ki ne verujejo, in kdo je, ki ga izda.
65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.
65In reče: Zato sem vam rekel, da ne more nihče priti k meni, če mu ni dano od Očeta mojega.
66Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.
66Vsled tega je mnogo učencev njegovih odstopilo in nič več niso hodili ž njim.
67Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť?
67Reče torej Jezus dvanajsterim: Ali hočete tudi vi oditi?
68A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš;
68Simon Peter mu odgovori: Gospod, h komu pojdemo? Besede večnega življenja imaš ti.
69a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.
69In mi smo verovali in vemo, da si ti Svetnik Božji.
70Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.
70Odgovori jim Jezus: Ali nisem jaz vas dvanajsterih izvolil? In eden izmed vas je hudič.To pa je rekel o Judu, sinu Simona Iškariota; kajti ta ga je imel izdati, eden izmed dvanajsterih.
71A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.
71To pa je rekel o Judu, sinu Simona Iškariota; kajti ta ga je imel izdati, eden izmed dvanajsterih.