¹Ale synovia Izraelovi sa prehrešili dopustiac sa nevernosti pri zarieknutom. Lebo Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zéracha, z pokolenia Júdovho, vzal zo zarieknutého, a preto sa zapálil hnev Hospodinov na synov Izraelových.

¹Sinovi Izraelovi pa so zagrešili nezvestobo pri prokletem; zakaj Ahan, sin Karmija, sinu Zabdija, Zerahovega sinu, iz rodu Judovega, je vzel od prokletega. In srd GOSPODOV se je razvnel zoper Izraelove sinove.

²A Jozua vyslal mužov od Jericha do Haja, ktorý bol pri Bét-ávene od východu Bét-ela, a riekol im: Iďte hore a prešpehujte zem. A mužovia odišli hore a prešpehovali Haj.

²Kajti Jozue je poslal može iz Jeriha proti Aju, ki je pri Betavenu, vzhodno od Betela, in jim rekel: Pojdite gori in oglejte deželo. In gredo in ogledajo Aj.

³A keď sa navrátili k Jozuovi, riekli mu: Nech nejde hore všetok ľud. Nech idú hore nejaké dva tisíce mužov alebo tri tisíce mužov, a zbijú Haj. Neunúvaj ta všetkého ľudu, lebo ich je málo.

³In ko se vrnejo k Jozuetu, mu reko: Naj ne hodi gori vse ljudstvo, a gre naj jih okoli dva ali tri tisoč in naj pokončajo Aj; ne pošlji tja vsega ljudstva, zakaj onih je malo.

⁴A tak odišlo ta hore z ľudu okolo tri tisíce mužov. Ale utiekli pred mužmi mesta Haja.

⁴Šlo je torej tja gori ljudstva okoli tri tisoč mož; pa so pobegnili pred možmi iz Aja.

⁵A mužovia Haja zabili z nich tak asi tridsaťšesť mužov a honili ich pred brány až po Šebarím, a bili ich na svahu. Vtedy sa rozlialo srdce ľudu a obrátilo sa na vodu.

⁵In možje iz Aja so pobili izmed njih šestintrideset mož, in so jih podili izpred vrat do Sebarima in jih pobijali, ko so navzdol bežali. In ljudstvu se je raztopilo srce in bilo je kakor voda.

⁶A Jozua roztrhol svoje rúcha a padol na svoju tvár na zem pred truhlou Hospodinovou a ležal tam až do večera, on i starší Izraelovi, a sypali prach na svoju hlavu.

⁶Jozue pa si raztrga oblačila in pade z obličjem na zemljo pred skrinjo GOSPODOVO in leži do večera, on in starešine Izraelovi, in sipljejo prah na glave svoje.

⁷A Jozua riekol: Ach, Pane Hospodine, prečo si len previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do ruky Amoreja, aby si nás zahubil?! Ó, keby sme sa len boli spokojili a zostali za Jordánom!

⁷In Jozue reče: Ah, Gospod, Jehova, zakaj si vendar peljal to ljudstvo čez Jordan, da nas daš v roke Amorejcem v pogubo? O da nismo rajši ostali onostran Jordana!

⁸Ó, Pane, čo mám povedať teraz už, keď sa Izrael dal na útek pred svojimi nepriateľmi!

⁸Oh, Gospod, kaj naj rečem, ko je Izrael zbežal pred sovražniki svojimi?

⁹Keď to počujú Kananeji a všetci obyvatelia zeme, obkľúčia nás a vytnú naše meno zo zeme. A čo ty učiníš svojmu veľkému menu?!

⁹In slišali bodo to Kanaanci in vsi prebivalci v deželi, in nas obsujejo in iztrebijo naše ime z zemlje! In kaj storiš za veliko svoje ime?

¹⁰A Hospodin riekol Jozuovi: Vstaň! Prečo si padol a ležíš tu na svojej tvári?

¹⁰In GOSPOD reče Jozuetu: Vstani! zakaj tako ležiš na obličju svojem?

¹¹Izrael zhrešil, aj prestúpili moju smluvu, ktorú som im prikázal zachovať, a k tomu aj vzali zo zarieknutého aj ukradli aj zatajili aj odložili medzi svoje náradie.

¹¹Izrael je grešil, res, prestopili so zavezo mojo, ki sem jim jo zapovedal, ker so vzeli od prokletega, pa so tudi ukradli in še zatajili in tudi položili med svojo robo.

¹²Preto nebudú môcť synovia Izraelovi obstáť pred svojimi nepriateľmi, utekať budú pred svojimi nepriateľmi, lebo sa poškvrnili zarieknutou vecou; nebudem viacej s vami, ak nezahladíte toho, ktorý sa poškvrnil zarieknutou vecou, zo svojho stredu.

¹²Zato ne morejo sinovi Izraelovi stati pred svojimi sovražniki, ampak bežati jim je, ker so v prokletstvu; več ne bodem z vami, dokler ne odpravite izmed sebe prokletstva.

¹³Vstaň, posväť ľud a povieš im: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zarieknutá vec je v tvojom strede, Izraelu! Nebudeš môcť obstáť pred svojimi nepriateľmi, dokiaľ neodstránite zarieknutého zo svojho stredu.

¹³Vstani, posveti ljudstvo in reci: Posvetite se za jutrišnji dan, zakaj tako pravi GOSPOD, Bog Izraelov: Stvar prokleta je med teboj, o Izrael; ne moreš stati pred svojimi sovražniki, dokler ne odpraviš prokletstva izmed sebe.

¹⁴Ráno pristúpite po svojich pokoleniach. A stane sa, že pokolenie, ktoré dochytí Hospodin, pristúpi po čeľadiach, a čeľaď, ktorú dochytí Hospodin, pristúpi po domoch, a konečne dom, ktorý dochytí Hospodin, pristúpi po osobách.

¹⁴Zjutraj torej pristopite sem po rodovih svojih, in rod, ki ga zadene GOSPOD, naj pristopi po svojih rodovinah, in rodovina, ki jo zadene GOSPOD, naj pristopi rodbina za rodbino; in rodbina, ki jo zadene GOSPOD, naj pristopi mož za možem.

¹⁵A stane sa, že ten, kto bude dochytený pri zarieknutom, bude upálený ohňom, on i všetko, čo je jeho, pretože prestúpil smluvu Hospodinovu a pretože vykonal bláznovstvo v Izraelovi.

¹⁵In kdor bo zadet v prokletstvu, bodi v ognju sežgan z vsem, kar ima, ker je prestopil zavezo GOSPODOVO in ker je nespamet storil v Izraelu.

¹⁶Vtedy vstal Jozua skoro ráno a rozkázal, aby pristúpil Izrael po svojich pokoleniach. A dochytené bolo pokolenie Júdovo.

¹⁶Zjutraj zgodaj pa vstane Jozue in ukaže Izraelu pristopati po svojih rodovih, in zadet je bil rod Judov.

¹⁷Potom rozkázal, aby pristúpila čeľaď Júdova, a dochytil čeľaď Zárechovu. A rozkázal, aby pristúpila čeľaď Zárechova po osobách, a dochytený bol Zabdi.

¹⁷In ukaže pristopiti rodovinam Judovim, in zadeta je bila rodovina Zerahovcev. Ko pristopi rodovina Zerahovcev, gospodar za gospodarjem, je bil zadet Zabdi.

¹⁸A keď rozkázal, aby pristúpil jeho dom po osobách, dochytený bol Achan, syn Karmiho, syn Zabdiho, syn Zéracha, z pokolenia Júdovho.

¹⁸In ko pristopi rodbina njegova, mož za možem, je bil zadet Ahan, sin Karmija, sinu Zabdija, sinu Zerahovega, iz Judovega rodu.

¹⁹A Jozua riekol Achanovi: Môj synu, nože daj Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, česť a vyznaj sa mu a nože mi oznám, čo si to urobil, netaj predo mnou.

¹⁹In Jozue reče Ahanu: Sin moj, daj vendar slavo GOSPODU, Izraelovemu Bogu, in pripoznaj njemu, in povej mi vendar, kaj si storil? Ničesar mi ne taji!

²⁰Vtedy odpovedal Achan Jozuovi a riekol: Je pravda, ja som zhrešil Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, a urobil som tak a tak.

²⁰Tedaj odgovori Ahan Jozuetu in reče: Resnično, pregrešil sem se zoper GOSPODA, Izraelovega Boga, in tako in tako sem storil:

²¹Keď som videl medzi korisťou jeden krásny plášť sineársky, dvesto šeklov striebra a jeden jazyk zlata päťdesiat šeklov váhy, zažiadalo sa mi vecí, a vzal som ich, a hľa, ukryté sú v zemi prostred môjho stánu, a striebro je pod tým.

²¹videl sem med plenom dragocen babilonski plašč in dvesto seklov srebra in šibiko zlata, petdeset seklov težko, in sem se tega polakomnil ter sem vzel, in glej, zakopano je sredi mojega šatora v zemlji, in srebro je odspodaj.

²²Vtedy poslal Jozua poslov, a bežali do stánu, a hľa, bolo to ukryté v jeho stáne a striebro pod tým.

²²Jozue torej pošlje sle, in teko k šatoru, in glej, skrito je bilo v njegovem šatoru, in srebro odspodaj.

²³A vzali veci zprostred stánu a doniesli ich k Jozuovi a ku všetkým synom Izraelovým a položili ich pred Hospodinom.

²³In vzemo te stvari izpod šatora in prineso Jozuetu in pred vse sinove Izraelove in jih polože pred GOSPODOM.

²⁴A Jozua vzal Achana, syna Zérachovho, i striebro i plášť i zlatý jazyk i jeho synov i jeho dcéry i jeho vola i jeho osla i jeho drobný dobytok i jeho stán i všetko, čo bolo jeho, a celý Izrael s ním a vyviedli ich hore do údolia Áchor.

²⁴Jozue pa in ves Izrael ž njim vzame Ahana, sina Zerahovega, in srebro in plašč in šibiko zlata, sinove in hčere njegove, tudi vole in osle in ovce njegove, in šator njegov in vse, kar je imel, in jih peljejo gori v dolino Ahor.

²⁵A Jozua povedala: Prečo si nás zarmútil? Nech teba zarmúti Hospodin tohoto dňa! A uhádzali ho, celý Izrael, kamením, spálili ich ohňom a zahádzali ich kamením.

²⁵In Jozue reče: Kako si nas pripravil v nesrečo! Naj te GOSPOD spravi v nesrečo ta dan! In ves Izrael ga luča s kamenjem, in sežgo jih z ognjem in jih posujejo s kamenjem.In napravijo nad njim velik kup kamenja, ki je do današnjega dne. In odvrnila se je togota jeze GOSPODOVE. Zato se imenuje tisti kraj dolina Ahor [T. j. nesreča.] do današnjega dne.

²⁶Potom nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam až do tohoto dňa. A tak sa odvrátil Hospodin od pále svojho hnevu. Preto volajú to miesto: Údolie Áchor, až do tohoto dňa.

²⁶In napravijo nad njim velik kup kamenja, ki je do današnjega dne. In odvrnila se je togota jeze GOSPODOVE. Zato se imenuje tisti kraj dolina Ahor [T. j. nesreča.] do današnjega dne.