¹V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi, a v tých dňoch si hľadalo pokolenie Dánovo dedičstvo na bývanie, lebo mu až do toho dňa nebolo pripadlo dedičstvo medzi pokoleniami Izraelovými.

¹V tistih dneh ni bilo kralja v Izraelu. In v tistih dneh si je rod Danovcev iskal posesti, kjer bi prebival, zakaj do tistega časa niso dobili dediščine svoje med Izraelovimi rodovi.

²Preto vyslali synovia Dánovi zo svojej čeľade piatich mužov zo svojich končín, silných mužov udatných, z Caree a z Eštaola, aby prešpehovali zem a prezkúmali ju, a povedali im: Iďte, prezkúmajte zem! A tak prišli na vrch Efraimov až po dom Míchov a prenocovali tam.

²In sinovi Danovi pošljejo iz svoje rodovine pet mož iz vsega števila svojega, hrabrih mož iz Zore in iz Estaola, da ogledajo deželo in jo preiščejo, in jim reko: Pojdite in preiščite deželo. In pridejo v Efraimsko gorovje k Mihovi hiši, in tam prenočijo.

³A keď prišli k domu Míchovmu, hneď poznali hlas mládenca, toho Levitu, a uchýliac sa ta povedali mu: Kto ťa sem doviedol, a čo tu robíš a čo tu máš?

³Ko so bili pri družini Mihovi, spoznajo glas mladeniča levita, in stopijo k njemu in mu reko: Kdo te je pripeljal semkaj? in kaj delaš v tem kraju? in kaj imaš tukaj?

⁴A on im povedal, tak vraj a tak mi učinil Mícha a najal ma za mzdu, a som mu za kňaza.

⁴On jim odgovori: Tako in tako je storil Miha z menoj in me je najel, da mu bodem duhovnik.

⁵A oni mu povedali: Opýtaj sa, prosíme, Boha, aby sme vedeli, či sa podarí naša cesta, ktorou ideme?

⁵In mu reko: Vprašaj Boga, prosimo, da vemo, če bomo imeli srečo na svojem potu, ki po njem gremo.

⁶A kňaz im povedal: Iďte v pokoji; pred Hospodinom je vaša cesta, ktorou idete.

⁶Duhovnik jim odgovori: Pojdite v miru! Pred GOSPODOM je pot vaša, ki greste po njej.

⁷A tak odišli piati mužovia a prišli do mesta Laiša a videli ľud, ktorý bol v ňom, že býva v bezpečnosti, jako je obyčaj u Sidoncov, pokojne a bezpečne, a nebolo nikoho, kto by im bol urobil niečo zlého v zemi, kto by bol zaujal panstvo nad nimi. A boli ďaleko od Sidoncov a nemali ničoho s niktorým človekom.

⁷In tistih pet mož odide, in pridejo v Lais in vidijo tamošnje ljudstvo, da živi brezskrbno po načinu Sidoncev, pokojno in brez strahu, ker ni bilo nikogar v deželi, ki bi imel moč jih krotiti in ki bi jim kaj žalega storil, in bivajo daleč od Sidoncev in se z drugimi ljudmi ne družijo.

⁸Keď sa potom navrátili ku svojim bratom do Caree a do Eštaola, povedali im ich bratia: No, a čo vy?

⁸Ko pridejo zopet k bratom svojim v Zoro in Estaol in jim njih bratje reko: Kako je?

⁹A oni povedali: Vstaňte a poďme hore na nich, lebo sme videli zem, a hľa, je veľmi dobrá a pekná. A vy mlčíte? Nech sa vám nelení ísť a prijsť zaujať zem do dedičstva.

⁹odgovore: Vstanite, pojdimo proti njim! Kajti ogledali smo deželo, in glejte, silno je dobra! Vi pa mirno sedite? Ne bodite leni, ampak pojdite in posedite deželo!

¹⁰Keď ta prijdete, prijdete k ľudu, ktorý žije bezpečne, a zem je priestranná; lebo ju dal Bôh do vašej ruky, miesto, kde nieto nedostatku nijakých dobrých vecí, ktoré len môžu byť na zemi.

¹⁰Ko pojdete, pridete k brezskrbnemu ljudstvu in v prostrano deželo; kajti Bog vam jo je dal v roke, kraj, ki ničesar ne manjka v njem od vsega, kar je na zemlji.

¹¹A tak sa pohlo odtiaľ, z čeľade Dánovej, z Caree a z Eštaola, šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.

¹¹In odrine odondod iz rodovine Danovcev, iz Zore in Estaola, šeststo mož z orožjem, pripravljenih na boj.

¹²A odíduc hore položili sa táborom v Kirjat-jearíme, v Júdovi. Preto nazvali to miesto Machné-dán a tak sa volá až do tohoto dňa, hľa, hen za Kirjat-jearímom.

¹²In gredo gori in se utabore v Kirjat-jearimu na Judovem; zato se je imenoval ta kraj do današnjega dne Danov tabor, ki je za Kirjat-jearimom.

¹³Odtiaľ prešli na vrch Efraimov a prišli až po dom Míchov.

¹³In odtod gredo dalje v gorovje Efraimsko in pridejo k Mihovi hiši.

¹⁴A vraveli piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem Laiša, a povedali svojim bratom: Či viete, že je v týchto domoch efod, a že sú tu domáci bohovia a rytý a liaty obraz? Preto teraz vedzte, čo máte urobiť!

¹⁴Tedaj izpregovori tistih pet mož, ki so bili šli ogledovat deželo Lais, in reko bratom svojim: Veste, da je v teh hišah naramnik in hišni bogovi ter rezana in ulita podoba? In sedaj premislite, kaj vam je storiti.

¹⁵Vtedy zabočili ta a vošli do domu mládenca, toho Levitu, do domu Míchovho a pozdravili ho.

¹⁵In krenejo tja ter pridejo v hišo mladeniča levita, ob Mihovem domu, in ga vprašajo, kako se mu godi?

¹⁶A šesťsto mužov, opásaných svojou zbraňou do boja, stálo pri vchode do brány, mužovia to, ktorí boli zo synov Dánových.

¹⁶Tistih šeststo mož pa, pripravljenih z orožjem na boj, ki so bili izmed Danovih sinov, je stalo pred vrati.

¹⁷A piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem, vyšli hore a vojdúc ta vzali rytý obraz aj efod ako aj domácich bohov i liaty obraz, a kňaz stál pri vchode do brány aj tých šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.

¹⁷In petero mož, ki so bili šli ogledovat deželo, gre gori, in stopijo noter in vzemo rezano podobo, naramnik in hišne bogove in ulito podobo. Medtem stoji duhovnik pred vrati pri tistih šeststo možeh, pripravljenih z orožjem na boj.

¹⁸A tamtí vošli tedy do domu Míchovho a vzali rytý obraz, efod i domácich bohov i liaty obraz. A kňaz im povedal: Čo to robíte?

¹⁸In ko oni gredo v Mihovo hišo in prineso rezano podobo, naramnik, hišne malike in ulito podobo, jim reče duhovnik: Kaj delate?

¹⁹A oni povedali: Mlč! Polož svoju ruku na svoje ústa a poď s nami a buď nám za otca a za kňaza. Či ti je azda lepšie byť kňazom domu jedného človeka a či byť kňazom celému pokoleniu a čeľadi v Izraelovi?

¹⁹Oni mu reko: Molči, položi roko na usta, pa pojdi z nami in nam bodi oče in duhovnik! Kaj je boljše zate, da si duhovnik enega moža družini ali da bodeš duhovnik celemu rodu in rodovini v Izraelu?

²⁰Tu sa zaradovalo srdce kňazovo, a vezmúc efod a domácich bohov i rytý obraz vošiel medzi ľud.

²⁰In duhovniku se vzraduje srce, in vzame naramnik in hišne malike in rezano podobo ter stopi med ljudstvo.

²¹A obrátiac sa odišli. A pustili deti i dobytok i to, čo mali cenného, pred sebou.

²¹In obrnejo se ter odidejo, ko so poslali pred sabo otročiče, živino in kar so imeli vrednosti.

²²A keď sa už boli vzdialili od domu Míchovho, vtedy mužovia, ktorí boli v domoch, ktoré boly v susedstve domu Míchovho, shromaždili sa krikom a stíhali synov Dánových tesne v zápätí.

²²Ko so pa bili že daleč od Mihove hiše, se zbero možje, ki so bivali v hišah okoli Mihovega doma, in dohité Danove sinove.

²³A volali na synov Dánových, ktorí však obrátili svoju tvár a povedali Míchovi: Čo chceš, že si prišiel s toľkými ľuďmi?

²³In kličejo za Danovimi sinovi. Ti pa obrnejo svoje obličje in reko Mihu: kaj ti je, da greš s takim krdelom?

²⁴A povedal: Mojich bohov, ktorých som spravil, ste vzali i kňaza a idete preč! A ja čo už budem mať? Nuž čože je to, že mi hovoríte: Čo chceš?!

²⁴In reče: Moje bogove, ki sem si jih naredil, ste vzeli, in duhovnika, pa ste ušli! Kaj imam še? In vi še vprašujete: Kaj ti je?

²⁵Ale synovia Dánovi mu povedali: Nech nepočujeme u seba tvojho hlasu, aby sa neoborili na vás mužovia roztrpčenej duše, a odpratal by si svoju dušu i dušu svojho domu.

²⁵Sinovi Danovi pa mu reko: Ne nadleguj nas s svojim vpitjem, da se ne spuste nad vas razkačeni možje, in izgubiš življenje svoje in družine svoje življenje!

²⁶Tak išli synovia Dánovi svojou cestou. A keď videl Mícha, že sú silnejší ako on, obrátil sa a navrátil sa do svojho domu.

²⁶In sinovi Danovi gredo svojim potem; Miha pa, videč, da mu so premočni, se obrne in gre nazaj v hišo svojo.

²⁷A oni vezmúc to, čo spravil Mícha, i kňaza, ktorého mal, prišli na Laiš, na ľud žijúci v pokoji a v ubezpečnosti, a pobili ich ostrím meča a mesto spálili ohňom.

²⁷Oni pa, ko so vzeli to, kar je bil Miha naredil, in njega, ki mu je bil duhovnik, pridejo v Lais nad ljudstvo pokojno in brezskrbno in ga udarijo z ostrino meča, in mesto zažgo z ognjem.

²⁸A nebolo nikoho, kto by ich bol vytrhol, pretože bolo mesto ďaleko od Sidona, a nemali ničoho spoločného s niktorým človekom, a ležalo na doline, ktorá je pri Bét-rechóbe, a potom zase vystavili mesto a bývalo v ňom.

²⁸In ni jim bilo rešitelja, zakaj daleč je bilo od Sidona in niso imeli zveze z drugimi ljudmi; in bilo je v dolini, ki se vije proti Bet-rehobu. Oni pa zopet sezidajo mesto in se nastanijo v njem

²⁹A nazvali meno toho mesta Dán po mene Dána, svojho praotca, ktorý sa narodil Izraelovi. Ale mesto sa predtým menovalo Laiš.

²⁹in mu dado ime Dan, po imenu očeta svojega Dana, ki se je rodil Izraelu; a poprej se je mesto imenovalo Lais.

³⁰A synovia Dánovi si postavili ten rytý obraz, a Jonatán, syn Geršoma, syna Manassesovho, on i jeho synovia boli kňazmi pokoleniu Dánovmu až do dňa zajatia obyvateľov zeme.

³⁰In sinovi Danovi so si ondi postavili tisto rezano podobo. In Jonatan, sin Gersona, sina Mojzesovega, on in sinovi njegovi so bili duhovniki rodu Danovemu do časa, ko so šli v jetništvo prebivalci dežele.Tako so si postavili Mihovo rezano podobo, ki jo je bil naredil, in stala je ves čas, dokler je bila hiša Božja v Silu.

³¹A tedy si vystavili rytý obraz Míchov, ktorý spravil, a stál po všetky dni, kým bol dom Boží v Síle.

³¹Tako so si postavili Mihovo rezano podobo, ki jo je bil naredil, in stala je ves čas, dokler je bila hiša Božja v Silu.