1A mužovia Izraelovi sa boli zaprisahali v Micpe a povedali: Nikto z nás nedá Benjaminovi svojej dcéry za ženu.
1In možje Izraelovi so prisegli v Micpi, rekoč: Nihče izmed nas ne sme dati hčere svoje Benjamincu za ženo!
2Potom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam až do večera pred Bohom a pozdvihnúc svoj hlas plakali veľkým plačom.
2In ljudstvo pride v Betel in sedi ondi pred Bogom do večera, in povzdignejo glasove svoje in silno plakajo.
3A povedali: Prečo, ó, Hospodine, Bože Izraelov, stalo sa toto v Izraelovi, aby sa dnes postrádalo jedno pokolenie z Izraela?!
3In reko: O GOSPOD, Bog Izraelov, zakaj se je zgodilo to v Izraelu, da danes manjka enega rodu v Izraelu?
4A stalo sa nasledujúceho dňa, že ľudia vstali skoro ráno a postavili tam oltár a obetovali zápalné obeti aj pokojné obeti.
4Drugo jutro pa vstane ljudstvo zgodaj, in zgrade ondi oltar in darujejo žgalne in mirovne žrtve.
5A synovia Izraelovi povedali: Kto je zo všetkých pokolení Izraelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaždenia k Hospodinovi? Lebo sa boli veľmi zaprisahali vzhľadom na toho, kto by neprišiel hore k Hospodinovi do Micpy, povediac: Zomrie bez milosti.
5In sinovi Izraelovi reko: Je li kdo iz vseh rodov Izraelovih, ki ni prišel sem v zbor h GOSPODU? Zakaj izrekli so bili veliko prokletje nad onim, ki ne bi prišel gori v Micpo h GOSPODU, rekši: Gotovo mora umreti.
6A synovia Izraelovi boli pohnutí ľútosťou k Benjaminovi svojmu bratovi, a povedali: Dnes bolo odťaté jedno pokolenie od Izraela!
6In sinovi Izraelovi so se kesali zaradi Benjamina, brata svojega, in dejali: Danes je bil odsekan en rod od Izraela!
7Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí pozostali, aby sa im dostaly ženy, keď sme my prisahali na Hospodina, že im nedáme zo svojich dcér za ženy?
7Kako naj storimo, da tisti, ki so ostali, dobodo žene? Kajti prisegli smo pri GOSPODU, da jim od svojih hčera ne damo žen!
8Preto vraveli: Kto asi z pokolení Izraelových by nebol prišiel k Hospodinovi hore do Micpy? A hľa, ukázalo sa, že z Jabeš-gileáda nebol nikto prišiel do tábora, do shromaždenia.
8Zato vprašajo: Ali je kdo iz rodov Izraelovih, ki ni prišel gori h GOSPODU v Micpo? In glej, nihče ni prišel iz Jabesa v Gileadu v tabor k zborovanju.
9A keď prehliadli ľud, zistilo sa, že hľa, nebolo tam nikoho z obyvateľov Jabeš-gileáda.
9Kajti ko so prešteli ljudstvo, glej, ni bilo ne enega iz prebivalcev v Gileadskem Jabesu.
10Vtedy ta vyslali, celá obec, dvanásť tisíc mužov z tých, ktorí boli najsilnejší, a prikázali im povediac: Iďte a pobite obyvateľov Jabeš-gileáda ostrím meča i ženy i deti.
10In pošlje občina tja dvanajst tisoč najboljših junakov in jim zapove, rekoč: Pojdite in pobijte z ostrino meča prebivalce v Gileadskem Jabesu z ženami in otročiči!
11A toto je to, čo urobíte: Každého, kto je mužského pohlavia, i každú ženu, ktorá poznala ložu s mužským pohlavím zabijete jako zarieknutých na smrť.
11Ali to je stvar, ki jo storite: Pomorite vse moške in vsako ženo, ki se je združila z možem.
12A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyristo dievčat panien, ktoré neboly poznaly muža čo do lože s mužským pohlavím, a doviedli ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne.
12In dobe med prebivalci v Gileadskem Jabesu štiristo hčera, ki so bile device in niso poznale moža v združenju; te pridejo v tabor v Silo, ki je v Kanaanski deželi.
13A celá obec poslali posolstvo a hovorili synom Benjaminovým, ktorí boli v skale Rimmone, a vyhlásili im pokoj.
13In pošlje vsa občina in naroči govoriti s sinovi Benjaminovimi, ki so bili na Rimonski skali, in jim ponudi mir.
14A Benjamin sa navrátil toho času do svojho dedičstva, a dali im ženy, tie, ktoré zachovali živé zo žien Jabeš-gileáda, ale nepostačily im tak.
14Benjaminci se torej vrnejo tisti čas, in oni jim dado žene, ki so jih ohranili pri življenju izmed žen v Gileadskem Jabesu; toda ni jih jim bilo zadosti.
15A ľudu bolo ľúto Benjamina, pretože Hospodin učinil trhlinu v pokoleniach Izraelových.
15In ljudstvo se je kesalo zaradi Benjamina, ker je GOSPOD storil pretrgo v rodovih Izraelovih.
16Vtedy povedali starší obce: Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tiež dostaly ženy? Lebo sú vyhubené ženy z Benjamina.
16Tedaj reko starejšine občine: Kako naj storimo, da dobé preostali žene, ker so žene iztrebljene iz Benjamina?
17A povedali: Dedičstvo uniklých treba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vyhladené pokolenie z Izraela.
17In reko: Dediščina mora ostati tistim, ki so zbežali iz Benjamina, da se ne zatre rod iz Izraela.
18Ale my im nemôžeme dať ženy zo svojich dcér. Pretože boli prisahali synovia Izraelovi a povedali: Zlorečený, kto by dal ženu Benjaminovi.
18Toda mi jim ne moremo dati hčer svojih za žene; zakaj sinovi Izraelovi so prisegli, rekoč: Proklet bodi, kdor da ženo Benjamincem!
19Nuž povedali: Hľa, slávnosť Hospodinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od severnej strany Bét-ela, na východ slnka, na ceste, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od južnej strany Lebony.
19Reko torej: Glejte, praznik GOSPODOV je vsako leto v Silu, ki je severno od Betela, na vzhodni strani ceste, ki drži iz Betela gori v Sihem, in južno od Lebone.
20Prikázali tedy synom Benjaminovým a povedali: Iďte a úklaďte skryjúc sa vo viniciach.
20In naroče sinovom Benjaminovim, rekoč: Pojdite in prežite po vinogradih!
21A pozorujte, a hľa, ak vyjdú dcéry Síla tancovať v kolotanci, vyjdete z viníc a uchvatnete si každý svoju ženu zo dcér Síla a odídete do zeme Benjaminovej.
21Ko boste pa videli, da gredo hčere iz Sila na ples, planite iz vinogradov in si vsak ulóvi ženo iz silskih hčera ter odidite v deželo Benjaminovo!
22A bude, keď prijdú ich otcovia alebo ich bratia pravotiť sa s nami, povieme im: Zľutujte sa nám nad nimi, lebo sme nevzali každému z nich jeho ženy vo vojne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz previnili.
22Ko pa pridejo njih očetje ali bratje pravdat se z nami, jim porečemo: Dajte jih v darilo nam; kajti za vsakega nismo dobili žene v boju; saj njim jih niste dali, sicer bi zdaj bili krivi.
23A synovia Benjaminovi urobili tak a odniesli si ženy podľa svojho počtu zpomedzi tancujúcich, ktoré uchytili, a odíduc navrátili sa k svojmu dedičstvu a vystaviac mestá bývali v nich.
23In sinovi Benjaminovi so storili tako in si vzeli žene, po številu svojem, iz plesalk, ki so jih ugrabili, in šli so in se vrnili v dediščino svojo in so zgradili mesta ter prebivali v njih.
24A synovia Izraelovi odišli toho času odtiaľ, každý do svojho pokolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli odtiaľ a odišli každý do svojho dedičstva.
24Sinovi Izraelovi so se pa razšli odtod tisti čas, vsak v svoj rod in k rodovini svoji, in vsak je šel odtod v dediščino svojo.V tistih dneh ni bilo kralja v Izraelu: vsakdo je delal, kar se mu je zdelo prav.
25V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.
25V tistih dneh ni bilo kralja v Izraelu: vsakdo je delal, kar se mu je zdelo prav.