1Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu!
1Spomni se, o GOSPOD, kaj nas je zadelo, ozri se in poglej sramoto našo!
2Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom.
2Dediščina naša je pripadla tujcem, hiše naše inozemcem.
3Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy.
3Sirote smo, brez očeta, matere naše so kakor vdove.
4Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat.
4Vode svoje pijemo za denar, drva svoja dobivamo za plačilo.
5Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku.
5Preganjalci naši nam stopajo na vrat; utrujeni smo, ne dovolijo nam pokoja.
6Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba.
6Egipčanu molimo roko, tudi Asircu, da se nasitimo kruha.
7Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.
7Očetje naši so grešili, in ni jih več; nam pa je nositi njih krivice.
8Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky.
8Hlapci nam gospodujejo; nikogar ni, ki bi nas oprostil iz njih roke.
9Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti.
9Z nevarnostjo življenja svojega prinašamo kruh svoj spričo meča puščave.
10Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.
10Koža naša je začrnela kakor peč zavoljo vroče lakote.
11Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových.
11Žene na Sionu so oskrunjali, device po mestih Judovih.
12Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané.
12Poglavarje obešajo njih roke, starčkov obličje se ne časti.
13Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom;
13Mladeniči nosijo mlinske kamene in dečki padajo pod lesom.
14starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň.
14Starci so nehali shajati se med vrati, mladeniči na petje svoje.
15Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok.
15Minilo je srca našega veselje, v žalost se je preobrnil naš ples.
16Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili!
16Venec naše glave je padel. Gorje nam! ker smo grešili.
17Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči,
17Zato omedleva srce naše, zavoljo tega so nam otemnele oči:
18pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom.
18zavoljo gore Sionske, ki je opustošena; lisice prosto hodijo po njej.
19Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie.
19Ti, GOSPOD, ostaneš vekomaj, prestol tvoj od roda do roda.
20Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy?
20Zakaj nas vekomaj pozabljaš, hočeš li nas zapustiti za dolge čase?
21Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi!
21Pelji nas nazaj k sebi, o GOSPOD, da se povrnemo; ponovi dni naše kakor v prejšnjih časih!Ali bi nas popolnoma zavrgel, razsrdil se zoper nas tako silno?
22Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.
22Ali bi nas popolnoma zavrgel, razsrdil se zoper nas tako silno?