¹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, že by oklamal svojho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násilne vzal alebo že by bol utiskoval svojho blížneho

²Če se kdo pregreši in zakrivi iznevero proti GOSPODU s tem, da utaji bližnjemu svojemu stvar, ki mu jo je zaupal ali dal v zajem, ali mu utaji kaj ukradenega, ali če ga je opeharil,

³alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil,

³ali pa je našel izgubljeno stvar in to zataji, in krivo priseže zavoljo česarkoli, kar lahko stori človek in s tem greši:

⁴a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel,

⁴če se je torej pregrešil in je kriv, mora povrniti, kar je siloma vzel ali za kar je koga opeharil, ali tisto, kar mu je bilo zaupano, ali izgubljeno, kar je našel,

⁵alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.

⁵ali karkoli je, zaradi česar je krivo prisegel; povrne pa naj spolnoma in pridene še peti del; tistemu, čigar je, naj to da v dan svojega darovanja za krivdo.

⁶A svoju obeť za vinu dovedie Hospodinovi: barana bez vady z drobného dobytka, podľa tvojho ocenenia na obeť za vinu, ku kňazovi.

⁶In prinese naj k duhovniku svojo daritev za krivdo GOSPODU, brezhibnega ovna izmed črede, ki je po cenitvi tvoji vreden daritve za krivdo;

⁷A kňaz pokryje na ňom hriech pred Hospodinom, a odpustí sa mu, čokoľvek by bol učinil a previnil sa tým.

⁷in duhovnik naj izvrši poravnavo zanj pred GOSPODOM, in bode mu odpuščeno v vsem, kar kdo lahko stori, da se s tem okrivi.

⁸A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

⁸In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

⁹Prikáž Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon zápalnej obeti. A zápalnou obeťou je preto, že horí na ohništi, na oltári celú noc až do rána, a oheň oltára bude vždy horieť na ňom.

⁹Zapovej Aronu in sinovom njegovim takole: To je postava za žgalno daritev: Žgalna daritev bodi na ognjišču, na oltarju, vso noč do jutra; in ogenj na oltarju naj se neti, da gori na njem.

¹⁰A kňaz si oblečie svoje ľanové rúcho i svoje ľanové nohavice si oblečie na svoje telo a vezme preč popol, keď už oheň strávil zápalnú obeť na oltári a složí ho vedľa oltára.

¹⁰In duhovnik naj obleče svoje platneno oblačilo in platnene hlače naj obleče na nagoto svojo; in pospravi naj z ognjišča pepel, ki je ostal po ognju žgalne daritve na oltarju, in ga dene poleg oltarja.

¹¹Potom si vyzlečie svoje rúcho a oblečie si iné rúcho a vynesie popol von za tábor na čisté miesto.

¹¹Nato naj sleče svoja oblačila in obleče druga oblačila in naj nese pepel iz taborišča na čist kraj.

¹²Ale oheň, ktorý je na oltári, bude horieť na ňom, nevyhasne nikdy. A kňaz bude na ňom, na ohni, zapaľovať drevo každého rána, bude na ňom upravovať zápalnú obeť a kadiac bude páliť na ňom tuk pokojných obetí.

¹²Ogenj pa na oltarju naj se neti, da gori, nikoli naj ne ugasne; in duhovnik naj priklada nanj drva vsako jutro in opravlja na njem žgalno daritev in sežiga na njem tolstino daritev mirovnih.

¹³Oheň bude ustavične horieť na oltári, nevyhasne nikdy.

¹³Ogenj naj se neti, da gori na oltarju neprenehoma, nikoli naj ne ugasne.

¹⁴A toto je zákon obilnej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hospodinom, pred oltárom.

¹⁴In to je postava za jedilno daritev: Sinovi Aronovi naj jo darujejo pred GOSPODOM, pred oltarjem.

¹⁵Vezme z toho do svojej hrsti, z bielej múky jemnej obilnej obeti i z jej oleja i všetko kadivo, ktoré bude pri obilnej obeti, a kadiac bude to páliť na oltári, upokojujúcu vôňu ako jej pamätnú obeť Hospodinovi.

¹⁵Eden njih naj vzame polno prgišče bele moke in olja od jedilne daritve in vse kadilo, ki je na jedilni daritvi, in zažge naj to na oltarju v prijeten duh, v njen spomin GOSPODU.

¹⁶A to, čo zostane z nej, budú jesť Áron a jeho synovia; nekvasená sa bude jesť na svätom mieste; na dvore stánu shromaždenia ju budú jesť.

¹⁶Kar pa je preostane, naj použije Aron in sinovi njegovi; jedlo se bo brez kvasu na svetem kraju, na dvorišču shodnega šatora naj to použijejo.

¹⁷Nebude sa piecť s kvasom; dal som im ju za podiel zo svojich ohňových obetí, svätosvätá je, jako obeť za hriech a jako obeť za vinu.

¹⁷Ne sme se peči s kvasom. Dal sem jim to v delež pri ognjenih daritvah meni, presveto je, kakor žrtev za greh in kakor daritev za krivdo.

¹⁸Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi synmi Áronovými ju bude jesť večným ustanovením po vašich pokoleniach, z ohňových obetí Hospodinových. Všetko, čo by sa ich dotklo, bude svätým.

¹⁸Vsak moški med otroki Aronovimi bo to jedel: večna bodi to pravica prihodnjim rodovom vašim od ognjenih daritev GOSPODOVIH. Karkoli se jih dotakne, bo sveto.

¹⁹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹⁹In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²⁰Toto je obetný dar Áronov a jeho synov, ktorý budú obetovať Hospodinovi v deň svojho pomazania: desatinu efy bielej múku jemnej na obilnú obeť ustavičnú, jej polovicu ráno a jej polovicu večer.

²⁰To je darilo Aronovo in sinov njegovih, ki je bodo darovali GOSPODU v dan, ko bo maziljen: desetino efe bele moke kot stalno jedilno daritev, polovico tega zjutraj in polovico tega zvečer.

²¹Na panve s olejom sa pripraví, zarobenú ju donesieš; pečené kusy obilnej obeti budeš obetovať upokojujúcou vôňou Hospodinovi.

²¹V ponvi bodi pripravljena z oljem, zamešeno z oljem jo prinesi; pečeno, kot jedilno daritev v grižljajih daruj to v prijeten duh GOSPODU.

²²A kňaz, ktorý bude pomazaný na jeho miesto, z jeho synov, ju bude pripravovať večným ustanovením; celá bude spálená Hospodinovi.

²²In duhovnik, ki bo na njegovem mestu pomaziljen izmed sinov njegovih, naj to daruje; večna postava bodi: vse naj se to zažge GOSPODU.

²³A každá obilná obeť kňazova bude celá spálená; nebude sa jesť.

²³In vsaka jedilna daritev duhovnikova naj se vsa sežge, jesti se ne sme.

²⁴A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

²⁴In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²⁵Hovor Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon obeti za hriech. Na mieste, na ktorom sa zabíja zápalná obeť, zabije sa aj obeť za hriech pred Hospodinom. Svätosvätá je.

²⁵Govóri Aronu in sinom njegovim: To je postava daritve za greh: Na tistem kraju, kjer se koljejo žgalne daritve, naj zakoljejo daritev za greh pred GOSPODOM: presveta je.

²⁶Kňaz, ktorý ju bude obetovať očisťujúc od hriechu, bude ju i jesť; na svätom mieste sa bude jesť, na dvore stánu shromaždenia.

²⁶Duhovnik, ki jo daruje za greh, jo bo jedel; na svetem kraju naj se zaužije, na dvorišču shodnega šatora.

²⁷Všetko, čo by sa dotklo jej mäsa, bude svätým, a to, čo by z jej krvi prsklo na rúcho, to, čo je poprskané, operieš na svätom mieste.

²⁷Karkoli se dotakne njenega mesa, bode sveto; in če se ž njeno krvjo oškropi kako oblačilo, operi tisto, kar je bilo oškropljeno, na svetem kraju.

²⁸A hlinená nádoba, v ktorej sa varila, sa rozbije; no, ak bola varená v medenej nádobe, nádoba sa vydrhne a oplákne vodou.

²⁸Prstena posoda pa, v kateri se je kuhala, naj se razbije; če se pa je kuhala v bronasti posodi, naj se odrgne in poplakne z vodo.

²⁹Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť. Svätosväté je.

²⁹Vsak moški izmed duhovnikov jo bo jedel: presveta je.Ali nobena daritev za greh, katere kri se prinese v shodni šator, da se v svetišču izvrši poravnava, se ne sme jesti; z ognjem naj se sežge.

³⁰Ale niktorá obeť za hriech, z ktorej krvi sa zanesie do stánu shromaždenia pokryť hriech v svätyni, nebude sa jesť; spáli sa ohňom.

³⁰Ali nobena daritev za greh, katere kri se prinese v shodni šator, da se v svetišču izvrši poravnava, se ne sme jesti; z ognjem naj se sežge.