¹A toto je zákon obeti za vinu. Svätosvätá je.

¹To pa je postava daritve za krivdo: presveta je.

²Na mieste, na ktorom zabíjajú zápalnú obeť, zabijú aj obeť za vinu a jej krvou pokropia na oltár dookola.

²Na kraju, kjer se koljejo žgalne daritve, naj zakoljejo daritev za krivdo; in ž njeno krvjo naj duhovnik poškropi oltar kroginkrog.

³Ale všetok jej tuk bude obetovať z nej, totiž chvost a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,

³In daruje naj vso tolstino njeno, tolsti rep in vso tolst, ki pokriva drobje,

⁴a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou; to všetko odníme s ľadvinami:

⁴in obe ledici in tolst, ki je na njiju, ki je na obledju, in pečico na jetrih, z ledicama vred naj jo odreže.

⁵a kňaz bude kadiac páliť to všetko na oltári ohňovou obeťou Hospodinovi. To je obeť za vinu.

⁵In duhovnik naj to zažge na oltarju kot ognjeno daritev GOSPODU: daritev za krivdo je.

⁶Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť; na svätom mieste sa bude jesť. Svätosvätá je.

⁶Vsak moški izmed duhovnikov jo bo jedel, na svetem kraju naj se zaužije: presveta je.

⁷Ako obeť za hriech, tak i obeť za vinu, jeden a ten istý zákon je o nich: kňazovi, ktorý ňou pokryl hriech, bude patriť.

⁷Kakor daritev za greh, tako daritev za krivdo: ista postava velja za obe. Duhovnik, ki izvršuje poravnavo ž njo, naj jo dobi.

⁸A kňazovi, ktorý bude obetovať niečiu obeť zápalnú, tomu istému kňazovi bude patriť koža zápalnej obeti, ktorú obetoval.

⁸In duhovnik, ki daruje čigarkoli žgalno daritev, naj dobi zase kožo žgalščine, ki jo je daroval.

⁹A každá obilná obeť, ktorá bude upečená v peci, jako i každá pripravená v nádobe na varenie alebo na panve, bude patriť tomu istému kňazovi, ktorý ju obetoval.

⁹In vsako jedilno daritev, ki se peče v peči, ali kar koli se pripravlja v kotlu ali v ponvi, naj dobi duhovnik, ki to daruje.

¹⁰Ale každá obilná obeť, zamiesená v oleji alebo sušená, bude patriť všetkým synom Áronovým, jednému jako druhému.

¹⁰In vsako jedilno daritev, zamešeno z oljem ali pa suho, naj dobodo vsi sinovi Aronovi, eden kakor drugi.

¹¹Toto je zákon pokojnej obeti bitnej, ktorú budú obetovať Hospodinovi.

¹¹In to je postava mirovne daritve, ki se prinaša GOSPODU:

¹²Ak ju niekto bude obetovať na chválu, bude obetovať s bitnou obeťou chvály nekvasené koláče, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom, a bielu múku jemnú, zarobenú, koláče zamiesené v oleji.

¹²Če jo kdo prinese v zahvalo, naj prinese z zahvalno daritvijo vred opresne kolače, mešane z oljem, in opresne mlince, pomazane z oljem, in zamešeno belo moko, kolače, zmešane z oljem.

¹³Krome koláčov bude obetovať i kvasený chlieb svojím darom obetným s bitnou obeťou chvály pokojnou.

¹³Zraven kolačev naj prinese kvašenih kruhov za darilo, s svojo zahvalno-mirovno daritvijo vred.

¹⁴A bude obetovať z neho jeden kus, z celého daru obetného, obeť pozdvihnutia Hospodinovi, a bude patriť kňazovi, ktorý kropil krvou tej pokojnej obeti.

¹⁴In naj daruje po en kolač od vsega darila kot podvig GOSPODU; duhovnikov bodi, ki škropi kri mirovne daritve.

¹⁵A mäso jeho bitnej obeti chvály pokojnej bude sa jesť v deň jeho obetného daru; neponechá z neho ničoho do rána.

¹⁵Meso pa mirovne daritve, ki je v zahvalo, naj se použije v dan njegovega darovanja; nič je ne sme ostati do jutra.

¹⁶A keď bude bitná obeť jeho obetného daru sľubom alebo vecou dobrej vôle, bude sa jesť toho dňa, ktorého obetoval svoju bitnú obeť, avšak i druhého dňa to, čo zostane z nej, sa bude jesť.

¹⁶Ako pa je klalščina darila njegovega v izpolnitev obljube ali dobrovoljen dar, naj se použije v dan, ob katerem prinese žrtev svojo; in drugega dne se sme použiti, kar je preostane;

¹⁷Ale to, čo by zostalo z mäsa bitnej obeti do tretieho dňa, spáli sa ohňom.

¹⁷kar pa ostane mesa klalščine do tretjega dne, bodi sežgano na ognju.

¹⁸A keby sa predsa jedlo z mäsa jeho bitnej obeti pokojnej tretieho dňa, nebude príjemný ten, kto ju obetoval, nepripočíta sa mu, mrzkosťou bude, a duša, ktorá by jedla z neho, ponesie svoju neprávosť.

¹⁸Če pa se bo kako jedlo meso njegove mirovne daritve tretji dan, ne bo milo sprejeto, tudi ne bo veljalo za tistega, ki jo je daroval: gnusoba bode, in duša, ki zaužije od tega, bo nosila krivico svojo.

¹⁹A zase mäso, ktoré by sa dotklo čohokoľvek nečistého, nebude sa jesť, spáli sa ohňom. Ale čo do mäsa, kto je čistý, nech je to ktokoľvek, bude jesť mäso.

¹⁹In meso, ki se dotakne kakršnekoli nečiste stvari, se ne sme jesti; z ognjem naj se sežge. Sicer sme jesti to meso vsak, kdorkoli je čist:

²⁰No, duša, ktorá by jedla mäso z bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, a mala by na sebe svoju nečistotu, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

²⁰ali duša, ki užije meso od mirovnih daritev, lastnih GOSPODU, ko je nečistota njena na njej, ta duša bo iztrebljena iz ljudstva svojega.

²¹A keby sa dotkla niektorá duša niečoho nečistého, nech už by to bolo čokoľvek, buď nečistoty človeka buď nečistého hoväda buď akejkoľvek nečistej hnusoby, a keby jedol taký človek z mäsa bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

²¹In če se kdo dotakne česa nečistega, nečistote človeka ali nečiste živali ali katerekoli nečiste gnusobe, pa zaužije meso mirovnih daritev, lastnih GOSPODU, ta duša bo iztrebljena iz ljudstva svojega.

²²A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

²²In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²³Hovor synom Izraelovým a povedz: Nebudete jesť nijakého tuku ani z vola ani z ovce ani z kozy.

²³Govóri sinovom Izraelovim in reci: Nobene tolstine od govedi, od ovac in koz ne jejte.

²⁴Síce tuk zdochliny a tuk roztrhaného zverou môže sa upotrebiť na všelijakú prácu, ale jesť nebudete ho jesť.

²⁴Tolst od mrline in tolst od raztrganega živinčeta pa vsakovrstno obrnite v prid, ali je nikar ne jejte.

²⁵Lebo ktokoľvek by jedol tuk z hoväda, z ktorého obetúvajú ohňovú obeť Hospodinovi, tá duša, ktorá by jedla, bude vyťatá zo svojho ľudu.

²⁵Zakaj kdorkoli jé tolstino živine, od katere se prinaša ognjena daritev GOSPODU: duša, ki to užije, bo iztrebljena iz ljudstva svojega.

²⁶Ani nebudete jesť nijakej krvi nikde vo svojich bydliskách, už či je to krv vtáka a či krv hoväda.

²⁶In nobene krvi ne uživajte, ne od ptic, ne od živine, po vseh prebivališčih svojih.

²⁷Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jedla nejakú krv, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

²⁷Kdorkoli bi užival kakršnokoli kri, ta duša bo iztrebljena iz ljudstva svojega.

²⁸A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

²⁸In GOSPOD je govoril Mojzesu, rekoč:

²⁹Hovor synom Izraelovým a povedz: Ten, kto obetuje Hospodinovi svoju pokojnú obeť bitnú, donesie Hospodinovi svoj obetný dar zo svojej pokojnej obeti bitnej.

²⁹Govori sinovom Izraelovim in reci: Kdor prinese mirovno daritev GOSPODU, naj prinese darilo svoje GOSPODU od mirovne daritve svoje.

³⁰Jeho vlastné ruky donesú ohňové obeti Hospodinove; tuk s prsami to donesie, a síce prsia nato, aby ich sem-ta povznášal obeťou povznášania pred Hospodinom.

³⁰V svojih rokah naj prinese, kar naj se po ognju daruje GOSPODU; tolstino s prsmi vred naj prinese, da se prsi semtertja majejo v majanja dar pred GOSPODOM.

³¹A kňaz bude kadiac páliť tuk na oltári, ale prsia budú Áronovi a jeho synom.

³¹In duhovnik naj zažge tolstino na oltarju, prsi pa ostanejo Aronu in sinovom njegovim.

³²A pravé plece dáte kňazovi obeťou pozdvihnutia zo svojich pokojných obetí bitných.

³²In desno stegno dajte kot dar povzdiga duhovniku od mirovnih daritev svojih.

³³Tomu zo synov Áronových, ktorý bude obetovať krv pokojnej obeti a tuk, tomu bude patriť pravé plece za podiel.

³³Tistemu med sinovi Aronovimi, ki daruje kri mirovne daritve in tolst, bodi desno stegno v delež.

³⁴Lebo prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia som vzal od synov Izraelových z ich pokojných obetí bitných a dal som ich Áronovi, kňazovi, a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových.

³⁴Zakaj prsi majalne daritve in stegno povzdiga sem vzel od sinov Izraelovih, od njih mirovnih daritev, in sem jih dal Aronu duhovniku in sinovom njegovim kot vekomaj jim določeno od sinov Izraelovih.

³⁵Toto je diel pomazania Áronovho a pomazania jeho synov z ohňových obetí Hospodinových v deň, v ktorý im dá, aby sa priblížili konať Hospodinovi kňazskú službu,

³⁵To je delež maziljenja, določen Aronu in sinovom njegovim od ognjenih daritev GOSPODOVIH od dne, ko jim je velel pristopiti, da opravljajo duhovniško službo GOSPODU;

³⁶a ktorý diel im dávať prikázal Hospodin v deň, v ktorý ich pomazal, diel to od synov Izraelových večným ustanovením po ich pokoleniach.

³⁶o katerem je GOSPOD zapovedal v dan, ko jih je pomazilil, da naj ga jim dajó sinovi Izraelovi. Večna to je določba za njih prihodnje rodove.

³⁷Toto je tedy zákon zápalnej obeti, obilnej obeti, obeti za hriech a obeti za vinu, o plnení ruky, čiže o vysviacke, a o pokojnej obeti bitnej,

³⁷To je postava žgalne in jedilne daritve in daritve za greh in za krivdo in daritve posvečevanja in mirovne daritve,ki jo je GOSPOD ukazal Mojzesu na gori Sinajski v dan, ob katerem je zapovedal sinovom Izraelovim, da naj prinašajo darila svoja GOSPODU, v puščavi Sinajski.

³⁸ktorý to zákon prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai v deň, v ktorý prikázal synom Izraelovým, aby obetovali Hospodinovi svoje obetné dary, na púšti Sinai.

³⁸ki jo je GOSPOD ukazal Mojzesu na gori Sinajski v dan, ob katerem je zapovedal sinovom Izraelovim, da naj prinašajo darila svoja GOSPODU, v puščavi Sinajski.